Ošetrovateľský obzor

...časopis Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Rok 2010 4-5/2010 Osobnosť dieťaťa v rozvodovom konaní

Osobnosť dieťaťa v rozvodovom konaní

E-mail Tlačiť PDF

Aj keď zodpovednosť rodičov za osudy detí nie je možné presunúť ani na súd, ale ani na znalca, znalec má nezastupiteľnú úlohu v konaní o rozvode, súčasťou ktorého je aj úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. V časopriestore rozvodu je mnoho emočne nabitých síl, ako láska a nenávisť, konštruktívnosť a deštruktívnosť, nevyrovnanosť, ľahostajnosť. V rozvodovom poli sa pohybuje mnoho ľudí a deti sú nútené zaujať určitú rolu.

Pri určitom zjednodušení možno voľne podľa Matějíčka a Pavlovského rozlíšiť sedem základných rolí.

Prvou je dieťa obeť. Dieťa v predškolskom veku je zvyčajne pasívne a bráni sa prijať realitu rozvodu. Problém tkvie v tom, že, dieťa nechápe, prečo tí dvaja, ktorých má rado, sa radi nemajú. Dochádza k veľkej frustrácii životnej istoty, k vzniku obranných mecha­nizmov, k behaviorálnemu vyjadreniu regresie a rôz­nych neurotických prejavov alebo ku vzniku agresie.

Dieťa účastník je druhá možná rola dieťaťa v pro­cese rozvodu, v ktorom dieťa je rodičmi postavené do situácie, keď mu absolútne racionálne vysvetľujú svoje postoje, konajú chladne, bez lásky a neradostne, a tak kladú na dieťa neprimerané nároky, najmä na jeho emočnú adaptabilitu.

Dieťa aktívny spojenec je angažované častejšie v prospech matky. Má jednostranný pohľad na situáciu v rodine, nemá konflikt dvoch lások, nie je obeťou, ale stotožňuje sa a kalkuluje. U druhého rodiča vzniká pocit zrady. Dieťa môže verbalizovať „rozvádzame sa“, čo z morálneho hľadiska je určite deformácia, avšak z hľadiska psychopatológie je to dočasne pozitívny postoj, pretože dieťa nie je v konflikte a nemá potrebu vytvárať symptómy.

Najčastejšou rolou je dieťa ako nástroj, keď ide o obeť konfliktu rodičov. Dieťa tu však nie je pasívne, trpí a napriek tomu ho rodičia používajú ako štít alebo zbraň. Dieťa je hlavný argument, ide o jeho blaho. V skutočnosti ide o bojovú situáciu, o to, kto zvíťazí, a nie o blaho dieťaťa.

Dieťa ako sprostredkovateľ je veľmi náročná rola, keď je dieťa angažovaný účastník konfliktu rodičov, pričom dieťa ako sprostredkovateľ štylizuje a odovzdá­va správy a cíti sa ako vinník. Ak ohovára jeden z rodičov druhého, dieťa ho bráni. Zvyčajne ide o deti s vysokou sociálnou inteligenciou. Dieťa vtiahnuté do deja vníma rozvod ako zlyhanie rodiny a neuvedomuje si, že v skutočnosti ide o zlyhanie manželstva.

Dieťa ako pôvodca je rola, do ktorej sa dieťa dostáva najmä v mladých manželstvách, pre ktoré je narodenie dieťaťa veľká radosť, ale zároveň aj veľká záťaž. Ak sa narodí dieťa postihnuté, vyžaduje to mobilizáciu všetkých síl obidvoch manželov. Hľadá sa vina, všade vládne úzkosť. Matky často zaujmú postoj veľkej zodpovednosti, zatiaľ čo otec rieši situáciu únikom a oslobodením.

Dieťa ako arbiter je posledná rola, ktorá predsta­vuje pomerne veľké a rafinované vtiahnutie dieťaťa do rozvodu. Dieťa má za dospelých rozhodnúť, či sa majú rozviesť, a rozhodnúť sa pre jedného z rodičov.

Popudzovanie je ďalšia manipulácia deťmi od tých, ktorý by ich mali milovať. Jednak rodičia, ale často aj starí rodičia popudzujú dieťa pri eskalácii konfliktov v rodine, avšak popudzovanie je markantné najmä po rozvode pri realizácii styku s druhým rodičom. Podľa Bakalářa je popudzovaním také ovplyvňovanie dieťaťa, kde hlavným cieľom je zníženie hodnoty druhého rodiča. Súd by mal vždy zvážiť a položiť si aj prostredníctvom znalca otázku, pre čie dobro sa to koná a kto má z toho prospech?

Bakalář opisuje šesť základných motívov popu­dzovania:

•    pomsta a vlastná satisfakcia: odišiel, tak neuvidí deti,
•    motív „ochrany“ dieťaťa pred „agresorom alebo egoistom“,
•    mocenský motív,
•    motív obavy zo straty dieťaťa, nesmie uznať väčšiu životnú múdrosť otca, autoritu životného vzoru,
•    motív preventívne praktický (matka má nového partnera a čo keby sa otec chcel vrátiť),
•    motív, že všetko na mužoch je negatívne, teda Brunhildin komplex.

Aj keď súd nie je zodpovedný za vzťahy, ktoré k rozvodu viedli, musí rozhodnúť a nesie zodpovednosť za rozsudok. Pri vypracovaní znaleckého posudku je potrebné detailné psychiatrické vyšetrenie a používa sa batéria testov tak pre rodičov, ako aj pre dieťa. Skúma a podrobne sa rozoberá interakcia dieťaťa s každým rodičom osobitne a interakcia dieťaťa s obidvomi rodičmi. Podľa Pavlovského v mimoriadne vyhrotených rozvodových a porozvodových bojoch pri žiadosti o zmenu úpravy styku to však často nie je možné. Rodičia sa aj pred znalcami začnú okamžite napádať a dieťa zväčša úplne neveriacky civie alebo urputne bráni niektorého z rodičov, aj keď interakcia s druhým rodičom separátne prebiehala bez problémov, s dobrým emočným kontaktom.

Pri vyšetrovaní rodičov sa používajú inteligenčné, projekčné testy a testy výchovných postojov. Test môže ozrejmiť výchovné postupy rodičov, emočné tlaky a upozorniť na možné ovplyvňovanie. Znalci zvažujú najmä výchovné predpoklady rodičov, na ktoré dostá­vajú často priame otázky zo súdu. Pri hodnotení vý­chovných predpokladov rodičov alebo pestúnov znalci mapujú niekoľko oblastí, a to najmä osobnostné utváranie rodiča, sociálnu adaptáciu rodiča všeobecne a vo vzťahu k rodine a dieťaťu, otázku zodpovednosti, štruktúru mravných a morálnych hodnôt rodičov, zna­lecké posúdenie duševného, intelektového a telesného zdravia rodičov, zvažovanie vzťahu rodič a dieťa, dieťa a rodič, otázku týkajúcu sa rozdelenia súrodencov, otázku rozsahu styku rodičov s dieťaťom.

Kazuistika 1

Pre lepšiu názornosť uvádzame výňatok kazuistiky podľa Pavlovského.

Maloletý bol vyšetrený na základe uznesenia súdu súdnym znalcom. Rodičia rozvedení, rozsudkom obvodného súdu bol otcovi zakázaný styk s dieťaťom pre duševnú chorobu. Otec v písomnom návrhu žiadal úpravu styku so synom vzhľadom na to, že sa jeho zdravotný stav upravil. Ochorenie otca je diagnos­ti­kované ako maniodepresívna psychóza a podrobný rozbor terajšieho zdravotného stavu je podaný v posud­ku druhého znalca.

Pri posudzovaní prípadu znalci vychádzali z týchto kritérií:

•    Miera psychického zdravia a úroveň psychosociálnej vyspelosti rodičov.

Otec v prípade remisie a zodpovedného užívania liekov sa môže s dieťaťom stýkať v prítomnosti matky bez toho, aby došlo k ohrozeniu duševného zdravia maloletého. Počas fázy maniodepresívnej psychózy, pod vplyvom psychotických zmien, ktoré menia jeho úsudok, správanie a konanie, bude opäť nutné styk s dieťaťom prerušiť. Matka, ľahko neurotická, introvertná, submisívna, ale úplne schopná vychovávať svoje dieťa, bude infor­movať ošetrujúceho psychiatra v prípade, keď bude pozo­rovať zmenu správania a konania otca maloletého.

•    Vzájomné vzťahy rodičov a dieťaťa.

Obidvaja rodičia majú dieťa radi. Chlapec si je toho vedomý, ale udáva, že si s otcom až tak nerozumie. Citový vzťah k otcovi je omnoho povrchnejší, čo je samozrejmé, pretože od útleho detstva nežije s otcom v dennom kontakte. Vzťahy medzi rodičmi sú vysoko rozporuplné. Otec si želá obnovu manželstva, matka sa z touto predstavou definitívne rozlúčila. Matka však vychováva chlapca v úcte k otcovi, jeho nevhodné správanie ospravedlňuje chorobou. Žiadnym spôsobom dieťa proti otcovi nepopudzuje. Je ochotná v záujme dieťaťa nachá­dzať kompromisné riešenia.

•    Vnútorná orientácia dieťaťa a jeho vlastné želania.

Chlapec si želá žiť s matkou. Zároveň by si želal, aby si matka našla trvalého partnera, lebo by chcel mať otca. Svojho biologického otca by chcel mať úplne zdravého. Za danej situácie je ochotný vídať sa s otcom, ale iba v prítomnosti matky. Obidvaja, matka aj syn, sa takto cítia bezpečnejšie a pokoj­nejšie.

•    Psychiatrické vyšetrenie dieťaťa.

Harmonický vývoj osobnosti. Intelektové schopnosti v pásme dobrého priemeru až ľahkého nadpriemeru. Drobné neurotické prejavy v záťažových si­tuáciách.

•    Psychiatrické hľadisko – otázka rozsahu styku maloletého s otcom.

Po porade s obidvomi znalcami matka súhlasí s jednodenným stykom s vlastným otcom jedenkrát za mesiac v jej prítomnosti. Návšteva by vždy prebiehala v indiferentnom prostredí, napríklad ako návšteva kina, ZOO, výstavy, obed v reštaurácii, aby sa predišlo možnosti konfliktov, ktoré prebiehali doma. V prípade zhoršenia otcovho psychického stavu by matka informovala obvodného psychiatra.

Zhrnutie

Znalci odporúčajú namiesto zákazu styku jeho úpravu na bežnú formu, pretože z psychiatrického hľadiska ide o zvláštny prípad. Zároveň upozorňujú na to, že akákoľvek zmena bude závisieť od psychického stavu otca, intenzity a spôsobu psychiatrickej liečby a od otcovej vlastnej zodpovednosti. V budúcnosti môžu nastať obidve eventuality, ale aj úplný zákaz.

Zo súdnej praxe možno urobiť záver, že súdy zásadne zverujú súrodencov spoločne jednému rodičovi. Táto zásada však nemôže byť uplatňovaná automaticky. Niekedy, aj keď možno len výnimočne, bude oddelená výchova vhodnejším opatrením pre maloleté deti, najmä v súvislosti so silnými citovými väzbami niektorého z detí na druhého rodiča.

Rovnako aj znalci v otázke rozdelenia súrodencov zastávajú názor, že súrodenci by sa spravidla nemali rozdeľovať. Existujú však individuálne prípady, keď znalci rozdelenie súrodencov odporúčajú, aj keď s ve­domím, že dieťa stráca rodičov a zároveň aj súrodenca, teda ďalší emočne silný vzťah. Znalec by však mal podporovať vo svojich záveroch čo najširší kontakt medzi súrodencami.

Kazuistika 2

Na ilustráciu ďalší výňatok z kazuistiky od Pavlovského.

Rodina vysokoškolákov: dcéra má šestnásť rokov, študentka gymnázia, syn, trinásťročný, školák je dyslektik. Otec tyranizuje celú rodinu a chce rozvod pre údajnú neveru matky, ktorú matka popiera a objektívne nikdy nebola preukázaná. Otec systematicky ovplyvňuje chlapca a popudzuje ho proti matke („vieš, nedám jej peniaze, pretože ti kúpim super lyže“ a podobne). Podobne sa snaží ovplyvniť aj dcéru, ktorá sa však snaží pozerať na situáciu aj vďaka veku objektívne. Otec ju zavrhne. Chlapec sa začal správať k matke s nenávisťou, prekračuje zákazy, je neposlušný, všetko za tichej podpory otca. Napokon sa objavuje cha­rakteristická porucha správania F 90.1 vo vzťahu k rodine, systematicky všetko matke ničí, kričí na ňu, že ju nenávidí, pretože je pobehlica a podobne. Sestru má rád, dá sa od nej na chvíľu uspokojiť. Často plače, tvrdí, že mamu má rád, ale že jej nemôže odpustiť, čo urobila otcovi, a tým zradila aj jeho. Matka pristupuje na rozvod s tým, že chce obe deti. Otec nesúhlasí. Pri vyšetrení sa chlapec vyhráža samovraždou, pokiaľ nebude zverený do starostlivosti otca. Najväčšmi ho hnevá, že sestra nechce ísť k otcovi. Na otázku znalca sestra potvrdzuje, že nebezpečenstvo suicídia brata vidí ako vysoké pre jeho impulzivitu. Po celý rozvodový, dramaticky konfliktný čas pomáha bratovi v škole. Rodičia úplne zahltení svojím problémom nie sú schop­ní plniť svoje rodičovské povinnosti.

Zhrnutie

Po sformulovaní záveru posudku si znalci znovu pozvali celú rodinu a oboznámili ju, že je veľké nebezpečenstvo suicidiál­neho konania syna a že bude odporučené ambulantné pedopsychiatrické vedenie, eventuálna liečba. Zdrvená matka s rozvodom súhlasí. Otec triumfálne konštatuje, že vďaka tomuto faktu určite dostane syna do svojej starostlivosti. Po odovzdaní posudku o pol roka súd informuje znalca, že otec vzal späť žiadosť o rozvod.

Záver

Najčastejšími okruhmi problémov, s ktorými sa znalci pri vypracovávaní posudku stretávajú, je posúde­nie žiadosti zákazu styku, posúdenie postupu pri prerušených stykoch, posúdenie popudzovania druhým rodičom, posúdenie vplyvu starých rodičov a nemenej dôležitou je aj problematika nemanželských detí.

V súvislosti s najlepším možným vplyvom porozvo­dového usporiadania na deti nestačí iba skutočnosť, aby k tomuto usporiadaniu dospeli rodičia dohodou a toto usporiadanie bolo vyriešené včas, ale aj to, aby voľba usporiadania bola podopretá správnymi dôvodmi.

Vždy je dobré, keď obidvaja rodičia vypracujú po starostlivej úvahe také porozvodové usporiadanie, ktoré je čo najväčšmi prispôsobené doposiaľ zaužívaným zvyklostiam a ktoré berie do úvahy všetky okolnosti, predovšetkým však potreby a schopnosti detí.

Literatúra

1.    BAKALÁŘ, E.: Popouzení dítě proti druhému rodiči, pohled na motivy. Psychológia a patopsychológia dieťaťa XXI, 1986.
2.    PAVLOVSKÝ, P.: Soudní psychiatrie a psychologie. Praha: Grada Publishing, a.s., 2004.
3.    SVOBODA, J., FICOVÁ, S.: Zákon o rodine. Komentár. Bratislava: EUROUNION  2005.
4.    HRUŠÁKOVÁ, M.: Rodinné právo v aplikační praxi. Rozvod – Děti – Výživné. Praha: C. H. BECK, 2000.
5.    VESELÁ, R. a kol.: Rodina a rodinné právo. Praha: EUROLEX BOHEMIA, 2003.
6.    VLČEK, R., HRUBEŠOVÁ, Z.: Sociálnoprávna ochrana maloletých. Bratislava:  EPOS, 2006.
7.    MAČKINOVÁ, M.: Zákon o sociálnych službách.  Ošetrovateľský obzor, 1/2009.
8.    PADYŠÁKOVÁ, H.: Výchova k rodičovstvu. Bratiskava: SZU, 2008, 108 s.
9.    PADYŠÁKOVÁ, H.: Rizikové sociálne skupiny – ošetrovateľské aspekty.  Ošetrovateľský obzor, 2006.
10.    VALLOVÁ, J.: Úloha sociálního pracovníka pri sociálně­právní ochraně nezletilých, Institut postgraduálního vzdelávání v zdravotnictví, Zdravotníctvo a sociálna práca, Praha, 2007.
11.        ONDRUŠOVÁ, Z. a kol.: Základy sociálnej práce. Brno: MSD, 2009, 139 s.

Prof. JUDr. Robert Vlček, PhD., MPH
PhDr. Eva Somogyiová, MPH

Posledná úprava Utorok, 25 Január 2011 07:18  

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok