Ošetrovateľský obzor

...časopis Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Rok 2010 6/2010 Druhy predbežných opatrení v civilnom súdnom konaní

Druhy predbežných opatrení v civilnom súdnom konaní

E-mail Tlačiť PDF
  • Vlček,R., Kršíková, E.
  • Druhy predbežných opatrení v civilnom súdnom konaní
  • Ose Obz, 7, 2010, č. 6, s. 150 - 152

Predbežným opatrením je v zásade možné uložiť účastníkovi, proti ktorému predbežné opatrenie smeruje, akékoľvek plnenie, zdržanie sa úkonov alebo povinnosť niečo strpieť za zákonom ustanovených podmienok. Vždy je potrebné dbať na to, aby navrhovaný petit predbežného opatrenia bol dostatočne konkrétny, špecifický a určitý, pretože súd musí veľmi starostlivo zvážiť jeho obsah, aby sa zbytočne alebo nevhodne nezasahovalo do práv a právom chránených záujmov účastníka, proti ktorému predbežné opatrenie smeruje. Rovnako tak musia byť chránené aj práva tretích osôb.

Druhy predbežných opatrení demonštratívne vymenúva ustanovenie § 76 ods.1 OSP, podľa ktorého súd môže účastníkovi uložiť najmä, aby

a)    platil výživné v nevyhnutnej miere,
b)    odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho určí súd,
c)    poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ z váž­nych dôvodov nepracuje,
d)    zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
e)    nenakladal s určitými vecami alebo právami,
f)    niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,
g)    nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

Predbežné opatrenie, ktorým súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere, je možné nariadiť na návrh, ak ide o výživné pre inú osobu než maloleté dieťa. V prípade, ak je oprávnenou osobou maloleté dieťa, teda ide o vec starostlivosti o maloletých, takéto predbežné opatrenie nariadi súd aj bez návrhu.

Predbežné opatrenie ukladajúce povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere možno nariadiť bez zre­teľa na to, o aké výživné ide, príspevok na výživu rozvedeného manžela nevynímajúc. Dôležité je len to, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine. To znamená, že výživné poskytované na inom než zákonnom podklade nemožno chrániť predbežným opatrením.

Odovzdať maloleté dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti osoby, ktorú určí súd, môže súd nariadiť aj bez návrhu. Obsahom tohto predbežného opatrenia je starostlivosť, inštitút procesného práva, ktorý úzko súvisí s výchovou maloletého dieťaťa.

Pretože predbežným opatrením sa nesmie pre­judikovať konečné rozhodnutie vo veci, teda výchovu a výživu dieťaťa, respektíve výživné iných oprávnených osôb, ustanovenie § 76 ods.1 OSP upravuje, že účastníkovi možno uložiť platenie výživného len v nevyhnutnej miere a rodičovi možno uložiť, aby odovzdal dieťa len do starostlivosti, nie výchovy druhého z rodičov alebo do výchovy toho, koho označí súd vo svojom rozhodnutí.

Treba pripomenúť aj skutočnosť, že pri rozhodovaní o predbežnom opatrení v súvislosti so starostlivosťou o maloletých musí mať súd na pamäti, že pri rozhodo­vaní je nevyhnutné rešpektovať základné princípy, na ktorých je založený Zákon o rodine. Medzi tieto princípy patrí aj skutočnosť, že sú to predovšetkým rodičia, ktorí majú hrať rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa. Predbežné opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých musia byť vydávané veľmi uvážlivo a po starostlivom preskúmaní dôsledkov, ktoré môžu nastať medzi rodičmi a deťmi.

Predbežné opatrenie spočívajúce v poskytnutí aspoň časti pracovnej odmeny za predpokladu, že je tu pracovný pomer a navrhovateľ z vážnych dôvodov nepracuje, podľa ustanovenia 76 ods.1 písm. c) OSP možno nariadiť len na návrh zamestnanca. O trvanie pracovného pomeru ide vtedy, ak zamestnanec tvrdí, že napriek jednostrannému alebo aj dvojstrannému úkonu zamestnávateľa nedošlo k zániku pracovného pomeru. K takým úkonom patrí najmä výpoveď, zrušenie pra­covného pomeru v skúšobnej dobe, okamžité zrušenie pracovného pomeru, dohoda o skončení pracovného pomeru. O trvanie pracovného pomeru pôjde aj vtedy, ak sa zamestnanec podľa ustanovenia § 80 písm. c) OSP domáha určenia, že jeho pracovný pomer trvá.

Druhú procesne významnú skutočnosť, teda druhý predpoklad na nariadenie tohto predbežného opatrenia, a to, že navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, je možné osvedčiť najmä úradnou listinou z príslušného úradu práce podľa zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestna­nosti v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľovi je potom možné uložiť zaplatenie celej alebo len časti nielen mzdy, odmeny za pracovnú pohotovosť, ale aj náhradu mzdy za dovolenku, za sviatok, pri prekážkach v práci a náhradu mzdy poskytovanú pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru.

Predbežným opatrením podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. d) OSP môže súd na návrh uložiť účastníkovi konania, aby zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde. V skutočnosti sa táto povinnosť ukladá len odporcovi, pretože peniaze alebo vec musia byť predmetom sporu, v ktorom navrhovateľ žiada zaplate­nie určitej sumy alebo vydanie veci. V priebehu konania, principiálne aj pred jeho začatím, vznikne potreba peňažnú sumu alebo vec zabezpečiť ich uložením do súdnej úschovy.

Predbežné opatrenie podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. e) OSP, a to nenakladanie s vecami alebo prá­vami, je možné nariadiť len na návrh. Jedným z pred­pokladov tohto nariadenia je aj skutočnosť, že odporca má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii.

Vykonanie, zdržanie sa a znášanie niečoho je obsahom predbežného opatrenia podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f) OSP, ktoré možno nariadiť len na návrh. Obsah tohto predbežného opatrenia je veľmi univerzál­ny a umožňuje efektívne dočasné zabezpečenie s cieľom upraviť pomery účastníkov a vylúčiť obavu zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia. Toto predbežné opatrenie sa vydáva zásadne v sporových veciach, a to najmä v sporoch z nekalej súťaže, v sporoch vznikajúcich v súvislosti s rozpormi v obchodných spoločnostiach a v susedských sporoch.

Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení podľa ustanovenia § 76 ods.1 písm. e) alebo f) OSP musí súd zvažovať aj primeranosť ujmy, ktorá by nariadením takéhoto predbežného opatrenia vznikla odporcovi. Ujma odporcu nesmie byť zjavne neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa navrhovateľ.

V súvislosti s úpravou ochrany obetí domáceho násilia môže súd na návrh podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. g) OSP nariadiť, aby ten, kto je dôvodne podozrivý z násilia, nevstupoval do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

Pri aplikácii uvedeného ustanovenia OSP vzniká čoraz častejšia a veľmi tvrdá, ale najmä diametrálne odlišná polemika týkajúca sa správnej interpretácie jeho znenia. Na základe rozdielneho gramatického a logic­kého výkladu ustanovenia § 76 ods.1 písm. f) OSP dochádza k výrazne rozdielnej a zmätočnej aplikácii tohto ustanovenia práve pri nariaďovaní predbežných opatrení súdmi.

Ide najmä o posúdenie aktívnej a rovnako tak pasívnej legitimácie účastníka konania. Aktívne legitimovaná je osoba blízka alebo osoba, ktorá je v starostlivosti násilníka, teda odporcu.

Občiansky zákonník v ustanovení § 166 taxatívne vymedzuje okruh blízkych osôb, a to buď priamo tým, že za blízku osobu považuje príbuzných v priamom rade, súrodencov a manžela, alebo nepriamo tým, že za blízku osobu považuje ďalšieho príbuzného alebo inú osobu v obdobnom vzťahu, len však za predpokladu, že existuje medzi nimi taký blízky vzťah, z ktorého možno vyvodiť, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z tých­to osôb, by druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú.

Potom pri nutnej aplikácii ustanovenia § 116 OZ vzniká otázka hodnotenia postavenia bývalého manžela či bývalej manželky, ktorú často zo strany dôvodne podozrivého z násilia nemožno považovať za osobu blízku, a to najmä v súvislosti na možný averzný až nenávistný vzťah dôvodne podozrivého z násilia k tejto osobe, a tak ujmu, ktorú by utrpela, by dôvodne podozrivý z násilia v žiadnom prípade nepociťoval ako ujmu vlastnú.

To však nevylučuje, že dôvodne podozrivý z násilia môže byť osobou blízkou pre bývalého manžela či manželku, pretože táto môže k nemu pociťovať pozi­tívny vzťah i napriek násiliu, pričom u osôb trpiacich násilím býva veľmi časté, že násilníka majú ešte rady a snažia jeho správanie ospravedlňovať.

V prípade „bývalého manžela“ súdy často tohto vylučujú ako osobu blízku, vychádzajúc z ustanovenia § 116 OZ a z názoru, že medzi dôvodne podozrivým z násilia a bývalou manželkou, teda medzi násilníkom a obeťou ako účastníkmi konania, nie je taký emocionálny vzťah, ktorý by zakladal dôvodnosť pociťovania ujmy jednej alebo druhej strany ako vlastnej.

Podľa nášho názoru je takáto aplikácia uvedeného ustanovenia pomerne zúžená a v prípade, ak bývalý manžel, násilník, nie je kvalifikovaný ako osoba blízka vo vzťahu k svojej bývalej manželke, nie je možné jednoznačne vylúčiť, že by bývalá manželka nemohla byť osobou blízkou jemu, a to preto, že v dôsledku pretrvávajúceho emotívneho vzťahu k dôvodne podozrivému z násilia, teda k svojmu bývalému manželovi, by mohla pociťovať jeho ujmu ako svoju vlastnú a byť kvalifikovaná ako osoba blízka, ktorá je nútená v záujme ochrany svojho zdravia podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa ustanovenia § 76 ods.1 písm. g) OSP.

Napokon zúžená aplikácia § 116 OZ sa javí ako minimálne diskutabilná aj v súvislosti s ustanovením § 89 ods.7 Trestného zákona, ktoré na účely trestných činov súvisiacich s násilím za osoby blízke taxatívne považuje aj bývalého manžela, bývalého druha, rodiča spoločného dieťaťa.

Pri aplikácii ustanovenia § 76 ods.1 písm. c) OSP sa okrem výkladu aktívnej a pasívnej legitimácie javí ako mimoriadne dôležitý jeho výklad v súvislosti s osvedčením rozhodujúcich skutočností, ktoré pouka­zujú na dôvodnosť právneho nároku, na nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej alebo trvajúcej ujmy na subjektívnych právach navrhovateľa.

Osobitným druhom predbežného opatrenia, ktorý nie je upravený v OSP, je predbežné opatrenie podľa ustanovenia § 74 ods. 2 ZR. Jeho obsahom je v zásade plnenie vyživovacej povinnosti v kumulácii s ďalšími nákladmi, ktoré vznikajú nevydatej matke v dôsledku tehotenstva a pôrodu. Ide o plnenie pravdepodobným otcom dieťaťa nevydatej tehotnej žene, ktoré zahŕňa príspevok na výživu matky, náklady spojené s teho­tenstvom, výživné pre dieťa po dobu 28 týždňov, náklady na výbavičku pre dieťa podľa aktuálnych cien detských potrieb na trhu.

O zabezpečení výživy a niektorých nákladov nevydatej matke rozhoduje súd len na návrh tehotnej ženy, ktorá s pravdepodobným otcom dieťaťa, za ktorého nie je vydatá, súložila v rozhodujúcom čase. O návrhu na toto predbežné opatrenie súd musí rozhodnúť aj vtedy, ak sa dieťa narodilo. Dôležitá je však skutočnosť, aby návrh podala tehotná žena.

Naliehavosť potreby úpravy vzťahov je daná zákonom a vyplýva aj z povahy veci. Preto sa na rozdiel od predbežných opatrení nariaďovaných podľa OSP skúma len to, či je navrhovateľka tehotná, či medzi navrhovateľkou a označeným mužom došlo k pohlavnému styku a či od pohlavného styku uplynul čas zodpovedajúci stupňu tehotenstva.

Na rozdiel od nárokov priznaných predbežnými opatreniami upravenými v OSP sú nároky priznané týmto predbežným opatrením definitívne.

Novým druhom predbežných opatrení, ktoré vybočuje z radu už ich uvedených druhov, je predbežné opatrenie podľa ustanovenia § 75a OSP po jeho novelizácii zákonom č. 353/2003 Z.z. Účelom tohto opatrenia je dočasne zabezpečiť nápravu neutešených pomerov, v ktorých sa maloleté dieťa ocitlo a ktoré znamenajú stav bez akejkoľvek starostlivosti alebo vedú k tomu, že jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj sú vážne ohrozené alebo narušené.

Predbežné opatrenie podľa ustanovenia §75a OSP je potrebné rozlišovať od predbežného opatrenia podľa ustanovenia § 75 ods. 1 písm. c) OSP. Aj keď v obidvoch prípadoch môže byť nariadené, aby maloleté dieťa bolo odovzdané do starostlivosti určitej osoby, odlišujú sa tieto inštitúty najmä v tom, že

a)    predbežné opatrenie podľa ustanovenia § 75 a OSP možno nariadiť len z dôvodov taxatívne upravených v tomto ustanovení, zatiaľ čo druhé predbežné opatrenie je možné nariadiť aj z iných dôvodov;
b)    predbežné opatrenie podľa ustanovenia § 75 a OSP je odôvodnené len vtedy, ak situácia neznesie odklad, preto toto predbežné opatrenie musí byť bezodkladne vykonané;
c)    návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa ustanovenia §75 a OSP môže podať len orgán sociálnoprávnej ochrany a prevencie.

LITERATÚRA

1.    KRAJČO, J. a kol.: Občiansky súdny poriadok. Komentár a súvisiace predpisy. Bratislava:  EUROUNION, 2004.
2.    Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3.    Zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí  a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4.    FARKAŠ, A.: Zdravotní, sociální a etický problém společ­nosti. In: Kolektiv autorů:  Zdravotnictví a socialní práce. Praha: 2007.
5.    FARKAŠ. A.: Hodnoty společnosti a právo. In: Robert Vlček a kol.: Právní a filozofický  úvod do teorie práva. Ostrava: Knižní expres, s.r.o.
6.    PADYŠÁKOVÁ, H.: Výchova k rodičovstvu. Bratislava: SZU, 2008, 108 s.
7.    FICOVÁ, S.: Občianske právo procesné - Základné konanie. Bratislava: UK Bratislava, Právnická fakulta, 2005.
8.    KRČMÉRYOVÁ, T., PADYŠÁKOVÁ, H.: Zdravotník a etika. Ošetrovateľský obzor,  roč. 2007.
9.    BELOHORSKÁ, I.: Európske krajiny sa budú musieť naučiť spolupracovať. Parlamentný  kuriér CIV, 2003.

 

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok