Ošetrovateľský obzor

...časopis Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Rok 2008 2/2008 Odborné znalecké posudky v zdravotníctve

Odborné znalecké posudky v zdravotníctve

E-mail Tlačiť PDF

 

Povinnosťou súdu je zistiť a správne posúdiť stav veci. V priebehu dokazovania často dochádza k situácii, keď na poznanie skutočností dôležitých pre rozhodnutie sú potrebné odborné vedomosti a skúsenosti. Zákon na takéto situácie pamätá a podľa ustanovenia § 127 OSP ak rozhodnutie súdu závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, súd po vypočutí účastníkov konania ustanoví znalca, a to i v prípade, keby predseda alebo členovia senátu, či prísediaci mali odborné znalosti, ktoré by im dovoľovali odborne posúdiť predmet konania.

Činnosť znalcov a tlmočníkov podrobne upravujú osobitné právne normy, a to zákon č. 382/2004 Z. z o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhláška MS SR č. 490/2004 Z.z, ktorou sa vykonáva uvedený zákon a vyhláška MS SR č.491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.

V súdnej praxi sa znalecký posudok vypracováva písomne a podáva v zásade ústne. Znalecký posudok sa opiera o platné vedecké poznatky alebo o skúsenosti nadobudnuté a overené v praxi. V podstate možno povedať, že znalecký posudok sprostredkúva súdu zákonom ustanovenou a súdu zrozumiteľnou formou viac či menej zložité vedecké poznatky alebo praktické skúsenosti. Táto skutočnosť vtláča tomuto dôkaznému prostriedku osobitný charakter objektívnosti a mohla by zapríčiniť preceňovanie znaleckého posudku v pomere k ostatným zákonným dôkazným prostriedkom.

Priznanie privilegovaného postavenia znaleckému posudku by znamenalo úplné alebo čiastočné opustenie zásady voľného hodnotenia dôkazov, čo by bolo v rozpore s platným právnym poriadkom, avšak v porovnaní s ostatnými dôkaznými prostriedkami by súd mal pri jeho hodnotení klásť dôraz na logickú stavbu znaleckého posudku.

Písomne vyhotovený znalecký posudok musí obsahovať titulnú stranu, úvod, posudok, záver, prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku a znaleckú doložku.

Titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie "znalecký posudok", poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku znaleckého skúmania.

Úvod obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije, teda číslo a dátum uznesenia súdu.

Časť posudok, predtým označovaná ako nález, obsahuje opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré znalec pri znaleckej činnosti prihliadal. Znalec v tejto časti uvedie aj postup, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu zadávateľom uložených úloh.

Následne v časti záver znalec odcituje otázky a zadania úloh zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede.

Znalecká doložka je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku a obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru a odvetvia, v ktorom je znalec oprávnený podávať znalecké posudky, a poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku.

Jednotlivé strany písomne vyhotoveného znaleckého posudku musia byť očíslované, zviazané a zošité šnúrou. Voľné konce šnúry sa prekryjú nálepkou, ktorú znalec opatrí odtlačkom svojej úradnej pečiatky.

Prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť. V takom prípade musia také prílohy obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa zviažu, musia byť zošité a opatrené úradnom pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v znaleckom posudku.

Tieto údaje a postup formálne poskytujú záruky legálnosti postupu znalca a do istej miery vylučujú pochybnosti o obsahu posudku. Celková skladba posudku musí umožňovať preskúmať jeho obsah, overiť postupy a ich zdôvodnenie. Rovnopis písomne podaného znaleckého posudku znalec uschováva 10 rokov od jeho podania.

Namiesto znaleckého posudku možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorého nemá súd pochybnosti. Ide vlastne o dôkaz listinou, ktorej obsahom je odborné posúdenie určitej skutočnosti, ktoré by inak prináležalo znalcovi. V prípade pochybností o správnosti vyžiadaného potvrdenia či vyjadrenia môže súd ustanoviť znalca a uložiť mu vypracovať znalecký posudok.

Z osobitnej povahy znaleckého posudku, ktorá je reprezentovaná skutočnosťou, že sa opiera o platné vedecké poznatky alebo o skúsenosti nadobudnuté a overené v praxi, prirodzene vyplýva, že teoretickými a praktickými problémami právnej praxe v súvislosti s vypracovávaním znaleckých posudkov sa v súčasnosti zaoberajú aplikované vedné disciplíny, ktoré majú postavenie moderných interdisciplinárnych vied, ku ktorým patrí najmä súdne inžinierstvo, súdna psychiatria a psychológia. Posledné dve vedné disciplíny zohrávajú nezastupiteľnú úlohu v občianskom súdnom konaní najmä v otázkach konania o spôsobilosti na právne úkony, v posudzovaní sporných otázok indikácie právnych opatrení v prospech detí a mladistvých alebo hospitalizácie bez súhlasu duševne chorého…

(celý článok v časopise Ošetrovateľský obzor)

 

Posledná úprava Utorok, 08 Jún 2010 06:45  

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok