Ošetrovateľský obzor

...časopis Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Rok 2008 2/2008 Psychické obranné mechanizmy a ich význam v interakcii s pacientom

Psychické obranné mechanizmy a ich význam v interakcii s pacientom

E-mail Tlačiť PDF

 

Každá vážnejšia choroba ohrozuje kvalitu pacientovho života. Mení pacientov psychický stav, jeho reakcie sú emotívnejšie, stúpa jeho závislosť od druhých ľudí vrátane zdravotníkov a zvyšujú sa i nepríjemné pocity z toho, že je závislý. Zdravotníci nie sú dokonale trénovaní na zvládanie pacientových nálad, na konfrontáciu s jeho neistotami a na zvýšenú potrebu opory. Po nástupe do praxe si mnohí vypracúvajú stratégie blokujúce priamu komunikáciu o chúlostivých otázkach, ktoré väčšina chorôb prináša.

Vážnu chorobu možno zaradiť do kategórie situačného stresu, pričom pojmom stres označujeme takú zmenu v organizme, ktorá v určitom stave ohrozenia (napr. pred ťažkou operáciou) môže vyvolať vysoký stupeň napätia, rozvrátiť zabehané schémy každodenného spôsobu konania, ktorá oslabuje mentálnu výkonnosť a vyvoláva subjektívne nepríjemné stavy afektívneho vyčerpania.

I keď pri opisovaní jednotlivých interakcií vo vzťahu k pacientom bude hlavným aktérom lekár, je zrejmé, vychádzajúc z kompetencií sociálneho pracovníka pôsobiaceho v zdravotníckom zariadení, že uvedené skutočnosti sa vzťahujú i na jeho priamy kontakt a prácu s klientom a jeho rodinou v procese liečby i po jej ukončení.

Lekári sú často nositeľmi nepriaznivých informácií pacientom a ich blízkym. S pacientom a jeho blízkymi okrem lekára úzko spolupracujú sestry i sociálni pracovníci a predpokladom tejto spolupráce je spoločný rozhovor. Rozhovor je najfrekventovanejšou formou komunikácie. Rozhovor lekára a sestry (zdravotníkov) s pacientom, prípadne s rodinnými príslušníkmi je veľmi dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje kvalitu vzťahu medzi lekárom a pacientom a v neposlednom rade i kvalitu liečby a ošetrovateľskej starostlivosti.

Rozhovor obsahuje vecný obsah - konkrétne vyjadrovanie myšlienok, potrieb, aktívne počúvanie, prácu s otázkami, schopnosť argumentácie a persuázie - akceptujúci prístup. Vedenie rozhovoru patrí medzi základné sociálne zručnosti. Priebeh rozhovoru závisí od typu rozhovoru a účelu.

Typy/druhy rozhovorov

Informačný rozhovor
Prostredníctvom informačného rozhovoru lekár poskytuje pacientovi určité informácie alebo získava od pacienta relevantné informácie. Prebieha najčastejšie vo vecnej rovine, nebýva komplikovaný sprievodnými rušivými informáciami.

Motivačný rozhovor
Cieľom je povzbudenie pacienta k otvorenému prejaveniu svojich problémov, a k aktívnemu angažovaniu sa v procese svojej liečby. Cieľom motivačného rozhovoru môže byť aj eliminácia nežiaduceho správania.

Diagnostický rozhovor
Predpokladá získavanie základných anamnestických údajov a ich spracovanie do diagnózy.

Persuazívny rozhovor
Zámerom je presviedčanie pacienta, aby istým spôsobom konal, aby participoval na liečbe, prípadne aby prijal riešenie, ktoré lekár považuje za optimálne.

Negociačný rozhovor
Tento typ rozhovoru je možné využiť pri vyjednávaní jednak s pacientom, jednak s rodinnými príslušníkmi, ako bude zo strany terapeutického tímu riešený zdravotný problém. Jeho cieľom je dosiahnutie dohody, ktorá by uspokojovala obe strany.

Pacienta i rodinných príslušníkov je potrebné motivovať k spolupráci - preto je dôležité vedieť identifikovať stratégie na zvládanie stresu, hlavne rizikových spôsobov zvládania stresu, ku ktorým zaraďujeme obranné mechanizmy...

(celý článok v časopise Ošetrovateľský obzor)

 

Posledná úprava Utorok, 08 Jún 2010 06:44  

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok