The significance of education in primary care

Marta Jarošová
(Z Fakulty ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií Slovenskej zdravotníckej univerzity)

Súhrn

Úmrtnosť obyvateľstva na nádorové ochorenia v oblasti kolorekta je v SR vysoká. Vyplýva to aj z porovnania incidencie s ostatnými štátmi sveta, kde poradie SR pri výskyte kolorektálneho carcinómu u mužov je na

3. mieste a u žien na 16. mieste (1). Prevalencia, žiaľ, má vzostupný charakter a v 21. storočí sa očakáva „nádorový boom“. Je spoločnosť dostatočne infor­movaná o možnostiach prevencie? Akým spôsobom môžu sestry ovplyvniť postoje občanov?

Kľúčové slová: prevencia – primárna zdravotná starostlivosť – vedomostná úroveň.

Summary

The mortality of population from colorectal cancer is high in Slovak Republic which is evident  from comparing the incidence of colorectal cancer worldwide. The incidence of colorectal cancer in men  and women ranks third and sixtienth place, respectively in Slovak Republic (1). Unfortunately, the prevalence is of growing tendency and in the 21st century the so called „cancer boom” will be expected. Has the society sufficient information about the  modes of prevention? How can nurses affect the attitudes of inhabitants?

Key words: prevention – primary health care – level of knowledge.

---

 

Úvod

Zdravotný stav obyvateľstva krajiny je výsledkom zložitej súhry veľkého počtu faktorov. Poznanie zdravotného stavu krajiny je základom na určenie priorít pri tvorení stratégie preventívnych opatreníktoré majú  význam pre zlepšenie zdravotného stavu obyvateľov.

Ukazovatele zdravotného stavu obyvateľov význam­ne korelujú s ukazovateľmi dĺžky života.

K najväčšiemu nárastu obyvateľstva došlo v období po 2. svetovej vojne, kedy sa dožívali približne rovnakého veku ako obyvatelia Európy (1).

Rozdiely v strednej dĺžke života medzi SR a zá­padnou Európu vznikali následne v ďalších rokoch. V tom období bola rozšírená aj manuálna práca s nízkymi príjmami, ľudia boli nútení pracovať na poli a v záhradkách a chovať domáce zvieratá. Takýto spôsob života ľudí vyčerpával, dovolenky ľudia nevyužívali na od­dych, ale na opravu, brigády či na práce v záhrade. Relaxácia mužov spočívala často v návšteve pohostinských zariadení (1).

Výživa obsahovala veľké množstvo živočíšnych tukov, hlavne bravčového mäsa, malé množstvo ochranných látok pre nízky príjem čerstvého ovocia a zeleniny. Vznikla chronická nerovnováha: na jednej strane podmienky na zvýšenú tvorbu kyslíkových radikálov, ktoré hrajú dôležitú úlohu v patogenéze cievnych a nádorových ochorení, a na druhej strane nízka spotreba ochranných látok (ovocia a zeleniny) schopných likvidovať zdraviu škodlivé radikály.

Zdravotníctvo v tom čase zvládlo do značnej miery infekčné choroby a podstatne znížilo dojčenskú úmrt­nosť, ale pre nedostatok devíz nedokázalo zabezpečiť dovoz modernej diagnostickej techniky a liekov.

Kým v ekonomicky vyspelých krajinách kvalita života a vzde­lanostná úroveň stúpala, zvyšoval sa záujem jednotlivca o vlastné zdravie a kvalitu zloženia stravy, zatiaľ tieto možnosti v socialistických krajinách stagnovali, ba až chýbali (1).

Chorobnosť obyvateľstva

Štruktúra chorobnosti obyvateľstva SR sa vý­znam­nejšie nemení. Prvé miesta si trvale udržujú chronické neinfekčné choroby, najmä kardiovaskulárne a zhubné nádory. Zvyšuje sa počet drogovo závislých a rozšírením cestovného ruchu aj výskyt pohlavných chorôb.

Vo výskyte onkologických chorôb sa mení podiel jednotlivých lokalizácií a ich typov pri všetkých zhubných nádoroch. Kým v r. 1970 u príslušníkov oboch pohlaví mali dominantné postavenie nádory žalúdka, v rokoch 1980 – 1994 zhubné nádory pľúc, v minulých rokoch sa na prvé miesto v štatistike dostali nádory hrubého čreva a konečníka (kolorektálne karcinómy).

Z tohto dôvodu, pre prudký vzostup nádorových chorôb, najmä hrubého čreva, sa treba zamerať na prevenciu (1, 3).

Nová koncepcia profesionálneho ošetrovateľstva a jeho postavenie v systéme starostlivosti o zdravie obyvateľstva predstavuje autonómnu a jedinečnú funkciu ošetrovateľskej profesie a ošetrovateľského procesu ako metódy ošetrovateľskej praxe (2).

Prevencia

Prevencia v latinčine znamená ochranné opatrenie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) si v 21. sto­ročí dala za cieľ programy zamerané hlavne na upevňovanie zdravia populácie. Slovenská republika tieto ciele zakotvila a realizuje v Národnom programe podpory zdravia (NPPZ), ktorého prvá etapa sa začala ešte v r. 1978 (4).

Na realizáciu cieľov NPPZ je potrebná široká intervencia, a to od hospodárskej, sociálnej, zdravotnej politiky štátu vrátane vzdelávania až po intervenčné projekty na všetkých úrovniach spoločnosti. Národný program podpory zdravia je integrovaný program, do ktorého sa môžu zapojiť všetky rezorty vlády SR, orgány štátnej správy a samosprávy, mimovládne organizácie, podnikateľský sektor, ako aj všetky ostatné zložky spoločnosti (dobrovoľné a iné organi­zácie) (5).

Nástroje na realizáciu cieľov NPPZ

Základným nástrojom na realizáciu jednotlivých cieľov NPPZ sú projekty, ktoré majú prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľstva. Projekty NPPZ sa realizujú na národnej a regionál­nej úrovni podľa závažnosti zdravotných rizík.

Pri posudzovaní predložených projektov sa zohľadňujú nasledujúce kritériá (4):

•    prínos k zlepšeniu zdravotného stavu a zdravotného uvedomenia obyvateľov,
•    nadväznosť projektu na aktuálne ciele NPPZ,
•    ekonomická efektivita projektu a transparentnosť,
•    jasne definovaná merateľnosť cieľov,
•    kvantifikované indikátory,
•    hodnotenia dopadu projektu na zdravie,
•    využiteľnosť výsledkov projektu v praxi,
•    odborná úroveň projektu,
•    referencie žiadateľa,
•    udržateľnosť projektu aj po ukončení finančnej podpory.

Úrad verejného zdravotníctva koordinuje program a projekty zamerané na ochranu zdravia a hodnotí dopad programu na zdravie (4).

Národný strategický referenčný rámec

V Národnom strategickom referenčnom rámci Slovenskej republiky (NSRR SR) na obdobie rokov 2007 – 2013 v časti Operačný program zdravotníctvo (OPZ) je rozpracovaný programový dokument Slo­venskej republiky na čerpanie pomoci z fondov Európskej únie pre sektor zdravotníctva na roky 2007 – 2013. Obsahuje stratégiu a ciele a definuje viacročné opatrenia na ich dosiahnutie. V analytickej časti OPZ sú informácie o zdravotnom stave obyvateľ­stva SR, o systéme zdravotnej starostlivosti, zdravot­níckej infraštruktúre, materiálno-technickej základni a o vybavení ústavných a ambulantných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v SR (6).

V nadväznosti na identifikované potreby zdra­votníckej infraštruktúry SR sú definované jednotlivé prioritné osi OPZ (6):

•    prioritná os 1 – modernizácia zdravotníckeho systému nemocníc,
•    prioritná os 2 – podpora zdravia a predchádzanie zdravotným rizikám ,
•    prioritná os 3 – technická pomoc.

Prijímateľom na úrovni prioritnej osi 2 je:

•    verejný sektor – MZ SR, orgány verejnej správy v rezorte zdravotníctva, rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené MZ SR, vyššie územné celky (VÚC), obce a rozpočtové a príspevkové organizá­cie zriadené VÚC;
•    súkromný sektor – profesijné komory, asociácie, neziskové organizácie, nadácie, neinvestičné fondy, občianske združenia (6).

Analýza silných a slabých stránok, príležitostí a ohrozenia (SWOT analýza) vychádza z opisu sú­časnej situácie a zachytáva identifikované kľúčové disparity rezortu. Predstavuje súhrnné hodnotenie a tvorí základ pre formuláciu cieľov OPZ na roky 2007 až 2013. Z analýzy silných stránok vyplýva, že je rozvinutá sieť ambulancií, ktoré vykonávajú prevenciu rizikových faktorov špecifických ochorení.  Zo slabých stránok sa ukazuje, že je nevyhovujúci stav zdravotníckej techniky u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorý sa týka hlavne jej opotrebovanosti. Príležitosti upozorňujú na zvýšenie individuálnej zodpovednosti občana za jeho zdravotný stav. Ohrozenia – pasivita občanov vo vzťahu k vlast­nému zdraviu.

Súčasný stav problematiky

Prijatím novej legislatívy v zdravotníctve nastáva posun k vlastnej zodpovednosti každého jedinca za vlastné zdravie. Efektívnosť opatrení zameraných na prevenciu prináša väčší zisk pre zdravie obyvateľov a spoločnosť, ako sú náklady na liečebnú starostlivosť.

Aktivity na splnenie cieľa:

1.    posilňovať a sledovať efektivitu programov za­meraných na prevenciu;
2.    zvyšovať informovanosť a edukáciu obyvateľov s cieľom chrániť, zachovať, alebo vrátiť zdravie osobe;
3.    udržovať vysoký štandard očkovania a preventív­nych prehliadok v detskom veku;
4.    znižovať nerovnosť v zdraví v komunitách;
5.    podporovať individuálne poradenstvo zdravého životného štýlu založené na vedeckých dôkazoch (4).

Jedným z hlavných programov NPPZ je aj skrí­ning kolorektálneho karcinómu.

Existuje 5 dôvodov, prečo treba kolorektálny karcinóm vyhľadávať pomocou skríningu:

1.    Ide o chorobu, ktorú je skríning schopný zachytiť včas, teda v počiatočnom, liečiteľnom štádiu. Najčastejšie sú to adenómové polypy v rekte a v hrubom čreve.
2.    Choroba má vysokú mortalitu, ak sa nezistí včas.
3.    Samotný skríning je akceptovateľný tak pre pa­cienta, ako i lekára.
4.    Skríning dokáže nielen odhaliť včasné štádium choroby, ale ďalšia diagnostika a liečba vedú k zásadnému zlepšeniu prognózy pacienta.
5.    Skríningová metodika je bezpečná a lacná do tej miery, že úžitok samotnej metódy je vyšší než prípadné škody a náklady (3).

Na skríning kolorektálneho karcinómu boli na­vrhnuté rôzne metódy, ale celoplošne najvhodnejším sa ukazuje test na okultné krvácanie (OK) a následná flexibilná sigmoidoskopia a kolonoskopia (3).

Skúsenosti nasvedčujú tomu, že táto forma preventívneho vyšetrenia na nádory hrubého čreva je najvhodnejšia pre našu populáciu. Otázkou je, do akej miery je populácia Slovenskej republiky informovaná o skríningu a či sa cíti zodpovednou za svoje zdravie.

V ankete sme položili otázku občanom, či vedia o možnosti vyšetriť stolicu na OK u obvodného lekára. Anketa bola zameraná na zistenie úrovne informova­nosti o teste na OK a ochoty absolvovať preventívne vyšetrenie u gastroeneterológa. Z výsledkov môžeme konštatovať, že prevencia = edukácia občana. V tejto činnosti dôležitú úlohu zohrávajú sestry, ktoré pôsobia v primárnej starostlivosti. Možností, ako pôsobiť na (zvýšenie) povedomia občanov ohľadom zachovania zdravia, je pre sestry v primárnej sfére dostatok; na miestnych úrovniach od neformálnych stretnutí až po odborné prezentácie pre občanov najmä v pred­dôchodkovom veku (50 rokov a viac). I keď nedôvera zo strany občanov býva vysoká, pravidelné stretnutia s nimi (Klub dôchodcov, Únia žien a pod.), dávajú predpoklady na postupné vybudovanie dôvery k sestre. Aj takýmto prístupom sa posilňuje autorita a status sestry v primárnej starostlivosti. Zostáva na nás, kedy a akým spôsobom začneme.

Záver

Na záver upozorňujeme, že pre prudký nárast onkologických chorôb je potrebné vypracovať taký plán prevencie, aby si laická verejnosť uvedomila jej dôležitosť a nutnosť v záujme zachovania vlastného zdravia.

V primárnej prevencii zostáva naďalej na prvom mieste boj proti fajčeniu, zmeny v stravovacích ná­vykoch a ochrana pred nadmerným slnečným žiarením. V prípade nádorov, kde nepoznáme etiologické faktory, sa treba sústrediť na sekundárnu prevenciu, teda na vyhľadávanie včasných (bezpríznakových) štádií chorôb a na ich adekvátnu liečbu.

Nezastupiteľné miesto v primárnej prevencii patrí profesiovej role sestry. Rola sestry prechádza zložitým vývojom a mení sa aj dnes. Dosiahnutie a udržanie štandardu ošetrovateľskej starostlivosti vyžadujú od sestier nové vedomosti a širšie spektrum poznatkov, a to predovšetkým vo vzťahu k problémom, ktoré obklopujú a sprevádzajú chorobu, zdravie jedinca či skupiny (7).

Odporúčame pre prax

-    naďalej zvyšovať informovanosť občanov o pre­vencii nádorových ochorení hrubého čreva,
-    rozvíjať užšiu a aktívnejšiu spoluprácu medzi úra­dom verejného zdravotníctva a sestrou v primárnej sfére,
-    podporovať projekty zamerané na prevenciu v oblas­ti upevňovania zdravia.

< Dozadu		Dopredu >