Ošetrovateľský obzor

...časopis Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Rok 2009 2/2009 Legislatívne a spoločenské zmeny v ošetrovateľskej komunite

Legislatívne a spoločenské zmeny v ošetrovateľskej komunite

E-mail Tlačiť PDF

Zmena je súčasťou biologického, psychického a sociálneho života človeka. Ide o dynamický proces, ktorý je prostriedkom k dosiahnutiu cieľa. Tento proces má vlastnú dynamiku bez ohľadu na charakter zmeny, tj. či pôsobí pozitívne alebo negatívne, či si ju účastníci prajú alebo nie. Zmena nastáva vždy, keď sa naruší rovnovážny stav. Teória rovnováhy sa opiera o poznatok, že zmena mení rovnováhu dynamizmu medzi hnacími a podporujúcimi silami. Vzťah medzi protikladnými silami vytvára silové pole, ktoré poskytuje obraz o stave rovnováhy medzi silami zmeny. Analýza silového poľa umožňuje formulovať stratégiu zmeny a posúdiť proti sebe stojace sily zmeny.

Hnacie aj odporujúce sily zmeny pochádzajú z externých alebo interných zdrojov. Môžu pôsobiť priamo alebo nepriamo. Hnacou silou môže byť v ošetrovateľstve napr. nespokojnosť s úrovňou ošetrovateľskej starostlivosti, nedostatok prostriedkov na ošetrovateľskú starostlivosť, legislatíva, teda zákony o ošetrovateľskom povolaní, nové postupy v zdravotnej starostlivosti a pod. Medzi odporujúce sily patrí napríklad iný názor na problém, nesúhlas s cieľmi, osobná neistota a obava zo zmien, nedostatok vedomia, spokojnosť so súčasným stavom atď. Stratégia zmeny sa dá uskutočniť rôznymi prístupmi:

  • Racionálnoempirický prístup je jadrom akejkoľvek zmeny. Tento prístup je najúčinnejší vtedy, keď si ľudia zmenu prajú už od začiatku. Je založený na predpokladoch, že:
    prevažná časť jedincov sa riadi rozumom a má dostatočné vedomosti k tomu, aby zmenu prijala a realizovala,prijatie zmeny pokladajú jedinci za nevyhnutné a sú ochotní zmeniť svoje správanie a konanie.
  • Mocenskodonucovací prístup predpokladá, že ľudia rešpektujú príkazy. Zakladá sa na použití sily ako prostriedku moci. Tento prístup však často vyvoláva značný odpor k zmene a mocenské konflikty. Moc môže mať rôzne formy, a to legislatívne, ekonomické, skupinové, prameniace z vedomostí, donucovania a mocenského postavenia. Mocenskodonucovací prístup v oblasti zdravotníctva je spojovaný predovšetkým s prísnou a inštitucionalizovanou metódou poskytovania zdravotnej starostlivosti.
  • Normatívnoreedukatívny prístup predpokladá, že jednanie ľudí sa riadi spoločenskými a kultúrnymi normami a hodnotami. Zmena sa uskutočňuje prostredníctvom interpersonálnej komunikácie. Prístup je založený na presvedčení, že ľudia musia byť zapojený do všetkých aspektov zmeny, ktoré ich ovplyvňujú, pretože človek akceptuje a uplatní iba zmeny vyhovujúce jeho vlastným hodnotám.

Účastník zmeny môže pôsobiť ako:

  • generátor zmeny, ktorý spravidla stojí v čele pokroku, má nápady, je nadšený pre danú vec, riskuje, je tvorivý; obvykle ide o človeka s určitou charizmou;
  • implementátor zmeny, teda poradca, ktorý je schopný presvedčiť a pomáhať v procese zmeny generátorovi aj prijímateľovi zmeny;
  • prijímateľ zmeny, ktorý ju akceptuje, zúčastňuje sa na nej niekedy vedome, inokedy automaticky ju prijíma a aplikuje vo svojej práci.

Tieto tri skupiny sa zúčastňujú na zmene alebo ju sprostredkovávajú. Okrem toho značnú časť tvoria tzv. oponenti zmeny alebo tí, ktorí ju odmietajú.

Posudzovanie týchto skupín musí vychádzať z charakteru zmeny, teda toho, či ide o zmenu pozitívnu, ktorá podporí rozvoj, alebo o zmenu spôsobujúcu stagnáciu, regresiu, prípadne represiu. Nie každá zmena je pozitívna, čo má za následok, že sa generátor nehodnotí vždy kladne a opozičník záporne.

Základné postupy zmeny:

  • označenie informácie, požiadavky na zmenu, ktorá býva spravidla spojená s racionálnoempirickým alebo mocensko donucovacím prístupom,
  • sprostredkovanie informácie o požadovanej zmene, získanie racionálnych argumentov a názorov na ne (uplatňuje sa v situáciách, v ktorých vzniká záujem o vykonanie zmeny)
  • účasť alebo spoluúčasť na zmene – účastníci zmeny spravidla jej potrebu identifikujú a iniciujú,
  • delegovanie požiadavky na zmenu na tých, ktorý sú so zmenou stotožnení, majú dostatok informácií a sú schopní a ochotní stáť v jej prvej línii.

Kroky procesu zmeny:

  • skúmanie zhodnotenia situácie a rozhodnutie sa pre zmenu,
  • identifikáciu, diagnostikovanie problémov vyžadujúcich zmenu,
  • plánovanie postupu, spôsobu, prostriedkov zmeny,
  • vytvorenie podmienok ku zmene, informácie pre účastníkov zmeny.

Pripravenosť na zmenu je významným faktorom jej úspešnosti. Dôležité je vedieť, prečo je zmena potrebná a čo je pre to treba urobiť, či pre príslušnú zmenu nastal čas a vznikli materiálne, personálne a vedomostné podmienky, či existuje a aká je motivácia ku zmene a aké sú postoje, ako aj reakcia jednotlivcov a skupín na ňu.

Nepripravená alebo nedostatočne pripravená zmena vyvoláva obavy a ohrozuje jej potencionálnych účastníkov. Optimálne je získať ľudí pre zmenu dostatočnými informáciami, racionálnou argumentáciou, motiváciou a objektívnym zhodnotením doterajších pozitívnych a negatívnych výsledkov potencionálnej zmeny. Dôležité je vytvoriť priaznivú klímu pre zmenu.

Zmena by mala mať za následok nielen posun k niečomu novému, inému, ale mala by zabezpečiť prechod k niečomu, novému, čo má vyššiu hodnotu, je účinnejšie, efektívnejšie a pod. Účastníci zmeny by sa mali navonok stotožniť so zmenou, ale vnútorne povzniesť, obnoviť svoj spôsob uvažovania a vnímania a preskupiť svoje ciele.

Súčasťou zmien v zdravotníctve sú aj zmeny v ošetrovateľstve. V poslednom období sa výrazne zmenila rola sestier. Sestra má v starostlivosti o zdravie nezastupiteľné miesto a stáva sa autonómnym pracovníkom. Zvyšuje sa jej odborná kvalifikácia, rozširujú sa jej kompetencie, má väčšiu samostatnosť, ale aj zodpovednosť. Sestry sú hnacou silou zmien v ošetrovateľstve. Rozpracovanie deklarácií medzinárodných konferencií o ošetrovateľstve na národnej úrovni sa stane prostriedkom, ktorý
umožní:

  • definovať spoločenské sily, ktoré ovplyvňujú ošetrovateľstvo,
  • vymedziť rozsah ošetrovateľských potrieb populácie a diferencovať ich podľa kritérií,
  • analyzovať potreby zdravotníckeho systému, organizácie, zdravotníckeho odborného vzdelávania,
  • určiť, ktoré sestry budú tieto potreby uspokojovať (počet, kvalifikácia, špecializácia),
  • stanoviť kvalitu využívania týchto ľudských zdrojov,
  • určiť ich roly, kompetencie, zodpovednosť a vzdelávanie.

Na základe rozpracovania a prijatia týchto úloh môžu sestry vykonávať zmeny, ktoré sú integrálnou súčasťou ošetrovateľstva. Život znamená zmenu, preto ani ošetrovateľstvo, sestry, ich roly a činnosti nebudú stagnovať, ak budú usilovať o pozitívne zmeny na príslušných úrovniach a v príslušných oblastiach. Ošetrovateľstvo a sestry nepôsobia vo vákuu ani nie sú chránené pred vplyvmi, ktoré si vynucujú zmenu. Túto pozíciu ošetrovateľstva dokumentuje Dynamický kontext ošetrovateľstva (prevzatý a upravený z Nursing Practice, Report of a WHO Expert Committe).

Analýza Dynamického kontextu naznačuje nezbytnosť zmien v ošetrovateľstve. Zmeny v ošetrovateľstve ako v odbore i v ošetrovateľskej praxi predpokladajú prioritne zmeny v ošetrovateľskom vzdelávaní. Sestra má odbornú prípravu zameranú na špecifický okruh činností, ktoré zahrňujú vedomosti, vysoký stupeň zručnosti, interaktívne schopnosti a morálne vlastnosti osobnosti. Povolanie sestry sa dynamicky mení vplyvom celospoločenských faktorov. Realizáciu zmeny vo vzdelávaní treba chápať ako otvorenú cestu, program, ktorý sa môže a musí priebežne doplňovať, spresňovať a upravovať. Vzdelávanie sa stáva jedným z rozhodujúcich prostriedkov, ktoré umožňujú vykonať nevyhnutné zmeny v zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti. Ošetrovateľská prax a vzdelávanie sú v dynamickom kontexte a ovplyvňujú ich nasledujúce faktory:

Ekonomické zdroje a zvyšujúce sa požiadavky sú najproblematickejšou oblasťou súčasného zdravotníctva v Slovenskej republike. Pretože so zhoršujú podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti, znižuje sa i kvalita zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti.

Nedostatočné financovanie zdravotníctva sa odráža i na platovom ohodnotení zdravotníckych pracovníkov. Za nedostatkom financovania zdravotníctva je nielen nízky podiel HDP, ale aj nevyhovujúci systém prerozdeľovania finančných zdrojov, čo má za následok znižovanie úrovne ošetrovateľskej starostlivosti predovšetkým pre nedostatok prostriedkov, technického a materiálneho vybavenia. Vznikajúce negatívne zmeny nie sú pre zainteresovaných žiaduce. Sestry musia na tento stav upozorňovať spoločnosť a snažiť sa v záujme pacientov dosiahnuť pozitívne zmeny v ich prospech.

Politické, sociálne a kultúrne faktory ovplyvňujú status ošetrovateľského povolania. Povolanie sestry, ktoré vykonávajú predovšetkým ženy, determinujú rysy pôsobiace demotivačne, a to nízky status, nedostatok uznania a podpory, nízka mzda, subordinované postavenie a pod. Aj keď sestry tvoria najväčšiu skupinu zdravotníckych pracovníkov, ich podiel na riadení zdravotníctva, tovrbe koncepcií a zamerania zdravotnej starostlivosti je nepatrný a vzhľadom na zvyšujúci sa význam ich práce nedostatočný. Súčasný i budúci vývoj zdravotnej starostlivosti a v rámci nej ošetrovateľskej starostlivosti si vynútil veľké zmeny v postavení sestier, autonómii ošetrovateľskej profesie a v sociálnoekonomickom docenení. V opačnom prípade nebude dostatok záujemcov o ošetrovateľské povolanie, čo môže negatívne ovplyvniť zdravie populácie.

Demografia a epidemiológia. Zdravotný stav obyvateľstva v Slovenskej republike nie je uspokojivý. Priemerná dĺžka života je kratšia ako celoeurópsky priemer. Medzi najčastejšie príčiny úmrtia patria choroby obehovej sústavy, nádory, poranenia, otravy, choroby tráviaceho systému a dýchacej sústavy. Nízky je aj počet narodených detí. V Slovenskej republike sa v najbližších rokoch počíta so zmenou proporcionality obyvateľstva. Zvýši sa počet jedincov staršej populácie a chronicky chorých, čo bude mať dopad na zdravotné a sociálne služby.

Tieto faktory spôsobia zmeny v ošetrovateľstve. Sestry sa stanú dlhodobou a trvalou odbornou podporou pre starých a chronicky chorých. Podiel ošetrovateľstva na podpore, udržiavaní a znovunavrátení zdravia občanov sa bude zvyšovať. Nemocničná starostlivosť sa bude zameriavať na akútne choroby, ktoré si vyžadujú vysokokvalifikovanú a technologicky prepracovanú starostlivosť. Subakútna a terciálna starostlivosť sa bude zaisťovať mimo nemocnice. Rozšíri sa teritórium ošetrovateľskej starostlivosti, na čo musí ošetrovateľstvo zareagovať orientáciou vzdelávania na komunitné a hospicové ošetrovateľstvo, ako aj zmenou ošetrovateľskej praxe.

Prostredie, predovšetkým životné, sa chápe ako súhrn prírodných, umelých a sociálnych zložiek sveta, ktoré sú v bezprostrednej interakcii s človekom. Úroveň životného prostredia je dôležitý faktor všestranného rozvoja jedinca i spoločnosti. Toto hľadisko sa uplatňuje pri každom pôsobení, výchove, vzdelávaní, ale aj v činnosti riadiacich orgánov, pri stanovovaní priorít a cieľov, tvorbe a aplikácii noriem a predpisov. Dôležitým faktorom je životný štýl jednotlivcov i skupín a kvalita životného prostredia, v ktorom žijú. Životné prostredie a životný štýl negatívne ovplyvňujú zdravotný stav obyvateľstva.

Systém zdravotnej starostlivosti je jedným z faktorov pôsobiacich na zdravotný stav populácie. Okrem neho sú veľmi dôležité vplyvy sociálnoekonomických faktorov, úroveň vzdelávania a príjmov obyvateľstva, ako aj rovnomernosť týchto faktorov v populácii. Nepriaznivé podmienky vytvárajú priestor pre civilizačné choroby a ohrozujú celkový zdravotný stav obyvateľstva. Rozširujúca sa pôsobnosť ošetrovateľstva predpokladá zmeny v ošetrovateľskej praxi a jej orientáciu i na prevenciu chorôb a zachovávanie zdravia, výchovu ku zdraviu a získanie občanov pre zmenu životného štýlu.

Medzinárodná a štátna legislatíva súvisiaca so zdravotnou starostlivosťou predstavuje tiež rámec zmien v ošetrovateľstve. Z medzinárodných legislatívnych noriem a doporučení ide predovšetkým o legislatívu Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskej únie, na štátnej úrovni o Ústavu SR a zákony o zdravotnej starostlivosti, ochrane zdravia ľudí, zdravotnom poistení, liečebnom poriadku, liekoch a zdravotníckych pomôckach, o povolaní sestier a pôrodných asistentiek. Pre zmenu v ošetrovateľskom vzdelávaní majú význam zákony o vysokých školách a výchove a vzdelávaní, ako i o ďalšom vzdelávaní. Táto i ďalšia legislatíva vydaná formou nižších noriem (napr. nariadenia vlády) a vyhlášok ovplyvňujú pozitívne, ale aj negatívne ošetrovateľstvo, ošetrovateľskú prax, výskum i vzdelávanie. Aby sestry dosiahli ciele súčasného ošetrovateľstva, musia sa zúčastňovať na tvorbe legislatívy a viac sa verejne angažovať. Ošetrovateľstvo je súčasťou celého komplexu systému poskytovania zdravotnej starostlivosti. Jeho zdokonaľovanie a zvyšovanie jeho efektívnosti je teda multidisciplinárny a interdisciplinárny problém, ktorý sa musí riešiť komplexne a permanentne na základe vedeckého skúmania, teoretických východísk, ako aj empirického poznania doterajšej praxe a súčasného stavu. Ošetrovateľský výskum v rámci Slovenskej republiky je v začiatkoch. Jeho aktivovanie predpokladá vytvorenie finančných, materiálnych a inštitucionálnych podmienok. Bez výskumu sa nedá očakávať rozvoj ošetrovateľstva.

Technológia v zdravotníctve vedie k novým postupom a metódam poskytovania starostlivosti a k zmenám v ošetrovateľskej praxi. Nová technika vstupuje do ošetrovateľstva veľmi intenzívne. Ide predovšetkým o oblasť diagnostiky a terapie, v ktorej aktívne pôsobia i sestry. Technika u nás menej zasahuje do ošetrovateľskej starostlivosti zvlášť pri odstraňovaní namáhavej práce. Do ošetrovateľstva vstupujú i informačné technológie, ktoré budú zvyšovať prístup hlavne k vzdelávaniu. Využitie informačnej technológie ušetrí čas sestrám, ktorý budú môcť sústrediť priamo na jednotlivcov a skupiny.

O zmeny v ošetrovateľstve prostredníctvom novej techniky a informačnej technológie sa musia pričiniť i sestry, pričom musia postupovať rozvážne a s vedomím, že technológia nemôže nahradiť ľudský dotyk. Preto je dôležité zachovať rovnováhu medzi špičkovou technológiou a humánnymi aspektmi ošetrovateľskej starostlivosti.

Monitorovanie kvality predpokladá zavedenie štandardov ošetrovateľskej starostlivosti do praxe, vytvorenie podmienok ku kontrole kvality, sledovanie výsledkov, poskytovanie informácií a hodnotenia. Ošetrovateľským štandardom je dohodnutá profesijná norma kvality. Štandardy môžu mať formu legislatívnych noriem alebo predpisov vypracovaných zdravotníckou organizáciou, komorou a pod. Ošetrovateľské štandardy sa týkajú ošetrovateľského procesu, kategórií a kvalifikácie ošetrovateľského personálu, ošetrovateľskej dokumentácie, pracovných postupov, vybavenosti pracovísk zdravotníckou technikou a ošetrovateľským personálom. Pri hodnotení kvality ošetrovateľskej starostlivosti sa dá používať i metóda ošetrovateľského auditu.

Zvyšovanie úrovne ošetrovateľskej starostlivosti závisí i od vytvorenia podmienok k hodnoteniu kvality. Zmeny ošetrovateľskej praxe a vzdelávania by mali vychádzať z dohodnutých noriem a štandardov, aby sa vytvorili podmienky na porovnanie úrovne jednotlivcov, skupín i organizácií a aby sa mohli objektívne monitorovať i hodnotiť kvality ošetrovateľskej praxe a vzdelávania.

Manažment. Zmeny v riadení ošetrovateľstva môžu vykonávať jednotlivci, ale aj skupiny. Aby dosiahli úspech, musia rozumieť procesu zmien, byť oboznámení s jeho dynamikou a vedieť uplatniť rôzne stratégie tak, aby sa zmeny mohli realizovať. Musia byť dôveryhodní, spoľahliví, vyrovnaní, flexibilní a ochotní podstupovať riziká. Dôležité je, aby sestry – manažérky nezostávali len v pozíciách prijímateliek zmien, teda osôb, ktoré zmeny v ošetrovateľstve neiniciujú, ale ich prijímajú často s nevôľou a výhradami. Sestry – manažérky sa musia stať generátorkami zmien, teda musia vedieť, čo treba zmeniť, musia podporovať a realizovať pozitívne zmeny v ošetrovateľstve a obhajovať ich. Sestra – manažérka, ktorá zohľadňuje predovšetkým cieľ ošetrovateľskej starostlivosti (dobro pacienta, status ošetrovateľského povolania) a je odhodlaná podstúpiť riziká vyplývajúce zo zmeny, je zárukou účinnej, humánnej a efektívnej ošetrovateľskej starostlivosti.

Pracovné podmienky sestier ovplyvňujú ekonomické zdroje vynakladané na zdravotnú starostlivosť, jej organizáciu, rozširovanie zamerania ošetrovateľskej praxe, novú techniku, nové diagnostické a terapeutické postupy a pod. Zhoršujúce sa pracovné podmienky sú hnacou silou negatívnej zmeny, ktorá spôsobuje nezáujem o povolanie, migráciu, prípadne zmenu povolania. Optimalizácia pracovných podmienok v ošetrovateľskej starostlivosti predpokladá nielen existenciu ekonomických zdrojov, efektívnu organizáciu práce, dostatok vhodných pomôcok na uľahčenie práce sestier, ale aj exaktné sledovanie situácie v týchto oblastiach a skúmanie psychofyzickej záťaže sestier, ich motiváciu k práci a ich spoločenské a sociálne postavenie.

Ošetrovateľstvo budúcnosti očakáva pozitívnu zmenu pracovných podmienok, ktorá umožní účinnú ošetrovateľskú starostlivosť bez nadmernej psychickej a fyzickej záťaže sestier.

Účinnosť a dostupnosť zdravotnej starostlivosti a dostatok kvalifikovaných sestier ako ľudských zdrojov pre zdravotníctvo v značnej miere závisí od pozitívnych zmien, ktoré vyplynú z dynamického kontextu ošetrovateľstva.

Analýza východísk zmien ošetrovateľstva budúcnosti predpokladá na úrovni:

  • medzinárodnej – sprostredkovanie a poskytovanie nových poznatkov, trendov a doporučení SZO, Európskej únie a Medzinárodnej rady sestier týkajúcich sa ošetrovateľstva;
  • štátnej – akceptovanie medzinárodných trendov
    v ošetrovateľstve a nové úlohy ošetrovateľstva a sestry, vytváranie legislatívnych, ekonomických a sociálnych podmienok na zmeny v ošetrovateľstve, ktoré budú nutné v zdravotnej starostlivosti budúcnosti;
  • ošetrovateľskej profesie – stotožnenie sa so zmenami v ošetrovateľstve, vytváranie takého prostredia, v ktorom sa budúce príslušníčky ošetrovateľstva stanú generátorkami zmien na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach;
  • sestier – formovanie autonómnych, invenčných, kreatívnych, sebavedomých a vzdelaných profesionálok, ktoré budú nielen prijímateľkami zmien, ale aj ich generátorkami, implementátorkami pozitívnej a progresívnej zmeny a racionálnymi oponentkami negatívnych zmien v ošetrovateľstve.
Posledná úprava Utorok, 15 Jún 2010 11:47  

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok