Ošetrovateľský obzor

...časopis Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Rok 2008 4/2008 Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením osobnostných práv pacienta

Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením osobnostných práv pacienta

E-mail Tlačiť PDF

Ochrana ľudských práv je dôležitá pre každého človeka. V spoločnosti však existujú skupiny, ktoré si tieto práva nedokážu uplatňovať samostatne, resp. potrebujú ochranu a podporu pri ich uplatňovaní. Do takejto skupiny patria aj ľudia, ktorí sú v dôsledku svojho zdravotného stavu odkázaní na starostlivosť a pomoc, prípadne zásah zo strany zdravotníckych pracovníkov.
Pre uplatňovanie si svojich práv je potrebné mať dostatok informácií o tom aké práva spoločnosť jednotlivcovi priznáva. Zároveň je však dôležité poznať spôsoby ako je možné sa ich domáhať. Pacient sa musí vedieť orientovať v tom, čo môže robiť keď má pochybnosti o priebehu svojej liečby, alebo si chce overiť, že ho lekár lieči správne a čo môže robiť keď mu nevyhovuje prístup zdravotníckeho personálu alebo lekára. Predpokladá sa, že rešpektovanie práv pacientov zdravotníckymi pracovníkmi zvyšuje zodpovednosť a angažovanosť pacientov v procese zdravotnej starostlivosti. 
Pri výkone zdravotnej starostlivosti je pacient nútený poskytovať lekárovi informácie intímnej povahy. Samotný výkon zdravotnej starostlivosti zasahuje do intímnej sféry pacienta. 
V priebehu vyšetrenia, ošetrenia a liečby má chorý právo, aby bol v súvislosti s programom liečby braný maximálny ohľad na jeho súkromie. Rozbory jeho prípadu, konzultácie a liečba sú vecou dôvernou a musia byť robené diskrétne.
Ochrana osobnostných práv, ktorých súčasťou je aj ochrana pred nezákonnými zásahmi do súkromia a ochrana dôstojnosti a cti občana je upravená v § 11 až 16 Občianskeho zákonníka. 
Vzhľadom na šírku vzťahov, ktoré tieto ustanovenia občianskeho zákonníka upravujú, sa pri posudzovaní zodpovednosti zdravotníckych pracovníkov týkajúcu sa tejto oblasti dotkneme len niektorých tém (povinnosť zachovávať mlčanlivosť o informáciách týkajúcich sa zdravotného stavu pacienta, ochrana dôstojnosti pacienta pri výkone lekárskych zákrokov).

Zodpovednosť za porušenie profesijnej mlčanlivosti

Chúlostivosť tejto problematiky je daná predovšetkým tým, že zdravotný stav ktoréhokoľvek človeka je intímnou záležitosťou a informácie o ňom sú citlivým údajom, čo dnes stanovuje aj zákon o ochrane osobných údajov. Neoprávnene sprístupnený údaj cudzej osobe môže pre pacienta znamenať morálnu ujmu, poškodenie povesti. Môže mať za následok dokonca aj škody hmotné.
Profesijné tajomstvo je imperatív, ktorý zaväzuje zdravotníckeho pracovníka zachovať mlčanlivosť o informáciách, ktoré sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho povolania. Tento záväzok je vyjadrený aj v Hippokratovej prísahe, ktorú skladajú všetci lekári.
Povinná mlčanlivosť má svoj vecný, personálny a časový rozsah. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa týka takých informácií, u ktorý je možné sa domnievať, že pacient nemá záujem na ich zverejnení. Platí to aj vo vzťahu k iným zdravotníckym pracovníkom s výnimkou prípadov, kedy sa na vyšetrovaní či liečbe podieľajú viacerí zdravotnícky pracovníci a kde je potrebné zabezpečiť nadväznosť. 
Pre vznik zodpovednosti je potrebné, aby

  • bola porušená povinnosť zachovať mlčanlivosť o predmetných skutočnostiach,
  • vznikla ujma a
  • medzi ujmou a porušením povinnosti zachovať mlčanlivosť bola príčinná súvislosť.

Povinnosť zachovať mlčanlivosť je vyjadrená v § 11 ods. 8 pís. g) zákona o zdravotnej starostlivosti (ďalej len "ZoZS"). Zákon ako jedno z práv pacienta definuje aj jeho právo na zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, o všetkých skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom, ak v prípadoch ustanovených zákonom nie je zdravotnícky pracovník zbavený tejto mlčanlivosti.
Informácie o zdravotnom stave pacienta sú obsahom jeho zdravotnej dokumentácie, ktorú je povinné viesť každé zdravotnícke zariadenie. Porušením mlčanlivosti zdravotníckeho pracovníka môže byť napr. poskytovanie informácií o zdravotnom stave pacienta nepovolaným osobám. 
Zákon umožňuje poskytnúť poučenie o zdravotnom stave pacienta aj osobám blízkym (§ 116 OZ per analogiam), ale pokiaľ si to pacient výslovne nepraje, lekár tieto informácie poskytnúť nesmie. Porušením profesijnej mlčanlivosti by však mohlo byť aj nezodpovedné nakladanie so zdravotnou dokumentáciou pacienta.
Zákon o zdravotnej starostlivosti v konkrétnych prípadoch umožňuje, aby lekár poskytol informácie o zdravotnom stave pacienta a o povahe jeho ochorenia. Je to napr. v prípade zistenia pohlavných ochorení, ochorení AIDS alebo iných prenosných ochorení (§ 6 ods.1,2 ZoZS), ako aj pri zistení závažnej genetickej choroby alebo pri podozrení na jej prenos. V týchto prípadoch je lekár dokonca povinný takto urobiť. Avšak aj tu je okruh osôb, ktoré sú oprávnené dozvedieť sa o konkrétnom ochorení určený zákonom a nemožno ho svojvoľne rozširovať.
Ďalšou legálnou výnimkou zo zásady mlčanlivosti je poskytnutie výpisov zo zdravotnej dokumentácie na základe konkrétne formulovaného písomného vyžiadania prokurátorovi, vyšetrovateľovi, policajnému orgánu, alebo súdu vo veci, ktorá priamo súvisí s trestným alebo občianskym súdnym konaním (§ 24 ods. 4 písm. f) ZoZS). Významnou je aj otázka zbavenia mlčanlivosti lekára v trestnom konaní proti inej osobe.Tieto osoby sú ale naďalej povinné zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa v súvislosti s týmto konaním dozvedeli.

Zodpovednosť za nedôstojné konanie zdravotníckeho pracovníka

Vznik zodpovednosti zdravotníckeho pracovníka sa môže viazať aj na jeho konanie, ktorým porušil pacientovo právo na ľudskú dôstojnosť. Mnohé z úkonov diagnostickej a liečebnej povahy majú charakter intímnych zásahov do osobnosti pacienta. Nerešpektovanie a porušovanie dôstojnosti pacienta sa najčastejšie prejavuje necitlivým a hrubým prístupom zdravotníckeho personálu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Lekár je viazaný etickým kódexom, ktorý ho napr. zaväzuje neposkytovať zdravotnú starostlivosť v prítomnosti osoby, ktorá nie je lekárom alebo zdravotníckym pracovníkom, správať sa k pacientovi korektne a neznížiť sa k hrubému správaniu. Dôstojnosť pacienta je chránená aj jeho právom odmietnuť svoju účasť na výučbe študentov lekárskych fakúlt (§11 ods. 8 písm. e) ZoZS). Porušením princípov etického výkonu zdravotnej starostlivosti môže byť porušené právo pacienta na ochranu jeho dôstojnosti. Konanie zdravotníckeho personálu musí byť spôsobilé spôsobiť pacientovi ujmu v podobe zníženia jeho dôstojnosti v očiach tretích osôb.
Občianskoprávna ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Z toho vyplýva, že pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal. Pokiaľ by však v dôsledku neoprávneného zásahu vznikla škoda, uplatnenie ďalšieho druhu občianskoprávnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka a nasl., je viazané na existenciu zavinenia zásahu.

 

Posledná úprava Pondelok, 07 Jún 2010 13:48  

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok