Ošetrovateľský obzor

...časopis Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Rok 2007 1-2/2007 Ochrana práv pacientov z pohľadu zmluvného vzťahu medzi pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivost

Ochrana práv pacientov z pohľadu zmluvného vzťahu medzi pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivost

E-mail Tlačiť PDF

V rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti dochádza každý deň vo veľkom rozsahu nielen k zá­sahom do telesnej integrity fyzickej osoby, ale aj k rôznym právnym dôsledkom. V súvislosti s touto skutočnosťou bolo potrebné vymedziť aj právny vzťah medzi pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti najmä vzhľadom na skutočnosť, že prvoradým predpokladom efektívneho uplatňovania práv a povinností pacienta v praxi je ich jednoznačné vymedzenie.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov („zákon o zdravotnej starostlivosti“) právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti prislúcha každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v zdravotnej starostlivosti, ktorá je ustanovená zákonom č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). S právom na poskytovanie zdravotnej starostlivosti úzko súvisí aj právo na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zakotvené v ustanovení § 11 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti.

Podľa uvedeného ustanovenia právo na slobodnú voľbu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prislúcha každému, avšak toto právo nezakladá automaticky právo na úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. Zároveň je nevyhnuté uviesť skutočnosť, že právo na slobodný výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti je obmedzené pre taxatívne vymedzený okruh osôb z titulu špecifického režimu, ktorému takto vymedzený okruh osôb podlieha. Ide o osoby vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody a rovnako tak o žiadateľov o azyl. Právo slobodnej voľby poskytovateľa zdravotnej starostlivosti neprislú­cha ani príslušníkom Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzen­skej a justičnej stráže, Železničnej polície a Hasičského a záchranného zboru, pokiaľ im poskytovateľa určil služobný úrad alebo služobný orgán.

Podľa ustanovenia § 12 zákona o zdravotnej starostlivosti právny vzťah, ktorého predmetom je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vzniká na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorú fyzická osoba uzatvorí s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia podľa ustanovenia § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskyto­vateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pra­covníkov (zákon o PZS), povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení ne­skorších predpisov („ zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach“) alebo na základe živnostenského opráv­nenia. Poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je aj fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a rovnako tak fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba poskytujúca zdravotnú starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie kúpeľnej liečebne podľa zákona o liekoch a zdra­votníckych pomôckach.

Uzavretie dohody o poskytovaní zdravotnej starostli­vosti môže iniciovať ktorákoľvek zo strán, avšak náležitosti uvedenej dohody sú ustanovené zákonom, len pokiaľ ide o dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti, a to v ustanovení § 11 ods. 7 a 8 zákona o zdravotnej starostlivosti. Dohoda o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa uzatvára v písomnej forme najmenej na šesť mesiacov, pričom jej prvopis je súčasťou zdravotnej dokumentácie a druhopis sa odovzdá fyzickej osobe, teda pacientovi alebo jeho zákonnému zástupcovi.

Poskytovateľ môže návrh na uzavretie dohody odmietnuť iba v zákonom taxatívne ustanovených prípadoch. Ide o prípady, ak by uzatvorením uvedenej dohody poskytovateľ prekročil svoje únosné pracovné zaťaženie, ak osobný vzťah zdravotníckeho pracovníka k osobe, ktorej má zdravotnú starostlivosť poskytovať, nezaručuje objektívne hodnotenie jej zdravotného stavu alebo ak poskytnutiu zdravotnej starostlivosti bráni osobné presvedčenie zdravotníckeho pracovníka, ktorý má zdravotnú starostlivosť poskytovať v oblasti repro­dukčného zdravia.

Odmietnutie uzatvorenia dohody z iných dôvodov by mohlo viesť k nerovnakému zaobchádzaniu, išlo by o porušenie zákona zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pričom sankcie v takom prípade ustano­vuje zákon o PZS. Proti odmietnutiu uzatvorenia doho­dy môže fyzická osoba podať podnet na preverenie lekárovi samosprávneho kraja. Ten preverí dôvody odmietnutia, pričom bezodkladne určí, ktorý poskyto­vateľ zdravotnej starostlivosti uzatvorí s oznamovateľom predmetnú dohodu. Pokiaľ zistí, že odmietnutie nebolo opodstatnené, môže určiť aj poskytovateľa, ktorý návrh odmietol. Poskytovateľ sa podľa možností určí tak, aby bol čo najbližšie od bydliska alebo pracoviska osoby. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný rešpektovať uvedené rozhodnutie lekára samosprávneho kraja.

Podľa ustanovenia § 12 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti odmietnutím návrhu na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej sta­rostlivosti nie je však dotknuté právo fyzickej osoby na poskytnutie neodkladnej starostlivosti, teda na poskytnutie zdra_votnej starostlivosti pri náhlej zmene zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje život a bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť zdravie, spôsobiť náhlu a ne­znesiteľnú bolesť alebo spôsobiť náhle zmeny správania a konania, pod vply­vom ktorých postihnutý bez­pro­stredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. K neodkladnej starostlivosti patrí aj zdravotná starostlivosť poskytova­ná pri pôrode.

Mechanizmus zániku platnosti dohody upravuje ustanovenie § 12 ods. 9 zákona o zdravotnej starostli­vos­ti. Dohoda o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti zaniká smrťou pacienta, smrťou alebo zánikom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo uplynutím výpovednej lehoty pri odstúpení od dohody, pričom zákon neustanovuje dĺžku výpovednej lehoty. Pacient môže odstúpiť od dohody kedykoľvek po uplynutí šiestich mesiacov od jej uzavretia. Poskytova­teľ zdravotnej starostlivosti môže od dohody odstúpiť iba v prípade, ak prekročil svoje únosné pracovné zaťaženie alebo ak osobný vzťah zdr­avotníckeho pracovníka k osobe, ktorej má zdravotnú starostlivosť poskytovať, nezaručuje objektívne hod­notenie jej zdravotného stavu. Odstúpenie od dohody musí mať písomnú formu.

Zo zmluvného vzťahu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti vznikajú obidvom stranám práva a po­vinnosti. Pacient, ktorému sa poskytuje zdravotná starostlivosť má právo na:
a)    ochranu dôstojnosti, rešpektovanie jeho telesnej a psychickej integrity,
b)    humánny, etický a dôstojný prístup zdravotníckych pracovníkov,
c)    zmiernenie utrpenia,
d)    informácie súvisiace s jeho zdravotným stavom,
e)    informácie o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnu­tia zdravotnej starostlivosti,
f)    odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti s výnimkou prípadov ustanovených zákonom, v kto­rých možno poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez informovaného súhlasu,
g)    rozhodnutie o jeho účasti na výučbe alebo biomedicínskom výskume,
h)    odmietnutie odoberania a prenosu orgánov, tkanív a buniek po svojej smrti,
i)    zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch o zdra­votnom stave, o skutočnostiach s ním súvisiacich, pokiaľ v prípadoch ustanovených zákonom nie je zdravotnícky pracovník zbavený mlčanlivosti,
j)    osobitné právo na ochranu osobných údajov, pokiaľ ide o ženu, ktorá podala písomnú žiadosť o utajenie svojej totožnosti v súvislosti s pôrodom,
k)    odmietnutie pitvy.

Aj keď sa všetci zhodneme na tom, že zdravie je nielen základným ľudským právom, ale aj základnou životnou potrebou a že práva pacientov sú garantované platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, výsledky rôznych prieskumov ukázali, že povedomie verejnosti o uvedených právach je nedostatočné. Jed­ným z dôvodov je aj skutočnosť, že práva pacientov sú v právnom poriadku zakotvené vo viacerých právnych predpisoch, ktoré sú prirodzene písané odbornou práv­nou terminológiou, čo možnosť porozumenia laikom a uvedenia do povedomia širokej verejnosti ešte väčšmi sťažuje.

Pacienti na celom svete sú si veľmi podobní. Najviac zo všetkého si želajú, aby k nim bol lekár slušný, nemuseli dlho čakať a aby dostali kvalitnú liečbu podľa poznatkov súčasnej medicíny. V skutoč­nosti však stále nie je samozrejmé, aby liečba okrem medicínskeho výkonu zahŕňala aj rešpektovanie oby­čajnej ľudskosti.

Je množstvo vecí, pre ktoré je potrebné prácu lekárov vysoko oceniť. Povolanie lekára a zdravotníka má okrem ušľachtilých čŕt aj niektoré temnejšie stránky, pre ktoré je potrebné pozrieť sa na lekárov kriticky, pričom máme na mysli v niektorých prípadoch prítomnú agresivitu, nadrade­nosť, samoľúbosť, cynizmus a vul­gárnosť voči pacientovi. Pritom by niekedy stačilo iba trochu empatie, predstaviť si na mieste pacienta seba alebo niekoho svojho blízkeho. Málokedy sa však stane, že by zdravotníci vedome vystavovali pacienta trápnym situáciám, väčšinou iba nerozlišujú, že to, čo sa zdá normálne a prijateľné im, sa ešte nemusí zdať normálne a prijateľné pacientom. Ba čo viac, prieskumy ukázali, že lekári a sestry často nevedia, aké práva pacient má, a vo všeobecnosti si myslia, že práva pacientov dodržujú. Vo vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov sú v oblasti práv pacientov veľké medzery. V osnovách pregraduálneho i postgraduálneho vzdelávania je síce medicínske právo, ale chýba systematický odborný výklad etického rozmeru problematiky práv pacientov.

Uvedené dôvody viedli k potrebe vypracovania jednotného a širokej laickej verejnosti zrozumiteľného a prístupného dokumentu o právach pacientov. Niekoľ­koročná snaha odborníkov sa zavŕšila prijatím Charty práv pacientov v Slovenskej republike (Charta) dňa 11. apríla 2001. Vláda Slovenskej republiky prijala Chartu na svojom zasadaní uznesením č.326/2001.

Cieľom vypracovania a prijatia Charty bolo zrozumiteľne zhrnúť práva pacientov upravených v rôznych právnych predpisoch, prispieť k jednoduchšej orientácii pacientov a zdravotníckych pracovníkov v uvedených právach a k ich efektívnemu uplatneniu v praxi, pretože zvýšenie právneho vedomia vedie pacienta, ale aj zdravotníckeho pracovníka k aktívnejšej spolupráci pri liečbe a pozitívne ovplyvňuje jej výsledky.

Charta pozostáva z preambuly a 10 článkov –Ľudské práva a slobody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, Všeobecné práva pacientov, Právo na informácie, Súhlas pacienta, Súhlas v prípade pacientov, ktorí nie sú spôsobilí o sebe rozhodovať, Dôvernosť, Liečba a starostlivosť, Starostlivosť o nevyliečiteľne chorých a umierajúcich, Podávanie sťažností, Náhrada škody.

Literatúra

1.    VLČEK, R.: Informovaný súhlas pacienta a ochrana jeho osobných údajov zdravotníctve. Ošetrovateľský obzor, 2006, č. 1, s. 32.
2.    MACH, J.: Medicína a právo. Praha: C. H. Beck, 2006.
3.    VLČEK, R.: Poučenie pacienta. Lekársky kuriér, 2006, č. 1.
4.    VLČEK, R.: Zdravotná dokumentácia a poučenie pacienta.Ošetrovateľský obzor, 2006, č. 2, s. 66 – 67.
5.    VLČEK, R.: Ochrana osobných údajov zdravotníctve. Lekársky kuriér, 2006, č. 1.
6.    NEMČEKOVÁ, M. a kol.: Práva pacientov. Medicínske, ošetrovateľské a filozoficko-etické súvislosti. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 2004.
7.    VLČEK, R.: Zdravotná dokumentácia pacienta v zmysle zákona o zdravotnej starostlivosti. Medical Practice, 2006.
8.    VLČEK, R.: Informovaný súhlas pacienta v zdravotníctve.  Medical Practice, 2006, č. 4.
9.    VLČEK, R: Zodpovednosť za škodu spôsobenú zdravotnícky­mi pracovníkmi. Medical Practice, 2006, č. 6.

Mgr. Andrej Farkaš

 

 

Posledná úprava Pondelok, 26 Júl 2010 12:37  

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok