Hydrokineziotherapy as a part of the reumatology diseases treatment
Edita Kollárová, Zlatica Pluhárová, Daniela Kadlecová, Magda Goláňová
(Zo SZŠ Trnava)
SÚHRN
Cieľom tejto práce je poskytnúť ucelený obraz o vplyve hydrokinezioterapie na pacientov s reumatologickými chorobami. Ďalej bolo potrebné zistiť, či sú reumatickí pacienti dostatočne informovní o priaznivom vplyve hydrokinezioterapie.
V štatistikách o dočasnej pracovnej neschopnosti sú reumatické choroby na Slovensku na druhom mieste, kým v štatistikách príčin invalidity na prvom . Tieto choroby postihujú čoraz mladších pacientov. Účinky hydrokinezioterapie boli vedecky dokázané.
Kľúčové slová: reumatoidná artritída – ankylozujúca spondylitída – hydrokinezioterapia – reumatológia.
SUMMARY
The main objective of this thesis is to provide a coherent example about influence of hydrokineziotherapy torheumatic patients. I have found very important to learn if the patients are adequately informed about positive influence of hydrokineziotherapy.
In the temporary invalidity statistics are rheumtologic diseases on the second place in Slovak republic, whereas in cause of invalidity statistics are on the first place. These kinds od diseases have impact to younger patients, in the present day. The positive impacts of hydrokineziotherapy were scientifically demonstrated.
Key words: rheumatoid arthritis – ankylosis spondilitis – characteristic – divide – comparison – hydrokineziotherapy – rheumatology
Úvod
Voda je základ života, je v každom z nás, v každej našej bunke. Voda je po kyslíku najdôležitejším predpokladom na prežitie ľudského organizmu.
Voda prináša zázračnú úľavu tisícom ľudí, ktorí trpia rôznymi zdravotnými problémami. Teplá minerálna voda má uvoľňujúce a liečebné účinky, preto sa veľmi často podieľa na liečbe reumatických chorôb. Reumatické choroby sú v súčasnosti závažným problémom spoločnosti, a to nielen z hľadiska ľudského a spoločenského, ale aj z hľadiska sociálneho. Je dokázané, že postihujú ľudí čoraz mladšieho veku. Preto je veľmi dôležitá fyzioterapia, ktorej súčasťou je aj hydrokinezioterapia a vodoliečebné procedúry. Ich účinky boli vedecky dokázané.
Hydrokinezioterapia
Hydrokinezioterapia je pohybová liečba vo vodnom prostredí. Obľuba hydrokinezioterapie u pacientov rôzneho veku a s rôznym postihnutím má niekoľko príčin. Vodné prostredie je milosrdnejšie k ľudom s deformitami, svalovým oslabením a amputáciami končatín, vo vode sa neobávajú pádu alebo zranenia. Pohyb vo vode vzbudzuje kladné emócie, každý sa pri tom cíti dobre, venuje sa sebe, svojmu zdraviu. Spontánna aktivita vo vode je príjemná, nemusíme do nej pacienta nútiť. Zlepšenie funkcie sa dosahuje bez bolesti a zábavnejším spôsobom, zdravotný stav sa zlepšuje zdanlivo bez väčšej námahy. Vztlak vody príjemne nadľahčuje znížením účinku gravitácie. Človek vo vode vykoná bezbolestne pohyby, ktoré na suchu pre bolesť alebo slabosť nemôže urobiť. Vo vode je každý uvoľnenejší a nenásilne zväčšuje rozsah pohybu. Tlak vody pôsobí ako elastická bandáž, čo pri poškodení puzdier a väzov dáva kĺbu viac istoty (1).
Odporom vody sa pri hydrokinezioterapii posilňujú jednotlivé svalové skupiny. Pri pohybovej liečbe musíme rešpektovať vzťah medzi statickou a dynamickou funkciou. Na rozdiel od cvičenia na suchu je pri hydrokinezioterapii odporové cvičenie súčasťou každého pohybu. Odpor narastá s rýchlosťou, preto pri hydrokinezioterapii má rýchlosť cvičenia iný a väčší význam ako na suchu.
Vo vode sa ľahšie dosiahne svalové uvoľnenie, čo zlepšuje schopnosť opakovať maximálne svalové napätie. Aj keď má hydrokinezioterapia v porovnaní s cvičením na suchu mnohé výhody, chýbajú jej niektoré prednosti cvičenia na suchu – presnejšie dávkovanie a cielenejšie zameranie odporových cvičení. Vo vode je väčšie riziko nesprávne vykonaného pohybu ako pri cvičení na suchu. Dĺžka cvičebnej jednotky závisí od stavu pacienta, v priemere ide o 20-30 minút, k tomu je potrebné pripočítať 10 minút na rozcvičenie, pri ktorom sa organizmus zahrieva. Cvičebná jednotka pri hydrokinezioterapii používa analogické prvky a metódy ako pri cvičení na suchu.
Pred fyzickou záťažou je potrebné organizmus zahriať cvičením. Teplota vody v rehabilitačnom bazéne umožňuje rýchlejšie zahriatie ako na suchu. Dĺžka zahriatia závisí od teploty vody v bazéne a od zdravotného stavu pacienta/ pacientov v skupine. Zahrievanie trvá tým dlhšie, čím je voda v bazéne chladnejšia a čím sú pacienti menej pohybliví. Zahriatím svalov dosiahneme ich relaxáciu a zníženie bolestivosti. Zahrievanie zväčša zaberá 20 – 30 % z celkového času cvičenia a vykonáva sa s miernou intenzitou. Pri zahrievacích cvičeniach začíname hornými končatinami, ktoré sú pod vodou. Súčasťou tohto cvičenia môže byť imitácia všetkých plaveckých štýlov hornými končatinami. Na zahrievanie dolných končatín používame rôzne druhy chôdze so synkinézou horných končatín.
K základným prvkom používaným v hydrokinezioterapii patrí uvoľňovanie skrátených svalov, posilňovanie oslabených svalov a relaxácia.
Zásady pri hydrokinezioterapii
Pacient sa nesmie báť vody. Počas výkonu cviku by mal zaujať pohodlnú polohu.
Fyzioterapeut musí zaistiť stabilizovanie kĺbov, ktoré sú priľahlé k postihnutej časti, s ktorou cvičí.
Všetky cvičenia vo vode sa začínajú pomaly a mierne, pokiaľ sa nedosiahne správna mechanika pohybu. Pri cvičeniach je potrebné sa uistiť, či pacient správne dýcha. Všetky cvičenia sa majú konať v bezbolestnom rozsahu. Každé cvičenie musí fyzioterapeut podrobne vysvetliť a predviesť. Pozornosť treba venovať správnemu času aplikácie hydrokinezioterapie. Pacienti so stavmi spojenými s rannou stuhnutosťou by mali cvičiť neskôr (1).
Veľa techník vyžaduje prítomnosť fyzioterapeuta vo vode spolu s pacientom. Fyzioterapeut by však nemal byť vo vode bez prestávky dlhšie ako 2 hodiny.
Indikácie hydrokinezioterapie
Korešpondujú s indikáciami na liečebnú rehabilitáciu na suchu, keďže hydrokinezioterapia je jej integrálnou súčasťou.
Kontraindikácie hydrokinezioterapie
Ku kontraindikáciám hydrokinezioterapie patrí:
- porušenie integrity kože väčšieho rozsahu, keď i pri vodotesnom prekrytí hrozí riziko infekcie,
- zápalové a hnisavé ochorenia kože,
- infekčné a febrilné stavy,
- akútne zápalové ochorenia,
- kardiálna a respiračná insuficiencia,
- gastrointestinálny dyskomfort,
- perforovaný bubienok,
- radiačné liečenie v ostatných troch mesiacoch,
- znížená vitálna kapacita (900 – 1500 ml),
- chorobná hydrofóbia.
Tradične sa udáva aj inkontinencia. Plastiková bielizeň a plávacie plienky vyrábané pre tento účel umožňujú vstup do bazéna aj ľuďom s močovou inkontinenciou.
Pacienti s abnormálnym tlakom (hypertenzia, hypotenzia) cvičia kratší čas a medzi cvičením majú väčšie prestávky. Subjektívne pocity (vertigo, cefalea) sú dôvodom na prerušenie cvičenia.
Na začiatku treba posúdiť, či sa pre pacienta hodí individuálne, alebo skupinové cvičenie. Zaradenie do skupiny môže mať priaznivý psychický účinok a zvýši motiváciu.
Z techník cvičenia vo vode využívame:
- techniky využívajúce vztlak,
- techniky Bad Ragaz,
- techniku Watsu,
- dýchacie cvičenia,
- spinálne mobilizácie,
- postizometrické relaxačné techniky,
- hydrodynamické cvičenia,
- repetitívne kontrakcie,
- plávanie (2).
Hydriokynezioterapia reumatických chorôb
Reumatické choroby z rehabilitačného hľadiska rozdeľujeme na:
- zápalové,
- degeneratívne,
- mimokĺbový reumatizmus.
Ich charakteristickým prejavom je postihnutie spojivového tkaniva, a to nielen na úrovni kĺbov a k nim priľahlých štruktúr, ale i spojiva iných orgánov, napr. vnútorných.
Príčiny vzniku reumatických chorôb sú rôzne, veľmi odlišný je aj ich priebeh a následky. U všetkých dochádza k postihnutiu funkcie, preto snaha o ovplyvnenie funkcie liečebnou telesnou výchovou je ich spoločným menovateľom. Rehabilitácia má v reumatológii úlohu preventívnu, reparačnú a udržiavaciu.
Veľkým prínosom je rehabilitácia vo vode, a to nielen zmiernením bolesti a svalových spazmov, znížením záťaže kĺbov, ale i zvýšením motivácie k aktívnemu pohybu. Pri artritídach mnohí pacienti, ktorí sa pre bolesť obávajú cvičiť, získavajú k cvičeniu vo vode pozitívny vzťah. Záťaž, ktorá sa od pacienta očakáva počas hydrokinezioterapie, musí byť v rehabilitačnom pláne stanovená tak, aby rešpektovala celkovú záťaž, ktorú musí v ten deň pacient absolvovať. Únava a vyčerpanie nepriaznivo ovplyvňujú techniku cvičenia a posturálne mechanizmy. Od tolerancie pacienta závisí nielen intenzita, ale i doba cvičenia v bazéne. Pre ťažšie postihnutých môže na začiatku stačiť 5 minút, zatiaľ čo iní môžu cvičiť 20 minút bez nepriaznivých vedľajších účinkov. Pre plný cvičebný program môže 20 minút znamenať dostatočný čas. Mnohí pacienti s dobrou kondíciou, najmä postihnutí artrózou alebo ankylozujúcou spondylitídou, tolerujú cvičenie 45-minútové, prípadne i dlhšie.
Reumatoidná artritída
Hydrokinezioterapia sa zameriava na relaxáciu a mobilizáciu, cielené korekčné cvičenia a posilňovanie. Súčasťou je i nácvik správneho držania. Vstup do bazéna musí byť šetrný, aby sa znížila aktivita a záťaž postihnutých kĺbov. Cvičenie sa zväčša začína z polohy vznášania na chrbte s pomocou plavákov. Každé cvičenie sa začína relaxáciou, vykonávajú sa jemné, aktívne, kĺzavé pohyby v nebolestivom rozsahu, pacient si sám pohyb ohraničuje. Súčasťou sú i dýchacie cvičenia, je vhodné naučiť pacienta Halliwickovmu spôsobu fúkania, aby sa nos a ústa udržali bez vody (7, 2).
Zahrievacia fáza pri ľahších stavoch trvá 3 – 4 minúty a môže pozostávať z rytmickej chôdze v hlbšej vode (po prsia) so zmenami smeru a prehnanými pohybmi trupu a horných končatín. Ťažšie stavy tiež cvičia 3 – 4 minúty v rovnakej hĺbke, pohyby horných a dolných končatín sa striedajú v rôznych smeroch a nasledujú ich rotácie trupu a lateroflexie. Každý pohyb sa opakuje 10 – 15 - krát.
Po zahrievacej fáze nasleduje špecifické cvičenie, na záver je upokojujúca fáza, ktorá môže zahrnovať plávanie, chôdzu, relaxované pohyby trupu a končatín s postupným znižovaním rýchlosti pohybov.
Fyzioterapeut musí kontrolovať veľkosť aktivity počas cvičenia a zaistiť izoláciu pohybu použitím vhodných plavákov. Pre mobilizáciu kĺbov je najvhodnejšie použiť techniky Bad Ragaz, ktoré využívajú rozsiahly pohyb končatín a trupu, aktivácia svalov sa používa izotonická alebo izometrická.
Nekontrolovateľný strečing môže poškodiť periartikulárne štruktúry a zhoršiť zápalový proces.
Plávanie udržiava pohyblivosť, zlepšuje kondíciu a má významný psychologický a sociálny prínos. Pre väčšinu pacientov je vhodný elementárny znak, ktorý sa môže rozšíriť na znak. Pre niektorých je vhodné i plávanie na boku.
Ankylozujúca spondylitída
Objektívnym znakom choroby je obmedzenie pohyblivosti chrbtice, čo je spôsobené reflexnými kontraktúrami paravertebrálnych svalov, bolesťou a kalcifikáciou väzov s ankylózou intervertebrálnych kĺbov.
Fyzioterapeutický plán pri AS závisí od stupňa poškodenia a štádia choroby, od zápalovej aktivity a celkového stavu chorého. Hydrokinezioterapia má silný analgetický účinok s väčším pocitom uvoľnenia ako na suchu. V akútnom štádiu, keď je v popredí bolesť a svalové spazmy, by malo byť cvičenie vo vode individuálne (8).
V začiatočnom štádiu je možné plávať akýmkoľvek spôsobom, ktorý pacientovi vyhovuje, s podmienkou, že nezhoršuje bolesť a svalové spazmy. Neplavci by sa mali učiť Halliwickove princípy. Plávanie sa má prispôsobiť individuálnym potrebám. Pri plávaní na chrbte niektorí potrebujú krčný plavák a plavák pod bedrá. Niektorí nie sú schopní plávať prsia pre stuhlosť chrbtice. Problémy so stuhnutosťou chrbtice môže vyriešiť plávanie so snorkelom. Odporúča sa i plávanie pod vodou, zlepšuje sa kontrola dýchania a podnecuje sa súťaživosť.
Cvičenie vo vode sa pri degeneratívnych reumatických chorobách zameriava na mobilizačné a uvoľňovacie cviky, vyťahovanie, korekčné cvičenie, posilňovanie a nácvik chôdze s postupným zvyšovaním záťaže.
Záver
Naše doterajšie skúsenosti ukazujú, že u pacientov s reumatickými chorobami je možné využívať hydrokinezioterapiu, ktorá veľmi účinne ovplyvňuje zlepšenie pohyblivosti, zníženie bolesti, zmiernenie stuhnutosti a aj pozitívne ovplyvňuje psychiku každého reumatického pacienta, ktorý využíva účinky hydrokinezioterapie.
| < Dozadu | Dopredu > |
|---|








