V súvislosti so skutočnosťou, že zásah do rodičovských práv a povinností je najvýznamnejším zásahom do právneho vzťahu medzi rodičmi a deťmi, takýto zásah patrí výlučne do právomoci súdu. V závislosti od intenzity porušovania alebo nevykonávania rodičovských práv a povinností, od dôvodov, ktoré k tomu viedli, a v záujme maloletého dieťaťa Zákon o rodine rozlišuje tri stupne zásahov do výkonu rodičovských práv a povinností, a to pozasta­venie uvedených práv a povinností, ich obmedzenie alebo zbavenie rodičovských práv a povinností.

Každé konanie v súvislosti so zásahmi do rodičovských práv a povinností je zasadne konaním starostlivosti súdu o maloletých, ktoré je do značnej miery špecifické. Jeho odlišnosť spočíva najmä v sku­točnosti, že maloleté dieťa je osobitne chránené zo strany štátu a spoločnosti. Táto ochrana vyplýva nielen z Listiny základných práv a slobôd a z Dohovoru o právach dieťaťa, ale aj zo Zákona o rodine a z ďalších hmotnoprávnych predpisov. A tak je narušená rovnosť účastníkov konania, ktorá je, naopak, zdôrazňovaná v mnohých iných oblastiach, najmä v sporovom konaní. Základným cieľom konania musí byť výlučne ochrana najlepších záujmov maloletého dieťaťa.

Konanie možno začať na návrh a aj bez návrhu, pričom súd nie je viazaný návrhom. Vecne príslušným na konanie vo veciach starostlivosti o maloletých je v prvom stupni okresný súd a miestne príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodi­čov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozho­dujúcich skutočností svoje bydlisko podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. c) OSP.

Uvedené konanie sa riadi vyšetrovacou zásadou, a tak je súd povinný vykonať všetky dostupné, aj keď nenavrhnuté dôkazy tak, aby zistil skutkový stav čo najobjektívnejšie. Podľa usta­novenia § 176 ods. 1 OSP o priznaní, obmedzení, pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu rozhoduje súd rozsudkom. Náhrada trov konania sa nepriznáva.

Význam a citlivosť uvedených zásahov však záko­no­darca zdôraznil aj tým, že v ustanoveniach § 238 ods. 4 a 243f ods. 2 písm. a) OSP pripustil dovolanie a mimoriadne dovolanie proti rozsudku o priznaní práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, rozsudku o obmedzení, pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, čo je v záujme právnej istoty vo veciach upravených ZR jednou z mála výnimiek.

Pozastavenie výkonu  rodičovských práv a povinností

V snahe diferencovať medzi dôvodmi, pre ktoré rodičia neplnia svoje rodičovské práva a povinnosti, prípadne ich porušujú, ktoré však nemožno považovať za zavinené porušenie zo strany rodiča, sa ZR v usta­novení § 38 ods. 1 vrátil k inštitútu pozastavenia rodičovských práv a povinností. Uvedený inštitút v našom právnom priadku bol upravený do r.1964 v ustanoveniach zákona č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve ako inštitút spočívania výkonu rodičovských práv. Sistácia rodičovských práv a povinností v podstate znamená, že rodič je aj naďalej nositeľom rodičovských práv a povinností, avšak vo výkone uvedených práv a povinností mu bráni závažná prekážka. Takéto opatrenie súdu musí byť v záujme maloletého dieťaťa.

Pojem „závažná prekážka“ nie je v zákone bližšie vymedzený. Sú to však predovšetkým objektívne dôvody dlhodobejšieho charakteru, ako je dlhodobé odlúčenie od dieťaťa pre zlý zdravotný stav, zahraničný pracovný pobyt či výkon väzby alebo trestu odňatia slobody.

Pozastavenie výkonu rodičovských práv a povin­ností je opatrenie, ktoré nie je sankciou pre rodiča, ale odôvodňuje sa záujmami maloletého dieťaťa. Preto nie je nevyhnutné, aby súd vždy pozastavil výkon rodičovských práv a povinností, aj keď ich rodič po určitý čas nemôže objektívne vykonávať, ale urobí tak, pokiaľ to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa.

Pokiaľ súd rozhodne o pozastavení výkonu rodičovských práv a povinností jedného z rodičov, podľa ustanovenia § 39 ods. 1 ZR ich výkon sa v plnom rozsahu koncentruje do rúk druhého rodiča. Ak však súd pozastaví výkon uvedených práv a povinností obidvom rodičom alebo jedinému žijúcemu rodičovi, potom podľa ustanovenia § 39 ods. 2 ZR súd vo svo­jom rozhodnutí zároveň ustanoví poručníka, ktorý bude vykonávať rodičovské práva a povinnosti namiesto rodičov.

Počas pozastavenia výkonu rodičovských práv a povinností rodič ich nemôže vykonávať, formálne je ale naďalej ich nositeľom. A tak keď odpadnú dôvody na pozastavenie, zruší súd rozhodnutie o pozastavení rodičovských práv a povinností aj bez návrhu.

Treba zdôrazniť, že pozastavenie výkonu rodičov­ských práv a povinností nemá nijaký vplyv na existen­ciu a výšku vyživovacej povinnosti. Táto naďalej trvá a nie je pozastavením výkonu rodičovských práv a povinností dotknutá.

Obmedzenie výkonu  rodičovských práv a povinností

Na rozdiel od pozastavenia výkonu rodičovských práv a povinností ich obmedzenie je možné charakterizovať ako sankciu za zavinené porušovanie povinnosti zo strany rodiča. Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 ZR súd rodičom alebo jednému z nich obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak je to potrebné v zá­ujme maloletého dieťaťa a zároveň je splnená niektorá z týchto podmienok:

a)    rodičia žijú trvalo neusporiadaným životom ,
b)    svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú,  vôbec,
c)    nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.

Uvedené podmienky, podrobnejšie rozvíjajúce dôvody obmedzenia výkonu rodičovských práv a po­vinností, môžeme charakterizovať ako zavinené správanie rodičov, ktoré je príčinou ohrozenia riadnej výchovy dieťaťa. Z dikcie podmienok možno vyvodiť, že nejde len o prípady, keď rodičia svoje práva a povinnosti nevykonávajú vôbec, ale aj keď ich nevykonávajú dostatočne.

Pokiaľ súd rozhodne o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností jedného z rodičov, podľa ustanovenia § 39 ods. 1 ZR výkon tých práv a povinností, v ktorých bol jeden rodič obmedzený, sa koncentruje do rúk druhého rodiča. Avšak ak súd obmedzí výkon uvedených práv a povinností obidvom rodičom alebo jedinému žijúcemu rodičovi, potom podľa ustanovenia § 39 ods. 3 ZR súd vo svojom rozhodnutí zároveň ustanoví opatrovníka podľa ustanovenia § 60 ZR.

Okrem inštitútu obmedzenia výkonu rodičovských práv a povinností podľa ustanovenia § 38 ods. 2 ZR je potrebné hovoriť aj o faktickom obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností. V podstate ide o prí­pady, keď výkon nie je obmedzený rozhodnutím súdu podľa uvedeného ustanovenia, ale na základe iných súdnych rozhodnutí, najmä pokiaľ ide o osobnú starostlivosť o dieťa. Ako príklad možno uviesť obmedzenie alebo zakázanie styku maloletého dieťaťa podľa ustanovenia § 25 ods. 3 ZR v konaní o rozvode manželov a úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, ustanovenie majetkového opatrovníka podľa § 33 ZR, odňatie dieťaťa z osobnej starostlivosti rodičov podľa ustanovenia § 37 ods. 3 ZR, zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti podľa ustanovenia § 45 ods. 1 ZR, zverenie maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti podľa ustanovenia § 48 ods. 1 ZR a napokon uloženie ochrannej výchovy podľa ustanovenia § 102 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon (TZ).

Nezávisle od skutočnosti, či ide o inštitút obmedze­nia výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o ich faktické obmedzenie, vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom trvá, v niektorých z uvedených prípadov treba však v konkrétnych rozhodnutiach upraviť aj zmenu miesta plnenia výživného podľa ustanovenia § 81 ods. 2 ZR.

Vo výroku rozhodnutia o obmedzení výkonu rodičovských práv jednému alebo obom rodičom súd presne uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje. Súd musí vždy jasne a úplne uviesť, ktoré práva, po akú dobu a voči ktorému dieťaťu, prípadne voči všetkým deťom sa obmedzujú.

Ak sa zmenia pomery tak, že odpadnú dôvody, pre ktoré súd vyniesol rozsudok obmedzujúci výkon rodičovských práv a povinností, súd môže aj bez návrhu toto opatrenie zrušiť celkom alebo namiesto neho po­užiť miernejšie opatrenie.

Pozbavenie výkonu  rodičovských práv a povinností

Najzávažnejším zásahom do rodičovských práv a povinností a zároveň najtvrdšou sankciou, akú Zákon o rodine pozná, je pozbavenie výkonu rodičovských práv a povinností, upravené v ustanovení § 38 ods. 4. Ide o pozbavenie všetkých rodičovských práv a po­vinností voči maloletému dieťaťu, ale vyživovacia povinnosť rodiča voči maloletému dieťaťu ostáva zachovaná.

Súd môže tento inštitút uplatniť vtedy, keď podľa citovaného ustanovenia rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä tým, že maloleté dieťa týra, zneužíva, zanedbáva alebo s ním inak zle zaobchádza alebo keď rodič výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva. Ide najmä o prípady ohrozenia telesného či duševného vývoja maloletého dieťaťa, a teda vždy pôjde o také správanie a konanie rodiča, ktoré je protiprávne a z jeho strany zavinené. Zanedbá­vanie povinností a zneužívanie práv nemusí však priamo napĺňať niektorú zo skutkových podstát trestných činov upravených v TZ a slúžiacich na ochranu maloletých detí, a to najmä trestného činu odloženia dieťaťa, opustenia dieťaťa, zanedbania povinnej výživy, týrania blízkej a zverenej osoby, únosu a ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Tieto trestné činy sú upravené v tretej hlave osobitnej časti Trestného zákona.

Aj v súvislosti s týmto inštitútom, pokiaľ súd rozhodne o pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností jedného z rodičov, podľa ustanovenia § 39 ods. 1 ZR ich výkon sa v plnom rozsahu koncentruje do rúk druhého rodiča. Ak však súd pozbaví výkonu uvedených práv a povinností obidvoch rodičov alebo jediného žijúceho rodiča, potom podľa ustanovenia § 39 ods. 2 ZR súd vo svojom rozhodnutí zároveň ustanoví poručníka, ktorý bude vykonávať rodičovské práva a povinnosti namiesto rodičov.

V rozhodnutí o pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností musí byť vždy uvedené, ktorého rodiča vo vzťahu ku ktorému dieťaťu sa rozhodnutie týka. Nie je však možné pozbaviť rodiča jeho práv voči jeho potencionálnym, teda budúcim deťom a zároveň rozhodnutie nemôže smerovať ani voči deťom konkrét­neho rodiča všeobecne, ale tieto musia byť konkrétne určené.

Nie je vylúčený ani prípad, že k pozbaveniu výkonu rodičovských práv a povinností dôjde len vo vzťahu k niektorému z detí konkrétneho rodiča, ak to odôvod­ňuje osobitný vzťah rodiča k tomuto dieťaťu, aj keď v praxi sú tieto prípady zriedkavé.

Ak sa zmenia pomery a odpadnú dôvody na pozbavenie výkonu rodičovských práv a povinností, môže súd podľa ustanovenia § 163 ods. 2 OSP aj bez návrhu takýto rozsudok zmeniť a môže dôjsť k ob­noveniu výkonu rodičovských práv a povinností.