Ošetrovateľský obzor

...časopis Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Rok 2010 4-5/2010 Kinezioterapia v prevencii chybného držania tela u detí školského veku

Kinezioterapia v prevencii chybného držania tela u detí školského veku

E-mail Tlačiť PDF

SÚHRN

Súčasný životný štýl a osobitne pracovný režim veľkej väčšiny pracovne aktívneho obyvateľstva v priemyselne rozvinutých krajinách pôsobia negatívne na lokomočný systém. Obmedzujú pohybovú aktivitu, čo vedie k hypokinéze a vnucuje dlhodobé statické preťaženie v relatívne rovnakých pracovných polohách.

V práci sme sa zamerali na otestova­nie chybného držania tela detí mladšieho a staršieho školského veku. Cieľom bolo kvantifikovať na vybranej vzorke respondentov svalovú dysbalanciu a zistiť rozdiely tejto svalovej nerovnováhy.

Skrátené svaly sú u 41 % sledovaných detí mladšieho školského veku a oslabené svaly u 75 %. U detí

staršieho školského veku sú po spriemerovaní výsledkov v 56,25 % prípadoch a oslabené svaly v 69,16 % prípadoch.

Uvádzame možnosti prevencie, kde cieľom bolo zistiť názory pedagógov na prevenciu v učebnom procese, ich informovanosť v tejto oblasti a aj ich záujem o spoluprácu s fyzioterapeutmi.

Kľúčové slová: chybné držanie tela – svalová dys­balancia – kinezioterapia – prevencia.


Daniela Kadlecová, Zlatica Pluhárová, Edita Kollárová, Magda Goláňová

Kinesiotherapy of prevention of faulty body posture in school-aged children

SUMMARY

Current life style and in particular working  schedule of a vast majority of working population in developed economies have a negative impact on the  locomotor system. They restrict movement resulting in hypokinesis and long-term  static over-exertion in the relatively same

work-related body posture.

The paper focuses on testing faulty body  posture of  younger and older school-aged children. The goal the paper was to quantify muscle disbalance of respondents in a selected sample and find out the differences of muscle disbalance.

Of the followed up younger children  41% and 75% was found to have shortened muscles and weakened muscles, respectively. On averaging the results  older school-aged children showed shortened muscles in 56.25%  and weakened muscles in 69.25% of cases. The authors submit the modes of prevention with the aim to find the teachers´opinions on prevention in teaching-learning process, their awareness of the problem as well as their interest in cooperation with physiotherapists.

Key words: faulty body posture – postural dysfunction – muscle disbalance – kinesiotherapy – prevention.


Úvod

Kritériom zdravia je harmonický rozvoj telesných a duševných funkcií človeka, rovnováha všetkých sys­témov organizmu, schopnosť a vytrvalosť prekonávať prekážky prostredia. Zdravý človek sa rýchlo prispôsobí meniacim sa životným podmienkam a má optimálnu výkonnosť.

Súčasný životný štýl a osobitne pracovný režim veľkej väčšiny pracovne aktívneho obyvateľstva v prie­myselne rozvinutých krajinách pôsobia negatívne na lokomočný systém. Obmedzujú pohybovú aktivitu, čo vedie k hypokinéze a vnucuje dlhodobé statické preťaženie v relatívne rovnakých pracovných polohách. Tieto tendencie sa zosilňujú a postihujú chybným držaním tela už aj detskú populáciu (1).

Vzhľadom na to je nutné venovať zvýšenú pozor­nosť deťom počas celého ich rastu, hlavne však vo fázach akcelerácie rastu skeletu, kedy najskôr dochádza k určitej fyziologickej slabosti svalstva.

Je teda potrebné rozvíriť hladinu vzťahov škola – telovýchova – rodič – lekár – fyzioterapeut.

Významnú úlohu v tomto reťazci zohráva škola, v ktorej deti a mládež strávia takmer tretinu svojho života. Práve preto by škola mala plniť úlohy prevencie a vychovávať k správnemu držaniu tela v postojoch, sedoch, a to na všetkých vyučovacích hodinách v rámci vyučovacieho procesu. Aby sa zvýšila efektivita práce učiteľa, je nevyhnutná spolupráca učiteľov s fyzioterapeutmi, so žiakmi a ich rodičmi, v prípade už rozvinutých prízna­kov chybného držania tela aj s rehabilitačným lekárom a fyzio­terapeutom.

Fyzioterapia je medicínsky odbor, ktorého úlohou je nielen poškodené či stratené funkcie obnovovať a udr­žiavať, ale aj chorobným stavom či poškodeniam pred­chádzať, včasne vyhľadávať funkčné poruchy a inštru­ovať ľudí o možnostiach prevencie.

Držanie tela

Držanie tela – spravidla sa pod ním rozumie relatívne správne usporiadanie jednotlivých segmentov tela v stoji, v sede, pri chôdzi či športovom pohybe, na ktorých sa podieľajú jednotlivé komponenty (2):

•    prvým komponentom je postavenie hlavy,
•    určujúcim výcho­diskovým činiteľom na držanie tela je chrbtica, osový orgán tela,
•    veľký vplyv na držanie tela má poloha panvy a postavenie dolných končatín,
•    posledným komponentom je postavenie nožnej klenby a informač­né vstupy.

Informačné vstupy z proprioceptorov, exterocepto­rov či interoceptorov sú dostredivými dráhami prená­šané do nervových centier, kde sú spracované na všetkých integračných etážach CNS – spinálnej, kmeňovej, subkortikálnej a kortikálnej. Spracované informácie sa odstredivými dráhami dostávajú do periférnych orgánov, čím vytvárajú komplex vnemov celkového obrazu polohy tela. Opakovaním sa tieto väzby upevňujú, čoho výsledkom je individuálny prejav držania tela – postura (3).

Štandardné držanie tela, ktoré by bolo platné pre všetkých, neexistuje. Je to čisto individuálne držanie, ktoré umožní vstup príslušných svalov do optimálnej synergie. Tá je podmienkou optimálnej centrácie kĺbov, ako intervertebrálnych, tak koreňových a nakoniec i periférnych.

Toto správne držanie tela umožňuje plniť optimálne posturálne a motorické funkcie v rámci adaptácie na vplyvy vonkajšieho a vnútorného prostre­dia, nie je reálnou ani potenciálnou príčinou ťažkostí a pôsobí esteticky priaznivým dojmom (4).

Chybné držanie tela (CHDT)

S ideálnym držaním tela sa stretávame len výni­močne. Čermák a spolupr. uvádzajú: „Chybné držanie tela znamená vlastne poruchu posturálnej funkcie a pl­ným právom sa preto počíta k funkčným poruchám pohybového systému“ (3).

Klasifikácia chybného držania tela

Medzi základné poruchy držania tela patrí držanie kyfotické, hyperlordotické, hypokyfotické a hypolor­dotické (plochý chrbát), skoliotické. Keďže dôležitým komponentom držania tela je aj postavenie dolných končatín, môžeme sem zaradiť aj nesprávne postavenie kolien a nožnej klenby.

Svalová dysbalancia ako zdroj chybného držania tela a degeneratívnych zmien chrbtice

Chybné držanie tela vzniká z rôznych príčin, zväčša núteným zaujímaním nemennej polohy z rôznych dôvodov (krátkozrakosť, zväčšená nosná mandľa, dý­chacie choroby, nesprávne posturálne návyky, duševné preťaženie) počas dlhšej doby. Opakovaním tejto situácie sa vytvára program chybného držania (5).

Ako dôsledok jednostranného zaťažovania, vznikajú nadmerne silné, skrátené svalové skupiny na jednej strane a svalové skupiny oslabené na druhej strane. Vzájomný vzťah skrátených a oslabených svalov ako zdroj chybného držania tela a poruchy funkcie vnútorných orgánov vzala do úvahy v 19. storočí aj švédska gymnastika, založená P. H. Lingom (6).

Dva svalové systémy (s funkciou tonickou a fázickou) sú navzájom v spolupráci, ale aj v súťaži­vosti. Fyzio­logic­ký stav obidvoch svalových systémov nazývame dynamická svalová rovnováha. Udržiavajú centrálny riadiaci mechanizmus formou dynamických pohybových stereotypov.

Porušením tejto rovnováhy vzniká svalová nerovno­váha – svalová dysbalancia. Nejde len o poruchu v periférnych štruktúrach pohybového aparátu, ale vznikajú aj hlbšie poruchy v riadení pohybu. Rozpadá­vajú sa fyziologické pohybové programy a vytvárajú sa nesprávne patologické stereotypy, ktorých fixácia je z hľadiska prognózy prestavby nepriaznivá.

Ak sa v dôsledku svalovej dysbalancie chybné držanie tela zafixuje, potom hovoríme o deformitách, na ktorých môžu nastávať chorobné degeneratívne zmeny.

Fyzioterapeutické vyšetrenie chybného držania tela

Černák a spolupr. uvádzajú: „Kritériom pre hodnotenie držania tela nemôže byť len celkový vzhľad stojaceho človeka, reliéf jeho tela, ale i to, ako sa jeho pohybový systém za daných podmienok vyrovnáva so statickými nárokmi vzpriamenej polohy, ako sa pri kompenzovaní účinku gravitácie jednotlivé posturálne svaly angažujú, ako vzájomne spolupracujú.“ (3).

Vyšetrenie pozostáva z anamnézy, subjektívneho a objektívneho vyšetrenia (pohľadom, pohmatom, funkčným vyšetrením pohybového aparátu – vyšetrenie a meranie rozsahov pohyblivosti v kĺboch, vyšetrenie pohyblivosti chrbtice, hrudníka, vyšetrenie skrátených svalov, oslabených svalov, pohybových stereotypov), z iných vyšetrovacích metód (vyšetrenie olovnicou, siluetogramy, test podľa Matthiasa, RTG vyšetrenie, plantografia).

Význam prevencie chybného držania tela v škole

Zdravotný stav človeka je rozhodujúcim činiteľom pre jeho účasť na práci a celkovom zapojení do spoločenského života. Iba zdravý jedinec je schopný naplno pracovať, iba zdravý môže byť tvorcom hodnôt.

Túto skutočnosť si treba uvedomiť už od najútlej­šieho veku dieťaťa, pretože vo všeobecnosti platí, že je lepšie ochoreniam, chybám či oslabeniam predchádzať ako ich následne ťažko a zdĺhavo napravovať a liečiť. Významnou inštitúciou, ktorá má možnosti spolu s ro­dinou a zdravotníctvom pomáhať v prevencii prostried­kami výchovy, vzdelávania a pohybovou činnosťou, je škola.

Práve škola, kde dieťa trávi takmer tretinu svojho života, môže vychovávať k správnemu držaniu tela a predchádzať funkčným, ale i štrukturálnym poruchám pohybového systému. Za rozhodujúce obdobie tejto výchovy sa považuje celé obdobie rastu až do jeho ukončenia.

Významnú úlohu v tomto preventívnovýchovnom procese zohrávajú samotní pedagógovia, vychovávatelia v školských kluboch, ich odborné vedomosti a hlavne ochota a záujem podieľať sa na prevencii chybného držania tela spolu s rodičmi a zdravotníkmi. To pred­pokladá účasť na odborných inštruktážach a seminároch k danej problematike, získavanie vedomostí a ich uvedenie do praxe. Práve tu vo vzťahoch pedagógovia – fyzioterapeuti je možné rozvinúť preventívne pole pôsobnosti odboru fyzioterapie.

Prostriedky kinezioterapie v prevencii chybného držania tela v učebnom procese

Preventívne prostriedky chybného držania tela predstavujú cielenú kinezioterapiu a v učebnom procese by nemali byť jednorazovou či krátkodobou záležitos­ťou. Mali by sa stať systémovou súčasťou vyučovacieho procesu na všetkých vyučovacích hodinách počas celého školského roku. Patrí sem:

•    škola chrbta ako výchovný a preventívny prostrie­dok chybného držania tela,
•    dýchacie cvičenia ako prevencia chybného držania tela,
•    extero- a proprioceptívna stimulácia chodidla nohy a jej význam v prevencii chybného držania tela, 
•    relaxácia v prevencii chybného držania tela,
•    pohybové prostriedky a spoluúčasť rodiny v pre­ven­cii chybného držania tela.

Škola chrbta ako výchovný a preventívny prostrie­dok chybného držania tela

Základným predpokladom je používať najmenej únavný sed a striedať ho s úľavovými relaxačnými sedmi (jogové sedy, sed s podopretou hlavou, prekríženými nohami). Ako najmenej únavný sed sa dnes presadzuje sed rozpracovaný Brüggerom.

Žiak sedí na samom okraji stoličky, drží kolená a nohy od seba, opiera sa o abdukované dolné končati­ny. Bedrové, kolenné a členkové kĺby majú byť flektované približne v 90-stupňovom uhle. Pri tejto polohe sa klopí panva dopredu a dochádza k lumbo­sakrálnej lordóze. Abdominálne a gluteálne svalstvo je uvoľnené. Len čo žiak zaujme túto polohu, vyrovnáva sa horná drieková, hrudná, krčná chrbtica a dostáva sa do statickej rovnováhy (7).

Na zachovanie driekovej lordózy, ktorá je podmienkou najmenej únavného sedu, odporúča Mandal 5- až 10-stupňové inklinačné zošikmenie sedacej plo­chy. Takto sa vyhýbame kyfotickému sedu. Podobný účinok má aj sed na kľakačke (7).

Hoci odľahčujúci sed sa javí ako optimálny, ide stále o statické jednostranné zaťaženie. Možno ho používať len na prechodný čas. Z tohto dôvodu sa presadzuje snaha dynamizovať sed, keďže pohyb je formujúcim prvkom pohybového systému. Na dynamizáciu sedu sa začali vyrábať stoličky so špeciálnym pružením, špeciálne lopty a PC vankúš. Možnosť využitia lôpt či PC vankúšov počas vyučo­vacej hodiny by bolo určite prospešné a vhodné. Je tu však potrebná inštruktáž učiteľov, vychovávateľov

(o správnej veľkosti lopty, správnom sedení, čase sedenia), pretože i na lopte a PC vankúši sa dá sedieť nesprávne.

Dôležitou výchovnou úlohou školy chrbta je naučiť žiakov správne sadať, vstávať zo stoličky, prezúvať sa, obliekať či nosiť a dvíhať bremená (školská taška). Základným princípom všetkých týchto aktivít je zaťažovanie chrbtice v osi tlakom alebo ťahom s vy­užitím väčšej sily dolných končatín. Tieto aktivity je vhodné u deti neustále opakovať, čím sa riadenie pohybu presúva do podkôrových centier a pohyb sa stáva automatickým. Nemenej dôležité je použitie správnej školskej aktovky (ľahký materiál, vystužený chrbát s driekovou opierkou, široké popruhy na ramená) a nepreťažovanie detí zbytočnými školskými pomôc­kami či knihami. Dôležité je naučiť aj držanie polohy tela pri chôdzi so záťažou.

Dýchacie cvičenia ako prevencia chybného držania tela

Dýchacie cvičenia sú ďalším účinným prostriedkom prevencie chybného držania tela. Zlý spôsob dýchania má za následok chybné držanie tela a naopak, chybné držanie tela spôsobuje zle dýchanie .

Cieľom dýchacích cvičení je nácvik správneho lokálneho dýchania, frekvencie, rytmu a aj hĺbky dý­chacích pohybov. Hlavne pre mladšie vekové kategórie je vhodná motivácia a napodobňovanie činnosti zvierat, vetra, rastu kvetiniek a iných prírodných úkazov, ktoré si vedia deti predstaviť a napodobniť. U starších detí, kde je predpoklad aktívneho vnímania pohybu a dosta­tok pohybových skúseností, možno použiť aj zložitejšie cvičenia. Treba si uvedomiť, že dýchacie cvičenia nie sú len samoúčelné, slúžiace na lokalizovanú nápravu, ale aj širokospektrálne, ktoré ovplyvňujú celý dýchací aparát, ale aj organizmus ako celok. Ak chceme zabezpečiť automaticky správne dýchanie, postupujeme podľa Gaymansa alebo správne dýchanie možno facilitovať aj Brüggerovým sedom. Spôsob dýchania je možné ovplyvniť aj využitím rôznych polôh z jogy (napr. zajac, jogamudra).

Ak pridáme k dýchacím cvičeniam pohyb horných končatín, hlavy a trupu (dynamická dýchacia gym­nastika), zlepšíme i pohyblivosť hrudného koša. Tu je však dôležité, aby jednotlivé segmenty tela svojím pohybom dýchaniu pomáhali. Veľmi vhodné sú cieľavedomé a odborne vedené vychádzky v rámci TV či iných vyučovacích hodín, čo kladne ovplyvňuje aj psychiku žiakov, ich otužovanie a odolnosť proti chorobám.

Exteroceptívna a proprioceptívna stimulácia chodidla nohy a jej význam v prevencii chybného držania tela

Noha je pre človeka súčasťou oporno-pohybového aparátu a súčasne oblasťou (hlavne chodidlo) so zvýšenou hustotou extero- a proprioceptorov. Chodidlo nohy bolo stavané na to, aby ňou prechádzali rozličné typy podnetov, ktoré majú povzbudzujúci efekt na pohybový aparát.

Exteroceptívna stimulácia

Základnou metódou terapie exteroceptívnej sti­mulácie je podľa H. Hermachovej hladkanie. V škole si môže žiak chodidlo hladkať sám, poprípade ho šú­chať malou kefkou. V lete je vhodné chodiť naboso v záhrade, po štrku alebo po pokosenom strnisku. Veľmi vhodný spôsob je beh v hlbokom piesku, pri ktorom sa precvičuje odrazová funkcia prstov, ktorá býva často utlmená (8).

Počas vyučovacieho procesu či cez prestávku možno exteroceptívnu stimuláciu robiť u ne­koncentrovaných, unavených žiakov prešľapovaním po chodníku, ktorý sa dá vyrobiť z čínskej rohože, malých kamienkov, gaštanov a piesku. Vhodné je aj státie či prešľapovanie bosými nohami pod lavicou po vrecku naplnenom štrkom, gaštanmi, strukovinami či drobnými kamienkami. Zdôrazňujeme pri tom došľapovanie na vonkajšiu hranu chodidla.

Proprioceptívna posturálna stimulácia s využitím nestabilných plošín

Ide o ďalšiu metódu senzomotorickej stimulácie, ktorá sa snaží optimalizovať riadenie pohybu. Vzpriamený postoj či nadobudnutie svalovej rovnováhy možno obnoviť ovplyvňovaním hlbokej citlivosti. Dosiahneme to prostredníctvom balančného výcviku. Ten využíva stoj na rôznych plochách s rôznymi sklonmi a povrchmi, cvičenie na nestabilných plochách (Freemanove guľové úseče, Jandove balančné sandále, nestabilná plocha podľa Raševa, točne) a mini­tram­polínach.

Ďalšou cvičebnou metódou, pri ktorej sa dráždia snímače hlbokej citlivosti a pohybu vo svaloch a kĺ­boch, je metóda známa pod názvom Freemanova malá noha. Pri jej nácviku ide o aktiváciu krátkych svalov chodidla nohy, pričom chodidlo udržiava čo najtesnejší kontakt s podložkou v oblasti 1 – 5 metatarzu, vonkaj­šej hrany chodidla a pätovej kosti.

Relaxácia v prevencii chybného držania tela

Pod relaxáciou rozumieme uvoľnenie telesného alebo duševného napätia, pri čom dochádza k lepšiemu prekrvovaniu svalov, a tým k ich rýchlejšiemu zota­vovaniu, k upokojeniu krvného obehu, ale aj nervového systému (2).

V prevencii chybného držania tela je vhodné preto sústrediť sa na osvojenie si techniky vedomého uvoľ­nenia svalstva, ktoré je počas dlhého sedenia v lavici vo zvýšenom napätí, a na získanie schopnosti uvoľniť aj psychické napätie, ktoré ovplyvňuje držanie tela.

U detí mladšieho školského veku je vhodné použiť metódy odpútavania pozornosti od vykonávaných čin­ností, vytváranie sveta v ríši rozprávok, napodobňovanie rôznych činností, ktoré sú im známe a vedia v nich komunikovať, odosobniť sa. Vhodnými odpútavacími prostriedkami je napr. spev, hudba a motivované hry, ktoré pôsobia na uvoľnenie svalového i psychického napätia. U starších žiakov je vhodné využívať schop­nosť vnímania a uvedomovania si nielen činnosti, ale aj jej následku.

Najrozšírenejšími metódami nácviku relaxácie je:

•    uvoľňovanie svalstva po predchádzajúcej vedomej kontrakcii, •    pasívne uvoľňovanie s využitím váhy tela (uvoľnené klesnutie vzpaženej končatiny), •    aktívny pohyb pasívnych častí tela (napr. pri pasív­nom predklone trupu jeho kmitanie vpravo, vľavo, vytriasanie končatín).

Poznanie spôsobov relaxácie a ich zaradenie do vyučovacieho procesu vo forme aktívnych, krátkych relaxačných chvíľ by určite bolo prínosom pre všetky deti v zmysle zlepšenia nervovosvalovej koordinácie a psychických reakcií, čo sa opäť v konečnom dôsledku prejaví na držaní tela.

Pohybové prostriedky a spoluúčasť rodiny v pre­ven­cii chybného držania tela

V rámci vyučovacieho procesu by bolo účelné zavádzať do školského telocviku prvky liečebnej teles­nej výchovy, zostaviť rôzne sady cvikov pre deti hypermobilné či skôr „tuhé“ a svalnaté alebo prvky jogy, ktorými zlepšujeme pohyblivosť chrbtice, udr­žujeme svalovú rovnováhu.

Vhodné a účelné by bolo zaradiť do krátkych relaxačných chvíľ (počas ktorejkoľvek vyučovacej hodiny) či do školského telocviku cvičenia:

-    priamivé – zamerané na optimálne držanie tela – chôdzu s knihou na hlave, cvičenia vo vise na rebrinách so širokým hmatom či vyťahovacie a trakčné cvičenia v rôznych polohách, tieňové činnosti imitujúce extenziu trupu a pod. (napr. oberanie jabĺk, vešanie bielizne...);
-    vyťahovacie – zamerané na svaly, ktoré sú počas sedenia vo zvýšenom napätí. Tu možno využiť rôzne polohy z jogy, ako napr. kliešte, dvojitý trojuholník, horu, pluh, ktoré vyťahujú svaly na zadnej (dorzálnej) strane tela, alebo ťavu, most, luk, kobru), ktoré naťahujú svaly na predne (ventrálnej) strane tela.

Súčasne tieto polohy pôsobia aj na posilnenie sva­lov s tendenciou k útlmu, a tak pôsobia vyrov­návajúco. Vhodná je i zostava „pozdrav slnku“;

-    posilňovacie – zamerané na svalové skupiny, ktoré majú tendenciu k oslabeniu. Cviky na posilňovanie majú byť čo najjednoduchšie a najľahšie. Vhodné sú posilňovacie cvičenia oslabených svalov v ich skrátení s dôrazom na správne dýchanie, keď fázu aktivácie svalu spájame s výdychom, aby nedo­chádzalo k zadržiavaniu dychu, a tým k zaťažovaniu obehového systému.


Dôležitým článkom v prevencii chybného držania tela okrem školy je i rodina, jej priority a vedenie dieťaťa rodičmi. Práve v rodine si dieťa už od najútlejšieho veku osvojuje základné návyky hygieny a životosprávy.

Primeraná životospráva zahŕňa správny denný režim, dostatok spánku, rovnováhu medzi pohybom a odpočinkom, správnu obuv, duševnú pohodu a plno­hodnotnú výživu.

Strava by mala byť vyvážená so zvýšeným prísu­nom tekutín, ovocia a zeleniny. Malým deťom treba umožniť hry vo voľnej prírode, u detí školského veku uprednostňujeme plávanie, lop­tové hry, všeobecne rozvíjajúce cvičenia. Vedieme ich k prime­ranej pohybovej aktivite, k pohybu na čerstvom vzduchu.

Ciele prieskumu

Zistiť názor pedagógov na prevenciu CHDT u detí v škole počas vyučovacieho procesu a zistiť infor­movanosť pedagógov v tejto oblasti.

Ďalším cieľom prieskumu bolo kvantifikovať na vybranej vzorke 42 žiakov (22 žiakov mladšieho školského veku a 20 žiakov staršieho školského veku) svalovú dysbalanciu a zistiť rozdiely svalovej nerovno­váhy v mladšom a staršom školskom veku.

Pri kvantifikovaní sme použili testovacie cvičenia podľa Kbelíkovej a Vávrovej, ktorými sme zistili skrátené a oslabené svaly, o čom svedčia výsledky uvedené v tabuľkách.

Výsledky prieskumu

Prieskum sme realizovali na ZDŠ V Jame v Trnave v roku 2009. Použili sme dotazník so 14 otázkami, pozo­rovanie, rozhovor, funkčné vyšetrovacie metódy pohybo­vého systému na otestovanie detí mladšieho a staršieho školského veku.

Zamerali sme sa na možnosti prevencie, kde cieľom bolo zistiť názory pedagógov na prevenciu v učebnom procese, ich informovanosť v tejto oblasti a ich záujem o spoluprácu s fyzioterapeutmi.

Tridsiatim pedagógom bol rozdaný dotazník, ktorého návratnosť bola 100-percentná. Z odpovedí sme zistili, že väčšina pedagógov (t.j. 96 %) považuje prevenciu chybného držania tela u detí v rám­ci učebného procesu za dôležitú, ale ich informovanosť v tejto oblasti je nepostačujúca, a polovica pedagógov prejavila záujem o spoluprácu s fyzioterapeutmi v tejto oblasti.

Z oboch tabuliek vyplýva, že u viac ako 50 % detí je prítomná svalová dysbalancia, pričom deti mladšieho školského veku majú menej skrátených svalov (41 %) ako deti staršieho školského veku (55 %). Naopak, svalové oslabenie u mladších detí prevažuje (75 %) nad deťmi staršieho školského veku (68 %).

Záver

Cieľom práce bolo poukázať na možnosť uplatňovania prostriedkov kinezioterapie v prevencii chybného držania tela u detí školského veku vo vyučovacom procese. Sú to prostriedky nenáročné na financie, nenáročné na čas pedagógov, jednoduché na vykonávanie.

Dotazníkovou metódou medzi pedagógmi sme zistili nedostatok informácií v tejto oblasti a tes­tovaním

detí sme dospeli k výsledkom, na základe kto­rých môžeme len konštatovať, že prevalencia svalovej dysbalancie ako jeden zo zdrojov chybného držania tela u detí je alarmujúca.

Len aktívnym a zodpovedným prístupom rodičov a pedagógov je možné ovplyvniť vývoj dnešných detí a predísť tak rôznym funkčným poruchám pohybového aparátu akým chybné držanie tela nesporne je.

LITERATÚRA

1.    VÉLE, F.: Kineziológie pro klinickou praxi. 1. vyd. Praha: Grada, 1997, 272 s.
2.    BARTOŠÍK, J. a kol.: Základy zdravotnej telesnej výchovy. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo UK, 1997, 141 s.
3.    ČERMÁK, J. a kol.: Záda už mě nebolí. 2. vyd. Praha: Svojtka a Vašut, 1994, 145 s.
4.    Vajíčeková, J.: Dynamický sed - prevencia chybného držania tela. Rehabilitácia, 35, 2002, 4, s. 208 – 211.
5.    LEWIT, K.: Manipulační léčba. 5. vyd. Praha: Sdělovací technika, 2003, 411 s.
6.    JANÍKOVÁ, D.: Fyzioterapia – Funkčná diagnostika lokomočného systému I. 1. vyd. Martin: Osveta, 1998, 239 s.
7.    POLÁKOVÁ, M. a kol.: Kinezioterapia v onkológii. Ošetrovateľský obzor, 6, 2009, 3, s. 100 – 103.
8.    KABELÍKOVÁ, K., VÁVROVÁ, M.: Cvičení k obnovení a udržování svalové rovnováhy. 1. vyd. Praha: Grada, 1997, 240 s.
9.    GÚTH, A. a kol.: Škola chrbtice alebo ako predísť bolesti. Bratislava: Liečreh Gúth, 2002, 144 s.
10.    GÚTH, A. a kol.: Vyšetrovacie a liečebné metodiky pre fyzioterapeutov. 1. vyd. Bratislava: Liečreh Gúth, 1995, 448 s.
11.    HUSAROVIČOVÁ, E., POLÁKOVÁ, M.: Lymfedém a liečba metódami fyzioterapie. Onkológia, 2008, 3, s. 175 – 177.
12.    CHUDÁ, B.: Oslabenie oporno-pohybového systému u detí mladšieho školského veku. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo UK, 1995, 65 s.
13.    Hornáček, K., Thurzová, E.: Dynamizácia sedu – prevencia bolesti chrbta. Rehabilitácia, 31, 1998, 3, s. 136 – 139.
14.    DVOŘÁK, R., VAŘEKA, I.: Několik poznámek k názorúm na držení těla. In: Fyzioterapie, roč. 7, 2000, 3,


Daniela Kadlecová, Zlatica Pluhárová, Edita Kollárová, Magda Goláňová
(Zo SZŠ Trnava)

 

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok