Scientific publications in social sciences

Monika Mačkinová, Hana Padyšáková, Adriana Repková
(Z Fakulty ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdii Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave)

Súhrn

Obrovský nárast vedeckých poznatkov a tisícky vedec­kých a odborných časopisov prinášajú stále nové, aktuálne informácie a nie je jednoduché sa v nich orientovať. Súčasné možnosti publikovania vedeckej práce v prestížnych zahraničných časopisoch sa v postkomunistických štátoch podstatne zmenili. Vznikli nové, predtým pre našich vedcov menej známe problémy.

Kľúčové slová: publikovanie – ošetrovateľstvo – citovanosť.

Summary

A vast growth of scientific knowledge and numerous scientific and professional journals continuously

bring the latest information and it is not easy to get familiar with them. The current situation offers our scientists great possibilities of publishing scientific papers in prestigious international journals. New problems, previously unknown to our scientists, have emerged.

Key words: publishing – nursing – citation.

Úvod

Vedecké spoločenstvo sa inšpirovalo potrebou objektivizovať kvalitu publikovaných vedeckých poznat­kov a tieto diferencovať. Tak sa postupne formovali rôzne prestížne časopisy, ktoré si získali vysoké hodnotenie práve publikovaním nových cenných prác.

Tak vznikol i tzv. impakt faktor (IF), ktorého všeobecné akceptovanie na jednej strane a mnohé kontroverzie na druhej strane viedli autorov tento fenomén posúdiť z viacerých uhlov pohľadu.

Ide o snahu posunúť naše vedecké aktivity smerom k vyššej kvalite práve publikáciami v prestížnych časopisoch s vysokým impakt faktorom. O úskaliach s tým spojených a o objektívnej potrebe autori disku­tujú; sú si vedomí, že vedeckí pracovníci budú musieť prekonať mnohé prekážky, najmä jazykové bariéry, ktoré autori anglofónnych oblasti nepoznajú a mladá generácia tieto problémy u nás už nebude mať.

Publikovanie v odborných časopisoch

Vedecké inštitúcie i samotní vedci sa stále zaoberajú otázkou, ako objektívne hodnotiť úroveň a kvalitu vedeckých poznatkov publikovaných v odborných časopisoch alebo monografiách na celom svete. Informačné siete poskytujúce vedecké informácie sú také rozsiahle, že ich jednotlivec nedokáže sledovať ani v úzkej oblasti vlastného záujmu. Počet vedec­kých časopiseckých titulov každý rok stúpa. Štatistiky uvádzajú, že ročne sa v približne 60 000 vedeckých časopisoch publikuje okolo jedného milióna článkov (1).

Orientovať sa v takejto ponuke je pre jednotlivca nereálne, preto sa v posledných desaťročiach a rokoch vytvárali analýzy a stupne, ktorých základom je tzv. citačná analýza. Ide o metódu, ktorá sleduje vzťah medzi citovaným a citujúcim dokumentom. Prie­kopníkom jej využitia je americká spoločnosť ISI (Institute for Scientific Information so sídlom vo Philadelphii). Science Citation Index je databázou asi 5500 vedeckých časopisov z odboru prírodných vied. Výsledkom citačnej analýzy je stanovenie niekoľkých kvantitatívnych ukazovateľov, z ktorých najznámejším je impakt faktor. Science Citation Index sa používa už od 60. rokov minulého storočia, jeho popularita však mimoriadne narástla v ostatných desaťročiach.

Publikovanie výsledkov vedeckých prác je naj­vhodnejším spôsobom ich objektívneho hodnotenia. Toto hodnotenie môžu realizovať experti v danom odbore alebo rovnocenní vedeckí partneri, tzv. „peer review“, po uverejnení vedeckých prác v prestížnych časopisoch s vysokým impakt faktorom.

Ten, kto primerane a pravidelne nepublikuje, uniká možnosti konfrontácie svojich vedeckých výsledkov so súčasným stavom vedeckého poznania v danom odbore. Vo vede však nemusí byť prítomný a priamočiary vzťah medzi vedeckými výsledkami a ich ocenením. Hodnotenia publikačných výstupov sa niekedy robia za dlhšie časové obdobie alebo aj celoživotne. Mnoho vedcov navyše má striedavo viac a menej produktívne obdobia.

Hodnotenie kvality vedeckej a publikačnej angažovanosti prináša so sebou množstvo problémov. Tieto zväčša vychádzajú z nedostatkov, ba až absencie dokonalých objektívnych kritérií na kvalitatívne hodnotenie. Treba však pripustiť, že tak ako v iných oblastiach, aj vo vede musí existovať ak nie dokonalý, tak aspoň taký hodnotiaci systém, ktorý odlíši extrémne polohy vynikajúcich a slabých publikácií. I pri hodno­tení možno predpokladať niekedy určitú subjektivitu hodnotiteľa, nepresnosti a chyby. Preto treba privítať snahu hľadať čo najviac kritérií.

Mnohí autori nemajú priestor analyzovať všetky problémy súvisiace so scientometriou, a preto sa chcú zamerať na jedno kritérium a preferujú impakt faktor. V scientometrii predstavuje tento faktor priemerný počet citácií publikácií v danom vedeckom a odbornom časopise. Môžeme potom povedať, že ide vlastne o ukazovateľ kvality vedeckých časopisov v pomere citovaných prác a slúži ako jeden z podkladov hodnotenia vedeckej práce. IF sa vypočítava na základe citovanosti všetkých prác v danom časopise v priebehu troch rokov.

IF napr. za rok 2009 sa zisťuje podľa vzorca:

A/B

A sa rovná, koľkokrát boli články v danom časopise v ro­koch 2007 – 2008 citované inými autormi v roku 2008;
B sa rovná, koľko článkov v danom časopise vyšlo v období 2007 – 2008.

Do menovateľa zlomku sa však nezapočítavajú „špeciálne“ články, ako sú novinky, komentáre, opravy (errata).

Treba upozorniť, že impakt faktor označuje len priemerný počet citácií, ktorý v danom období docielil priemerne citovaný článok v danom časopise. Ide o to, že štatistické rozloženie citácií býva vysoko asymetrické a väčšinu citácií tvorí malá časť článku daného časo­pisu. Pôvodným účelom impakt faktora nebolo meranie kvality článku ani časopisu, ale poskytnúť štatistický nástroj k porovnávaniu citačných frekvencií (4). Za významne citovaný článok je možné považovať taký, ktorého citačná frekvencia je výrazne nad priemerom daného časopisu (2).

Sú mnohé odbory, ako napr. molekulárna biológia alebo experimentálna medicína, ktoré dosahujú vysoký impakt faktor, napr. 5 – 15, alebo tzv. mäkké vedy s veľkým počtom vedcov, vyšším počtom spoluautorov a s veľkým počtom uvádzaných citácií ako odbory s opačnými vedeckými charakteristikami. Mnohé oblasti matematiky, teoretickej informatiky, teoretickej fyziky majú prirodzený impakt faktor nižší, napr. 0,5 – 1. Preto neprekvapuje, že propagátormi používania impakt faktora bývajú zástupcovia odborov s vysokým IF, zatiaľ čo v oblasti ako matematika, informatika, spoločenské vedy používajú IF oveľa menej.

Poznáme však mnohé výnimky, napr. časopisy s prevažne popu­lárno­vedeckým charakterom, ako je Nature, Science, majú extrémne vysoký IF (3).

Práve najvyšší počet nových informácií zásadného významu z oblasti biomedicínskeho výskumu, ale i úvah o významných problémoch praxe a perspektívach medicíny prinášajú práve spomínané časopisy a v ostat­nom čase Nature Medicine. Median impakt faktor je potom stredná hodnota pre daný odbor.

Citovanosť je i u nás ukazovateľom kvality vedec­kej aktivity autora. Treba pripustiť, že publikačné možnosti a iste aj tradície v rôznych odboroch sa často diametrálne líšia, a to i medzi zdanlivo blízkymi odbormi, a preto nemožno hodnoty impakt faktora mechanicky porovnávať. IF sa každý rok znovu vyhodnocuje americkým Inštitútom pre vedecké infor­mácie (ISI) pre rozsiahly súbor vybraných vedeckých časopisov a sa publikuje v správe o časopiseckej citovanosti.

IF je i zdrojom mnohých kontroverzií a môže potom mať i negatívny vplyv na spôsob vedec­kej práce. IF by sa nemal používať ako nezávislý audit. Ani ako matematický prostriedok nie je a nemusí byť validným reprezentantom evaluácie citácií. Dokonca i samotný časopis môže formovať takú edičnú politiku, ktorá zvyšuje IF, čo iste nezvyšuje kvalitu publikova­ných vedeckých prác. Môže napr. publikovať viac súborných prác „review articles“, ktoré sú všeobecne viac citované ako výskumné práce, a tak môžu zvyšo­vať IF. IF sa dokonca môže i zneužívať, i keď platí, že čím je hodnota IF vyššia, tým je časopis prestížnejší. Často sa upozorňuje na znevýhodnenie vedcov z ne­anglicky hovoriacich krajín a dokonca sa hovorí i o určitej diskriminácii skupín vedcov pochádzajúcich z rozvojových krajín.

Môže nastať aj situácia keď autor publikuje kontroverznú prácu či dokonca nesprávne výsledky a ďalší autori snahou ich vyvracať zvýšia citovanosť danej práce. Ide o tzv. negatívnu citovanosť danej práce (5).

Zoznam IF časopisov sa pravidelné vydáva a je k dispozícii napr. v základnej knižnici Akadémie vied ČR.

Medzi časopisy s najvyšším IF patrí:

• Nature     28,833
• New Engl.Med. J.     28,660
• Nature Medicine     27,930
• Science     24,386
• Immunity     20,518
• Immunology Today     15,439
• Lancet     11,793
• Gastroenterology     10,330

Slovenské časopisy vydávané v angličtine sú spoje­né s obmedzeným prístupom zahraničných čitateľov, čo sa odráža i na počtoch z nich citovaných prác a nízkym IF pod 1 (4).

Záver

Čím väčší IF má daný časopis, tým väčšmi si ho vedecká komunita cení a tým je väčšia česť pre autora v takom časopise publikovať výsledky svojich vedec­kých prác. Na druhej strane je často nepredstaviteľná tortúra v tom, že čím vyšší IF má daný časopis, tým komplikovanejší je pre autora proces postúpenia príspevku na publikovanie, dokonca až rigorózneho recenzného pokračovania. V časopisoch s IF je mimoriadne náročný recenzný postup. Toto následne vyvoláva fakt, že mnohí vedeckí pracovníci sú zdržanliví a priam až skeptickí v kontexte k publikovaniu v časopisoch s náročným recenzovaním (7).

Majú skúsenosti, že recenzenti vyžadujú práce stále doplňovať pre opakované pripomienky alebo redakcia práce priamo zamietne, čo ich odrádza príspevok vôbec na publikovanie pripraviť. U mladých vedeckých pracovníkov, neskúsených auto­rov a nakoniec i v „mla­dých“ vedných disciplínach, kam nelekárske odbory i sociálna práca nesporne patrí, tak zaznamenávame publikačné vákum v prezentovaní výsledkov vedeckej práce v renomovaných periodikách zaradených do medzinárodných databáz. Vedecké práce z oblasti spoločenských vied sa tak stávajú publikačne izolované od prestížnych časopisov s vysokým impakt faktorom.