Attitudes, beliefs and prejudices in interactive nurse-patient process

Jarmila Kristová
(Z VSZaSP sv. Alžbety v Bratislave, Katedra ošetrovateľstva,)

Súhrn

Postoje, presvedčenia a predsudky sú kategórie mnohodimenzionálneho psychologického skúmania viažuce sa k fenoménu osobnosti. Nesporne sa odrážajú v interaktívnych procesoch na mnohých úrovniach, vzťah sestry k pacientovi nevynímajúc.

Kľúčové slová: postoj – presvedčenie – predsudok.

Summary

Attitudes, beliefs and prejudices are categories of multidimensional psychologic investigation related to the  phenomenon of personality. They are undoubtedly reflected in the interactive processes on many levels including nurse-patient relation.

Key words: attitude – belief – prejudice.

---

 

Úvod

Postoj je tendencia človeka charakteristickým, jemu vlastným spôsobom reagovať na vonkajšie a vnútorné podnety. Znamená to, že každý človek vyjadruje určitý postoj k ľuďom, predmetom, javom, situáciám, zvieratám, prírode, zmenám, názorom, spôsobom správania iných a v neposlednej miere aj k sebe samému. Postoj sa týka subjektu, teda toho, čo má preň osobný význam.

Postoje

Z hľadiska subjektívnej významnosti sa postoje rozlišujú na:

•    centrálne – sú pre človeka významné (napr. zdravie, rodina, deti, priatelia, práca, vzťahy),
•    okrajové – sú pre človeka menej dôležité.

Postoje  sa môžu  ďalej deliť na citové, poznávacie, verbálne, neverbálne, latentné, zjavné, kladné, indiferentné, záporné, vedomé, nevedomé, individuálne, skupinové, stále, premenlivé a typicky ženské a mužské.

Postoje možno klasifikovať aj na historické, ktoré človek získava v procese sociálneho a kultúrneho tradovania (preberá ich bez kritického prehodnocova­nia), a na skúsenostné, ktoré spravidla generalizuje (napr. jedna zlá skúsenosť pacienta so zdravotníckym pracovníkom ovplyvňuje postoj k zdravotníctvu všeobecne).

Medzi základné vlastnosti postoja patrí:

•    komplexnosť – postoj má poznávaciu (súbor informácií o tom, k čomu treba zaujať postoj), citovú (vyjadrenie miery príťažlivosti alebo odpudivosti) a snahovú (rozhodnutie výberu sta­noviska) dimenziu;
•    konzistentnosť – prepojenosť poznávacej, citovej a snahovej zložky postoja;
•    konsonancia – postoje vytvárajú určité kategórie, napr. postoj k súčasnému stavu zdravotníctva, k bezdomovcom, slobodným matkám, nábožen­stvám, legálnej registrácii homosexuálnych man­želstiev a pod.;
•    rezistencia – odolnosť voči zmene; čím je postoj intenzívnejší a extrémnejší, tým je odolnejší proti zmenám;
•    intenzita – sila postoja (slabá, mierna, priemerná, silná, extrémna).

Uvedené všeobecné základné teoretické východiská týkajúce sa problematiky postojov možno modifikovať aj na povolanie sestry. Znamená to, že aj ona disponuje variabilitou postojov vo vzťahu k sebe samej, k povolaniu, pracovným atribútom (povinnosť, moti­vácia, zodpovednosť, samostatnosť, kompetencie...), spolupracovníkom, zmenám, legislatíve, pacientom a pod.

Poznanie, hodnotenie a predurčenosť postoja

Základom postoja je poznanie, hodnotenie a pred­určenosť. Tieto bazálne dispozície postoja sa týkajú aj podmienok ošetrovateľskej praxe (obr. 1).

Poznanie, hodnotenie a predurčenosť v inter­aktívnych kontaktoch a procesoch medzi sestrou a pa­cientom neexistujú izolovane, ale navzájom sa prelínajú, dopĺňajú a v praxi determinujú dôsledky. V intenciách optimality vzťahu sestry k pacientovi možno formu­lovať odporúčania.

Poznanie znamená, že sestra by mala zaujať postoj iba k pacientovi, o ktorom má dostatok informácií a ktorého ako-tak pozná;

•    prax: pri prvom kontakte s pacientom sestru ovplyvňuje spektrum efektov:

-    haló efekt – na základe dominantnej črty (zovňajšok, správanie, vystupovanie) sestra vyvodzuje celkový záver o pacientovi (pacienta, ktorý so všetkým súhlasí, sestra môže hodnotiť ako slušného alebo inteligentného); dominantná črta zatieňuje ostatné jeho pozitívne či negatívne vlastnosti;
-    prvý dojem – rýchly, nedostatočne racionali­zo­vaný celkový úsudok sestry o pacientovi v pr­vom kontakte; často je klamný a až v neskorších interakciách sestra spozná jeho neopodstat­nenosť;
-    Rosenthalov efekt – sestra očakáva, že pacient sa bude správať a konať v zmysle jej pokynov;
-    efekt kontrastu/prenosu – sestra je v kontakte s pacientom ovplyvňovaná inými pacientmi;
-    efekt estetického stereotypu – momentálne neupraveného pacienta bude sestra vnímať ako nesympatického, pravdepodobne mu pripíše nelichotivé atribúty – nezáujem o seba, ne­poriadny, nespoločenský a nevychovaný;

•    interaktívne dôsledky: neobjektivita v násled­nom hodnotení a v prístupe k pacientovi;
•     odporúčanie: snažiť sa pacienta spoznať vo variabilite zmien v jeho prežívaní a správaní (vo vzťahu k morbidnej osobnosti).

Hodnotenie predstavuje zaujatie osobného sta­noviska/postoja sestry k pacientovi:

•    prax: sestra skôr či neskôr v pracovnej fáze interakcie pacienta hodnotí a vytvára si k nemu disparátny vzťah (napr. introvertného pacienta bude hodnotiť ako tichého s nezáujmom o liečbu, kontakt a komunikáciu, disciplinovaný pacient sa môže stať častým objektom jej pochvaly);
•    interaktívne dôsledky: uprednostňovanie pa­cienta pred ostatnými pacientmi, obmedzovanie kontaktov s pacientom;
•    odporúčanie: nehodnotiť/neposudzovať pacienta v úvodnej fáze interakcie a skôr, než má sestra príležitosť lepšie ho spoznať (lepšie porozumenie je možné za podmienky poznania pacienta).

Predurčenosť – postoj predurčuje, ako sa sestra zachová v reálnych situáciách:

•    prax: postoj sestry k svojmu povolaniu predurčuje ako bude pristupovať k pacientom;•    interaktívne dôsledky: profesijná interiorizácia alebo disonancia sa odrazí vo vzťahoch k pa­cientom;•    odporúčanie: korigovať nesprávne postoje, správať sa v zmysle svojich postojov.

Oportunizmus

Postoje sú dynamické a utvárajú sa v procese životných skúseností, učenia a sociálnych interakcií. V tejto súvislosti možno hovoriť o opor­tunizme – striedaní postojov v závislosti od toho, čo sestre momentálne viac vyhovuje alebo čo ju menej ohrozuje (napr. preferuje názor nadriadenej napriek skutočnosti, že pacient mal pravdu, pre obavy z jej neústretovosti alebo zo zhoršenia vzťahov v bu­dúcnosti).

Presvedčenie a predsudky

Podľa prevahy racionálnej alebo iracionálnej zložky v postoji sa deskriptuje presvedčenie a predsudky. Obe sú psychologické kategórie a sú produktom ľudskej psychiky.

Presvedčenie je postoj, v ktorom prevláda rozumo­vá – poznávacia a vedomostná zložka. Sestra zreteľne vyjadruje súhlas alebo nesúhlas, oba môžu mať rôznu hĺbku rozumovej argumentácie. Ak napr. pacient od-mieta liečbu, interakciu a komunikáciu, sestra jasne definuje, že sa nachádza v rezignácii (4. fáza prežívania choroby v čase); ak je sestre pacient nesympatický, vie pomenovať, z akého dôvodu nesympatia pramení.

Predsudok je postoj, v ktorom prevláda rozumovo nepodložená zložka. Je produktom najmä iracionálnych a podvedomých zložiek psychiky. Vzniká nefunkčnou orientáciou citov, prianí, želaní či túžob. Vychádza z nesprávneho alebo nedostatočného poznania a ignoruje objektívne kritériá pri posudzovaní a hodnotení (napr. nesympatický pacient nemusí byť človek s prevahou negatívnych vlastností, pacient odmietajúci stravu nemusí byť prieberčivý).

Predsudky môže sestra smerovať k:

•    iným podnetom – pacient bezdomovec je človek s nízkym vzdelaním alebo IQ, Róm niečo ukradne, pacient s úzkymi perami je prísny a odmeraný, spochybňovanie inteligencie blondínok a pod.,
•    sebe samej – napr. „nie som dostatočne zručná“ (v rámci hodnotenia iných zručná je), „vysokú školu by som nezvládla“ a pod.

Predsudok orientovaný či už smerom dovnútra, alebo navonok je mnohokrát príčinou neadekvátneho správania. Interný predsudok je navyše vážnym para­lyzátorom vzťahu k sebe samej, sebaúcty a sebareflexie. Má podobu chronickej nespokojnosti so sebou, seba­podceňovania, neochoty niečo zmeniť, zbytočne vynaloženej energie a myšlienok, domienky, že ju niekto neustále vedie a ňou manipuluje a že tí druhí za ňu rozhodujú. Takéto úvahy vedú k pasivite, ale častokrát aj k pseudospokojnosti. Niektoré predsudky možno rešpektovať, iné ospravedlňujú ľudskú nečin­nosť, pasivitu, ba dokonca pohodlnosť. Predsudok predstavuje jednu z bariér prosperity osobnosti sestry. Je nepriateľom v rozvíjaní vlastných schopností, vlastností a medziľudských interakcií.

Predsudok verzus rozum

Predpokladom minimalizácie predsudkov či ich odstránenia je premýšľanie, otvorenosť, úprimnosť a ochota viesť vnútorný dialóg.

Sestra môže predsudky ovládať rešpektovaním zásad:

•    mať/získať dostatok informácií,
•    vyhýbať sa unáhleným generalizáciám – zovše­obecneniam (napr. agresivita pacienta môže aj nemusí byť podmienená iba bazálnou vlastnosťou jeho osobnosti, ale môže byť vyvolaná paletou podnetov viažucich sa k jeho zdravotnému stavu),
•    nepreberať automaticky postoje iných spolu­pra­covníkov či pacientov bez osobného overenia a hodnotenia,
•    nepodľahnúť verejnej mienke väčšiny,
•    vyhnúť sa nevhodnej sociálnej kategorizácii,
•    mať realistický pohľad na seba a iných,
•    poznať psychologickú terminológiu – osobnosť, individualita, prežívanie, správanie,
•    ujasniť si seba vo vzťahu k aktuálnym a potenciál­nym situáciám.

Záver

Postoje, presvedčenia a predsudky v povolaní sestry sa týkajú významných aj menej významných pracov­ných udalostí a situačných faktorov. Sestra má okrem odborných kompetencií disponovať aj interaktívnymi a komunikačnými predpokladmi. Ich súčasťami sme­rujúcimi k optimálnemu psychologickému prístupu k pacientovi sú aj spomínané psychologické kategórie.

< Dozadu		Dopredu >