Ošetrovateľský obzor

...časopis Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Rok 2010 1-2/2010 Právna úprava niektorých vzťahov medzi rodičmi a deťmi

Právna úprava niektorých vzťahov medzi rodičmi a deťmi

E-mail Tlačiť PDF

Právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi, upravené v prvej a druhej hlave druhej časti zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“ alebo „Zákon o rodine“) tvoria najvýznamnejšiu časť predmetu úpravy rodinného práva. Zo skutočnosti biologického pomeru  medzi rodičmi a deťmi vyplýva nielen okruh určitých práv a povinností, upravený normami rodinného práva, ale aj množstvo ďalších právnych vzťahov, ktoré sú predmetom úpravy práva občianskeho, pracovného, ako aj práva trestného, daňového a verejného.

V súvislosti s častým používaním pojmu dieťa je nevyhnutné vymedziť, čo presne pod týmto pojmom rozumieme. Všeobecne sa dieťa vymedzuje negatívne ako fyzická osoba, ktorá nedosiahla zákonom ustanovenú hranicu plnoletosti, teda maloletá. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku veku. Výnimočne sa môže nadobúdať aj skôr, a to z dôvodu uzavretia manželstva po dovŕšení šestnásteho roku veku. Súd môže podľa ustanovenia § 11 ods. 1 ZR v súlade s účelom manželstva výnimočne povoliť uzavretie manželstva maloletému staršiemu ako šestnásť rokov veku. Plnoletosť nadobudnutá maloletým starším ako šestnásť rokov uzavretím manželstva sa nestráca ani vyhlásením takého manželstva za neplatné z dôvodu absencie povolenia súdu a ani zánikom manželstva. Maloletý mladší ako šestnásť rokov veku takýmto spôsobom nemôže nadobudnúť plnoletosť vôbec, lebo u neho by manželstvo nevzniklo. Zároveň však je potrebné poznamenať, že maloleté dieťa sa stáva dospelým postupne, pretože určité práva či povinnosti nadobúda skôr či neskôr, v závislosti od dosiahnutia určitého veku alebo, inak povedané, primerane jeho rozumovej a vôľovej vyspelosti, ktorá závisí od jeho veku.

Okrem uvedeného vymedzenia pojmu dieťa sa v právnych normách často používa aj pojem deti a mládež, pričom pod pojmom mládež sa chápu staršie deti vo veku pätnásť až osemnásť rokov. Trestné právo pre toto vekové rozmedzie používa pojem mladiství. Vymedzením pojmu dieťa a mládež sa podrobnejšie zaoberá N. Vaculíková, ktorá pojem dieťa definuje z hľadiska Dohovoru o právach dieťaťa a jednotlivých odvetví práva a pojem mládež definuje tak z hľadiska sociologického, psychologického, ako aj z hľadiska právneho, pričom dochádza k záveru, že pojem mládež právo expresis verbis nedefinuje. (4).

Právny vzťah medzi rodičom a dieťaťom vzniká na základe objektívnej právnej skutočnosti, teda nezávisle od ľudskej vôle, v okamihu narodenia dieťaťa. Niektoré práva a povinnosti však vznikajú už v okamihu počatia dieťaťa.

V neposlednom rade dôležitou skutočnosťou je, že rovnako tak v úprave právnych vzťahov rodičov a detí, ako aj v úprave ostatných inštitútov je dôsledne premietnutá úprava príslušných článkov  Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Rodičovské práva a povinnosti

Inštitút rodičovských práv a povinností, ktorý je upravený v prvej hlave druhej časti ZR, konkrétne v jeho ustanoveniach § 28 – 39, obsahuje najdôležitejšie práva a povinnosti rodiča voči maloletému dieťaťu a prináleží iba rodičovi, ktorý má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

Obsah inštitútu rodičovských práv a povinností je zásadne vymedzený v ustanovení § 28 ods. 1 ZR demonštratívnym výpočtom, a to najmä z dôvodu skutočnosti, že vzhľadom na najrôznejšie životné situácie nie je možné tento výpočet považovať za uzavretý. Novo vymedzený obsah rodičovských práv a povinností zahŕňa najmä:

  1. sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
  2. zastupovanie maloletého dieťaťa,
  3. správu majetku maloletého dieťaťa.

Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 ZR rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Nositeľom uvedených práv a povinností sa rodič stáva výlučne z titulu existencie vzťahu rodičovstva, bez ohľadu na skutočnosť, či rodičia sú manželia, či spolu žijú alebo nie.

Od skutočnosti, či sú rodičia manželia alebo nie, závisí okamih vzniku rodičovských práv a povinností. Ak sa dieťa narodí v manželstve, vznikajú obom rodičom rodičovské práva a povinnosti dňom narodenia dieťaťa. V prípade, ak sa dieťa narodí mimo manželstva, dňom narodenia dieťaťa vznikajú uvedené práva a povinnosti zásadne iba matke. Otcovi vzniknú práva a povinnosti k dieťaťu narodenému mimo manželstva až:

  1. odo dňa určenia otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov pred príslušným orgánom podľa ustanovenia § 91 ZR? pokiaľ k takémuto určeniu nedošlo už pred narodením dieťaťa, podľa ustanovenia § 92 ZR,
  2. od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bolo otcovstvo k dieťaťu určené podľa ustanovenia § 94 ZR.

Podľa ustanovenia § 97 ods. 2 ZR rodičovské práva a povinnosti osvojiteľov k dieťaťu vznikajú právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorým došlo k osvojeniu maloletého dieťaťa.

Rodič musí mať spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Súd však môže priznať podľa ustanovenia § 29 ods. 1 ZR rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa aj maloletému rodičovi dieťaťa staršiemu ako šestnásť rokov, ak spĺňa predpoklady, že výkon tohto práva zabezpečí v záujme maloletého dieťaťa. Ak je potrebné spravovať majetok maloletého dieťaťa, v rozhodnutí o priznaní rodičovských práv a povinností podľa predchádzajúceho súd zároveň rozhodne o ustanovení opatrovníka na spravovanie jeho majetku, teda majetkového opatrovníka.

Ak jeden z rodičov nežije, je neznámy (otec nebol určený) alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, vykonáva rodičovské práva a povinnosti výlučne druhý z rodičov. To isté rovnako platí, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností alebo ak mu bol výkon uvedených práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Najvýznamnejším zásahom do právnych vzťahov medzi rodičmi a deťmi je zásah do rodičovských práv a povinností, a preto takýto zásah je oprávnený  vykonať výlučne súd. Súd môže výkon rodičovských práv a povinností pozastaviť alebo obmedziť, prípadne môže rodičov zbaviť ich rodičovských práv a povinností. Vzhľadom na význam a citlivosť danej problematiky venujeme zásahom do rodičovských práv a povinností osobitnú časť.

Okamih zániku rodičovských práv a povinností je podľa ustanovenia § 13 ods. 1 ZR v spojení s ustanovením § 8 ods. 2 OZ vymedzený ako deň, keď dieťa nadobudlo spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, alebo inak povedané, plnoletosť, to znamená, že maloleté dieťa dovŕšilo osemnásty rok veku alebo maloleté dieťa staršie ako šestnásť rokov veku uzavrelo manželstvo. Neplatí to o vyživovacej povinnosti k dieťaťu, táto podľa ustanovenia § 62 ods. 1 ZR trvá do času, kým je dieťa schopné živiť sa samo.

24 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku rodičovských práv a povinností sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu. Rodičovské práva a povinnosti, ktoré vznikli v štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, zostávajú zachované aj po zmene obvyklého pobytu dieťaťa. Ak niektorému z rodičov nevznikli rodičovské práva a povinnosti, ktoré priznáva rodičovi slovenské právo, vzniknú mu tieto okamihom, keď sa územie Slovenskej republiky stane obvyklým pobytom dieťaťa. Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa. Za obvyklý pobyt maloletých utečencov a detí, ktoré sa dostali na územie Slovenskej republiky v dôsledku nepokojov v ich domovskom štáte, a takisto aj detí, ktorých obvyklý pobyt nemožno určiť, sa v danom prípade považuje územie Slovenskej republiky.

V zásade sa rodič nemôže svojich práv a povinností vzdať, ibaže by sa ich fakticky vzdal tým, že dáva súhlas s osvojením dieťaťa. Rodič však nemusí všetky práva a povinnosti vykonávať osobne, ale ich výkonom môže poveriť tretiu osobu. Typickým príkladom takého poverenia je dočasná osobná starostlivosť starých rodičov o dieťa. Táto skutočnosť však nezbavuje rodiča zodpovednosti za výkon rodičovských práv a povinností. V žiadnom prípade však rodič nemôže preniesť na tretiu osobu svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu.

Robert Vlček, Daniela Simanová

Posledná úprava Streda, 23 Jún 2010 06:23  

Partneri


Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok