Ošetrovateľský obzor

...časopis Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Rok 2008 4/2008 Asistovaná reprodukcia, umelé prerušenie tehotenstva a s nimi súvisiace vybrané aspekty

Asistovaná reprodukcia, umelé prerušenie tehotenstva a s nimi súvisiace vybrané aspekty

E-mail Tlačiť PDF

 

Legislatívna úprava asistovanej reprodukcie

Jedným z nových javov v modernej spoločnosti je asistovaná reprodukcia ako lekársky zásah do reprodukčných schopností v prípade ľudí, ktorí z rôznych zdravotných dôvodov nemajú prirodzenú reprodukčnú schopnosť. Praktický význam uvedeného zásahu spočíva v uspokojení oprávneného záujmu na vytvorenie zdravej rodiny tam, kde zo zdravotných dôvodov nie je možné dosiahnuť tento cieľ prirodzeným oplodnením. Moderná medicína ponúka riešenie pomocou rozličných foriem umelého oplodnenia, ktoré prinášajú so sebou množstvo právnych ako aj etických otázok. Právnemu riešeniu týchto situácií teda predchádzajú úvahy najmä z oblasti bioetiky zaoberajúce sa prípustnosťou takýchto zákrokov. S výnimkou extrémnych stanovísk, výsledkom uvedených úvah je jednoznačná podpora využitia nových poznatkov a pozitívne hodnotenie možnej pomoci postihnutým jedincom v oblasti rodičovstva.
Právna úprava problematiky asistovanej reprodukcie je v Slovenskej republike na absolútne nedostatočnej úrovni, najmä v súvislosti so skutočnosťou, že zo všetkých foriem umelého oplodnenia je legislatívne riešená len tzv. inseminácia. Táto je zakotvená v záväznom opatrení Ministerstva zdravotníctva SSR o úprave podmienok pre umelé oplodnenie publikovanom pod číslom 23/1983 Vestníka Ministerstva zdravotníctva (ďalej len "opatrenie"). Avšak zároveň je nevyhnutné konštatovať, že úprava takto závažných otázok podzákonným právnym predpisom je absolútne nevyhovujúca. Navyše platnosť opatrenia je v súčasnosti prinajmenšom otázna, pretože vykonáva zrušený zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.
V lekárskej praxi sa uplatňujú v zásade dve základné formy asistovanej reprodukcie, a to umelá inseminácia, ako aj implantácia embrya. Umelé oplodnenie formou inseminácie spočíva v oplodnení vajíčka v tele ženy bez pohlavného styku, vnesením mužského semena do tela ženy pomocou technických pomôcok. V opatrení sú stanovené nasledovné podmienky, za ktorých je možné insemináciu uskutočniť:

  1. O insemináciu musia požiadať obaja manželia. Opatrenie teda neuvažuje o inseminácii slobodnej ženy. V právnej teórii sa možno stretnúť na jednej strane s názorom, že inseminácia slobodnej ženy nie je povolená, na druhej strane sa však objavujú aj názory, že súhlas manžela je potrebný iba vtedy, ak je žena vydatá, pričom slobodná žena je oprávnená požiadať o vykonanie inseminácie. Zástancovia ostatne menovaného výkladu dôvodia najmä zásadou rovnosti a analogickým postupom v prípade osvojenia dieťaťa slobodnou ženou, ktoré je v našom právnom poriadku dovolené. Problémom sa v praxi stala otázka, či je možné povoliť umelé oplodnenie ženy, ktorej manžel dal k umelému oplodneniu súhlas, ale medzičasom zomrel. V Českej republike, kde platí v tomto smere identický právny predpis ako v Slovenskej republike, rozhodol súd v prospech žiadateľky a insemináciu povolil. Takéto riešenie však neposkytuje jednoznačné riešenie mnohých komplikovaných otázok, ktoré môže vedenie spermatických bánk priniesť, ako napríklad problém tzv. preskakovania generácií. V mnohých prípadoch môžu byť ľudské spermie ľahko zneužité. Napríklad v Nemecku rozhodol Najvyšší súd o otcovstve proti vôli sploditeľa. Bezdetný pár sa v tomto prípade pokúšal o dieťa a manžel si nechal zmraziť spermie. Po troch neúspešných pokusoch sa manželia rozviedli, ale žena sa napriek manželovmu výslovnému zákazu nechala jeho spermiami znova umelo oplodniť -tentokrát úspešne. Súd rozhodol, že exmanžel je povinný platiť výživné. Uvedený príklad ukazuje, že určovanie otcovstva v obdobných prípadoch môže pri neexistencii právnej úpravy priniesť ešte veľa nejasností.
  2. Manželia musia o umelé oplodnenie formou inseminácie požiadať osobne a spoločne. Musia preukázať svoju totožnosť a podpísať vyhlásenie, že boli poučení o právnych dôsledkoch umelého oplodnenia. Vzor tohto vyhlásenia je uvedený v prílohe opatrenia, pričom obsahuje aj poučenie o domnienke otcovstva, že totiž otcovstvo k dieťaťu narodenému v čase medzi 180 a 300 dňom od umelého oplodnenia vykonaného so súhlasom manžela matky nemožno zaprieť, ibaže by sa preukázalo, že matka dieťaťa otehotnela inak, než dôsledkom umelého oplodnenia. Vyhlásenie manželov obsahuje aj vyjadrenie súhlasu pre prípad, ak by umelé oplodnenie bolo uskutočnené semenom iného muža, ktorého určí lekár poverený uskutočnením tohto výkonu. Opatrenie teda rozlišuje medzi homologickou insemináciou - oplodnenie ženy spermatom manžela a heterologickou insemináciou, pri ktorej sa kvôli sterilite alebo genetickej záťaži použijú spermie darcu.
  3. Umelé oplodnenie formou inseminácie je prípustné len ak sú preň zdravotné dôvody.
  4. Manželia, ktorí žiadajú o umelé oplodnenie formou inseminácie musia byť zdravotne spôsobilí, pričom sú povinní podrobiť sa vyšetreniu z hľadiska celkového zdravotného stavu vrátane plodnosti a genetického rizika.
  5. Žena - žiadateľka musí byť plnoletá, spravidla vo veku do 35 rokov.
  6. Umelé oplodnenie formou inseminácie možno vykonať, len ak majú obidvaja žiadatelia plnú spôsobilosť na právne úkony.
  7. Darca musí byť zdravý, bez preukázateľnej genetickej záťaže, vo veku do 40 rokov, pričom aj darca je povinný podrobiť sa potrebnému lekárskemu vyšetreniu.
  8. Semeno darcu možno použiť na umelé oplodnenie len s jeho výslovným súhlasom.
  9. Lekár vykonávajúci insemináciu je povinný zabezpečiť, aby manželia a darca zostali vzájomne neznámi. To však neznamená, že právna úprava neumožňuje základný výber typu darcu. Nemalo by však byť prípustné získavanie spermatu tzv. idolov generácie alebo snaha o umelé zušľachťovanie ľudského rodu. Eutelegenézia ako riadené oplodňovanie za účelom dosiahnutia kvalitnejšieho potomstva predstavuje zásah do osobnosti človeka, ktorý by mohol viesť k negácii osobnosti ako takej a ktorý je preto vo svete takmer bez výnimky odmietaný.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že slovenský právny poriadok nepozná právo na poznanie vlastného pôvodu. Napriek tomu, že v zdravotnej dokumentácii žiadateľky sa neuvádza meno darcu, ktorého semenom bola žena oplodnená, možno sa domnievať, že vzhľadom na možnú potrebu dodatočného vyšetrenia darcu v budúcnosti alebo potenciálnu možnosť vzniku manželstva medzi pohlavne príbuznými osobami, by meno darcu malo byť vedené v evidencii zariadenia, ktoré uskutočňuje umelé oplodnenie.
Ako sme spomenuli, slovenský právny poriadok nevenuje žiadnu pozornosť iným formám asistovanej reprodukcie, pritom tieto sa v praxi bežne vykonávajú. Princípom týchto metód je, že vajíčko sa oplodní alebo zmieša so spermiami mimo tela ženy. Medzi najbežnejšie metódy asistovanej reprodukcie patria:

  1. Fertilizácia in vitro spojená s embryo transferom, pri ktorej sa odoberú vajíčka z vaječníkov odsatím ihlou pod kontrolou ultrazvuku, inseminujú sa pridaním spermií a kultivujú sa v špeciálnom kultivačnom boxe. Po niekoľkých dňoch sa embryá pomocou transferového katétra (tenká hadička z umelej hmoty) prenesú do dutiny maternice.
  2. Gamete intrafallopian transfer (GIFT) a zygote intrafallopian transfer (ZIFT) , pri ktorom sa vajíčka po odbere zmiešaj ú so spermiami a zavedú do vajíčkovodu, kde prebieha oplodnenie. Pri metóde ZIFT sa niekoľko hodín kultivujú mimo tela a v tzv. štádiu prvojadier sa prenášajú do vajíčkovodu.
  3. Intracytoplasmic sperm injection, pri ktorej sa do vajíčka vloží jediná spermia za pomoci mikroskopickej pipety a vloží sa do maternice.

 

Posledná úprava Pondelok, 07 Jún 2010 13:50  

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok