Ošetrovateľský obzor

...časopis Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Rok 2010 6/2010 Manažment domácej ošetrovateľskej starostlivosti

Manažment domácej ošetrovateľskej starostlivosti

E-mail Tlačiť PDF

Padyšáková, H., Kovácsová, O.:
Manažment domácej ošetrovateľskej starostlivosti
Ose Obz, 7, 2010, č. 6, s. 124 - 129

Súhrn
Poskytovanie domácej ošetrovateľskej starostlivosti patrí medzi prioritné oblasti ošetrovateľstva. Manažment ošetrovateľskej starostlivosti v prirodzenom sociálnom prostredí je v jednotlivých krajinách euroregiónu špecifický, v závislosti od historického vývoja, vzdelávacieho systému, finančných možností, ako aj v závislosti od spoločenských požiadaviek. Slovenské sestry v rámci migrácie nachádzajú neraz profesionálne uplatnenie v rakúskych agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Rakúsko a Slovensko sú síce susediace krajiny, ale s výrazne odlišným vzdelávacím systémom i manaž­mentom domácej ošetrovateľskej starostlivosti.
Kľúčové slová: manažment – sestry – domáca ošetrovateľská starostlivosť – ADOS.


Padyšáková, H., Kovácsová, O.:
Management of home nursing care
Ose Obz, 7, 2010, č. 6, s. 124 - 129

Summary
Providing home nursing care has ranked among the priority areas of nursing.  Management of nursing care in the natural social environment in single countries of Euroregion  is specific and depends on the historical  develop­ment. Within the migration programme Slovak nurses  find many job opportunities in Austrian agencies of home nursing care. Austria and Slovakia are neighbouring countries but  there is a marked difference between their  educational system and management of home nursing care.

Key words: management, nurses, home nursing care, agencies of home nursing care.


Úvod

Ošetrovateľská starostlivosť poskytovaná v pri­rodzenom sociálnom prostredí patrí medzi historicky overené formy efektívneho ošetrovania jednotlivca, rodiny či príslušníkov komunity. Vyznačuje sa radom benefitov pre samotného príjemcu starostlivosti. Existuje úzky vzťah medzi závislosťou a vzájomnou pod­mienenosťou zdravia jedinca a celej spoločnosti na kvalite ich života a naopak (1). Sestre umožňuje uplat­niť celú šírku svojich kompetencií v zmysle legislatívne stanoveného rozsahu praxe sestry.

Proces kreovania agentúr domácej starostlivosti prešiel v jednotlivých krajinách individuálnou genézou. Rovnako i systém profesionálnej prípravy sestier v rámci krajín euro­regiónu je odlišný. Logickým dôsledkom, ktorý je determinovaný ekonomickou úrovňou, kultúrnym špecifikom a spoločenskou požiadavkou, je aj odlišný manažment domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Mnohé slovenské sestry, napriek poddimenzovanému personálnemu obsadeniu slovenských nemocníc sestrami, krátko po skončení štúdia migrujú. Uplatnenie nachádzajú na trhu práce v rámci EÚ a neraz preferujú ponuky agentúr domácej starostlivosti v Rakúsku, ako samy uvádzajú, pre časovo nenáročnú dostupnosť a lepšie finančné ohodnotenie.

Domáca ošetrovateľská starostlivosť na Slovensku

Ženy a príbuzní od pradávna opatrovali chorých a hendikepovaných. Po druhej svetovej vojne významnú sociálnu úlohu plnilo ošetrovateľstvo v primárnej zdra­votnej starostlivosti.

Ako uvádza Farkašová, ošetrovateľstvo zahŕňalo:

•    prácu s chorými ľuďmi a ich rodinnými príslušník­mi v sociálnom prostredí,
•    pôsobenie na obyvateľov, výchovu k zdraviu, propagáciu zdravého životného štýlu,
•    starostlivosť o tehotné ženy, organizáciu pre- a post­natálnej starostlivosti,
•    prevenciu infekčných chorôb (TBC, trachómu, pohlavných chorôb), alkoholizmu a sociálnu terapiu a rehabilitáciu (2).

V nemocniciach, v teréne, v sociálnych ústavoch a v rámci ambulantnej starostlivosti u obvodných lekárov pracovali sociálne sestry. Vykonávali návštevnú službu v prirodzenom sociálnom (domácom) prostredí chorých ľudí a v rámci svojho obvodu. V minulom storočí po vojne prevládala silná spoločenská tendencia oddeliť chorého človeka od rodiny a hospitalizovať ho. Napriek prínosu práce sociálnych sestier v teréne ich status po r. 1989 úplne zanikol.

V súčasnosti sa ošetrovateľská starostlivosť v pri­rodzenom sociálnom prostredí poskytuje prostredníctvom činností agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS), ktoré začali vznikať po r. 1994. Ministerstvo zdravotníctva SR eviduje okolo dvoch stoviek agentúr, ktoré sú zaradené do siete zdravotníckych zariadení. V praxi je aktívnych 121 agentúr (http://www.mzsr.sk). Kvalita sociálnej služby podmieňuje kvalitu života človeka, ktorý túto službu využíva a je na ňu odkázaný – uvádza Mačkinová (3).

Z klientov agentúr dominujú seniori, ktorí sú bezprostredne po prepustení z nemocnice do domácej starostlivosti a s chronickými chorobami.

Náplňou činnosti ADOS je komplexná ošetro­vateľská starostlivosť v domácom prostredí (v pri­rodzenom sociálnom prostredí) o pa­cientov všetkých vekových skupín, u ktorých je indikovaná. Ide o ošetrovateľskú starostlivosť o akútne chorých bez potreby hospitalizácie, po skončení ústav­nej liečby (doliečovanie), o chronicky chorých a o pa­cientov v terminálnych stavoch. Realizuje sa na základe povolenia (4).

Verejnú minimálnu sieť ADOS upravuje Nariadenie vlády č. 640/2008 o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Počet miest sestier v ADOS na Slovensku je 808,6 (údaj prepočítaný na počty sesterských miest a určený na počet obyvate­ľov SR). Klienti agentúr potrebujú pomoc aj v sociálnej oblasti, za ktorú platia komerčné ceny (5 - 7).

Personálny manažment ADOS (schéma 1) upravuje rad legislatívnych noriem - Vyhláška MZ SR č. 428/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení a Výnos MZ SR z 10. septembra 2008 č. 09812/2008-OL o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpe­čenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení uvedený vo Vestníku MZ SR, roč. 2008, čiastka 32-51/2008, Odborné usmernenie pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ADOS uvedené vo Vestníku MZ SR r. 2000, ročník 53, čiastky 35 – 36 a Nariadenie vlády č. 640/2008 o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

 

Tím ADOS tvoria pracovníci:

-    diplomovaná sestra s bakalárskym alebo magister­ským vzdelaním a špecializáciou v komunite a s 2 rokmi praxe pri lôžku (sestra manažérka, odborný zástupca právnickej osoby),
-    pôrodná asistentka so špecializáciou v komunite a s 3 rokmi praxe,
-    sestra so získanou spôsobilosťou na výkon povo­lania sestra na SZŠ, špecializáciou v komunite a s minimálne 4 rokmi praxe pri lôžku,
-    fyzioterapeuti, zdravotnícki asistenti, maséri, admi­nistratívni pracovníci na vypracovávanie výkazov pre poisťovňou,
-    opatrovateľky, ktoré absolvovali kurz Opatrovateľ­ská starostlivosť v domácnostiach a zariadeniach sociálnych služieb (5). Vykonávajú opatrovateľskú starostlivosť, hradí ju príjemca, mesto alebo obec, nie je uhrádzaná z rozpočtu verejného zdravotného poistenia.

Domáca ošetrovateľská starostlivosť sa poskytuje:

-    na základe indikácie lekára primárnej starostlivosti,
-    na návrh lekára špecialistu,
-    na návrh ošetrujúceho lekára lôžkového zdra­votníckeho zariadenia.

Miestom výkonu poskytovanej starostlivosti je byt/ dom pacienta alebo jeho prirodzené sociálne prostredie (dom dôchodcov, penzión, u príbuzných, v sociálnom útulku a pod.).

Financovanie poskytovanej ošetrovateľskej sta­rostlivosti sa hradí z verejných zdrojov povinného zdravotného poistenia (8).

Sestra v ADOS vykonáva ošetrovateľské výkony v rozsahu legislatívnych predpisov (9), ktoré sa bodovo hodnotia v závislosti od danej zdravotnej poisťovne.

Poskytovanie domácej ošetrovateľskej starostlivosti v Rakúsku

Ošetrovanie klientov v ich prirodzenom sociálnom prostredí a sociálne služby majú v Rakúsku dlhšiu tradíciu. Domácu starostlivosť poskytujú cirkevné orga­nizácie, štátne organizácie, Červený kríž a súkromné organizácie. Tie sa začali kreovať už na začiatku

20. storočia. Medzi prvými boli charitatívne združenia, napr. Caritas pomáhal sociálne odkázaným ľudom už počas prvej svetovej vojny (10). Hilfswerk sa sformoval po skončení druhej svetovej vojny (11).

V 60. a 70. ro­koch 20. storočia nastala profesionalizácia a transfor­mácia malých organizácií na poskytovateľov sociálnych služieb so širším spektrom služieb. Regionálne pobočky Caritas, Volkshilfe, Hilfswerk a Rotes Kreuz zabezpeču­jú profesionálne ošetrovanie a opatrovanie odkázaných ľudí v ich prirodzenom prostredí (12).

Personálny manažment v Rakúsku – poskytovanie sociálnej pomoci a ošetrovanie klientov v ich domácom prostredí v Rakúsku vykonávajú pracovníci, ktorých vzdelanie a kompetencie nie sú úplne porovnateľné so slovenským systémom:

-    diplomované sestry, diplomovaní fyzioterapeuti, diplomovaní ergoterapeuti,
-    odborno-sociálny pracovník so zameraním na prácu so starými ľuďmi,
-    pomocník (asistent) ošetrovateľstva,
-    pomocník (asistent) v domácnosti.

Sestry – diplomované sestry sa pripravujú vo všeobecných zdravotnícko-ošetrovateľských školách dennou formou počas 3 rokov. Študijný program zahŕňa minimálne 4600 hodín teoretickej a praktickej výučby, polovica je praktické vyučovanie a tretina teoretické vzdelávanie (13). Podmienkou pôsobenia v agentúre domácej starostlivosti sú 3 roky praxe.

Diplomovaní fyzioterapeuti a diplomovaní ergo­terapeuti – (14, 15) sa vzdelávajú v akreditovaných odborných školách v trvaní 3 rokov. Praktická výučba sa realizuje v nemocniciach a rehabilitačných ústa­voch.

Odborno-sociálny pracovník – vzdelávanie prebieha v odborných sociálnych školách počas 2 rokov a zahŕňa minimálne 1200 teoretických a 1200 praktických vyučo­vacích hodín (16). Študijný program je diferencovaný do troch vetiev:

-    odborno-sociálny pracovník so zameraním na prácu so starými ľuďmi,
-    odborno-sociálny pracovník so zameraním na prácu s rodinami,
-    odborno-sociálny pracovník so zameraním na prácu s postihnutými ľuďmi.

Absolventi cielene pracujú v súvislosti s indi­viduálnymi potrebami v životnom prostredí klientov, aby zvýšili alebo udržali kvalitu ich života (16).

Pomocník (asistent) ošetrovateľstva – sa vzdeláva podľa rakúskeho Spolkového zákona pre zdravotnícke a ošetrovateľské povolania (13) v zdravotnícko-ošetro­vateľských školách v skrátenej forme. Štúdium trvá 1 rok s 1600 vyučovacími hodinami, z ktorých polovica je teória a polovica praktická výučba (13).

Odborné činnosti zahŕňajú podporu a starostlivosť odkázanej osoby alebo komunity v úzkej spolupráci s diplomova­nou sestrou v oblasti prevencie, aktivizácie, poraden­stva, administrácie, edukáciu a vedenie u klienta, rodinných príslušníkov, v komunite, starostlivosť o ter­minálne chorých a zomierajúcich, ako aj o prí­buzných.

Pomocník (asistent) v domácnosti – pomocník (asistent) v domácnosti poskytuje pomoc odkázaným ľuďom (seniorom, chorým v náročných sociálnych situáciách), ktorí majú deficit sebaopatery a nedokážu vykonávať aktivity denného života.

Vzdelávací program zriaďujú organizácie ako napr. Červený kríž, Servis trhu práce a iní. Vzdelávací program zahŕňa 200 teoretických a 200 praktických vyučovacích hodín v trvaní 4 mesiacov (16).

Ošetrovateľská starostlivosť poskytovaná klientovi v jeho prirodzenom sociálnom prostredí v Rakúsku spĺňa atribúty primárneho ošetrovateľstva. Ide o posky­tovanie komplexnej, kontinuálnej, koordinovanej a indi­vidualizovanej ošetrovateľskej starostlivosti pod vedením diplomovanej sestry vo funkcii primárna sestra, ktorá priamo manažuje starostlivosť o klienta.

Prvý kontakt medzi potenciálnym klientom (alebo rodinným prí­slušníkom, dôverníkom, zákonným zástupcom, súdom určeným správcom, manažérom prepúšťania pacientov z nemocnice) a poskytovateľom ošetrovateľskej služby je telefonický. Klient sám rozhodne o rozsahu a dĺžke poskytovania služieb. Príjem realizuje primárna sestra klienta, prítomný musí byť jeden rodinný príslušník/ zákonný zástupca alebo súdom určený správca, ktorý v budúcnosti aj so súhlasom klienta plní funkciu dôverníka (18).

Posudzovanie vykoná primárna sestra pri prvej návšteve klienta v domácom prostredí, posudzuje:

-    podmienky v životnom prostredí,
-    čistotu/(ne)upravenosť životného priestoru,
-    ďalšie sociálne podmienky,
-    celkový telesný a psychický stav klienta,
-    meranie fyziologických funkcií,
-    hodnotí orientáciu osobou, časom a miestom prostredníctvom kontrolných otázok,
-    spôsob komunikácie budúceho klienta/dôverníka a ďalších prítomných rodinných členov,
-    zisťuje potenciálnu kooperáciu klienta a členov rodiny v súvislosti so starostlivosťou.

V rámci prvého rozhovoru potenciálny klient vy­jadrí svoje želanie a priblíži oblasti deficitu. Naznačí, v ktorých oblastiach potrebuje pomoc alebo podporu. Na požiadanie sestry predloží:

-    potvrdenie o príjme,
-    o výške/stupni štátneho príspevku (ak už má priznané),
-    potvrdenie o trvalom bydlisku.

Intervencie primárnej sestry (19):

-    odobratie sesterskej anamnézy,
-    založenie komplexnej ošetrovateľskej doku­men­tácie,
-    určenie klientových potrieb a formulovanie sester­skej diagnózy podľa kritérií NANDA, (najneskôr do 3 dní),
-    určenie cieľov starostlivosti,
-    plánovanie ošetrovateľských činností, písomnou for­mou delegovanie na nižší ošetrovateľský personál,
-    určenie, ktorý príslušník odborného tímu bude opráv­nený stanovené činnosti realizovať (s prihliadaním na zoznam kompetencií a stupeň  odkázanosti),
-    po dohovore s klientom určenie presných dní a času poskytovania starostlivosti,
-    poskytuje informácie o dĺžke trvania ošetrovania (primárna sestra na základe konkrétnych ošetro­vateľ­ských činností predbežne odhadne dĺžku ošetrovania),
-    oboznámenie klienta o výške platby za hodinu (na základe predloženého potvrdenia príjmu, najneskôr do 2 týždňov/do konca daného kalendárneho mesiaca),
-    oboznámenie klienta so podrobnými zmluvnými podmienkami, právami a povinnosťami,
-    oboznámenie klienta s podmienkami vypovedania zmluvy zo strany klienta a zo strany poskyto­vateľa,
-    na základe zistených potrieb medzi klientom a dipl. sestrou budú dohodnuté a stanovené konkrétne ošetro­vateľské činnosti na uspokojenie klientových potrieb,
-    informovanie o pravidelných ošetrovateľských vizitách.

Ďalšie doplnkové služby/produkty (19):

-    denný rozvoz teplej stravy priamo do domácnosti,
-    upratovacie služby, robenie väčších nákupov,
-    možnosť využitia kontinuálnej služby domáceho núdzového volania,
-    ponuka medicínsko-kozmetických produktov podľa aktuálnej dostupnosti,
-    ponuka pomôcok uľahčujúcich a podporujúcich kaž­do­denný život v sociálnom prostredí, (hygienické pomôcky v súvislosti s inkontinenciou, dávkovače liekov, senzory dymu, špeciálne telefóny pre seniorov, pomôcky do postele na zabránenie vzniku preležanín, špeciálne trezory na kľúče od bytu/ domu a pod.).

Finančný manažment služieb v domácom prostredí klienta

Ošetrovateľské a opatrovateľské služby poskytované v domácom prostredí v Rakúsku sám hradí klient mesačnou platbou. Účet vystaví poskytovateľ služby na základe výkazu odpracovaných hodín za výkony: ošetro­vanie, opatrovanie, pomocné práce, čistiace a upratovacie služby prípadne ďalšie dodatkové služby a produkty poskytnuté klientovi.

Na základe trvalého bydliska klienta regionálna vláda poskytuje finančný príspevok poskytovateľovi ošetrovateľskej/opatrovateľskej služby. Spomínaný príspevok prislúcha poskytovateľovi na základe odpracovaných hodín u daného klienta.

V európskom regióne bolo Rakúsko prvé medzi štátmi, ktoré uzákonili štátny finančný príspevok na podporu odkázaných ľudí.

Poskytnutie finančného príspevku sa realizuje na základe Spolkového zákona 110/1993, od 1. 7. 1993 (20).

Od 1. 11. 2008 je v účinnosti legislatív­na norma upravujúce nárok na štátny príspevok v prí­pade 24-hodinovej opatrovateľskej starostlivosti. Opatrovateľky pracujú na základe živnosti alebo ich opatrovaná osoba zamestnáva. Podmienky tejto starostlivosti upravuje zákon (21).

Nárok na štátny finančný príspevok v súvislosti s ošetrovaním/opatrovaním má každý štátny príslušník Rakúska:

-    od tretieho roku života;
-    vo výnimočných prípadoch pred dovŕšením 3. roku života v situáciách, keď sa odkázané dieťa nachádza v mimoriadne ťažkých životných podmienkach, pričom sa skúma a zohľadňuje osobné, ekonomické a rodinné zázemie rodiny;
-    u ktorého pretrváva potreba ošetrovania/opatrovania na základe telesnej, duševnej poruchy alebo zmyslo­vého postihnutia v trvaní minimálne 6 mesiacov;
-    u ktorého pretrváva kontinuálna potreba pomoci minimálne 50 hodín za mesiac;
-    ktorý má trvalé bydlisko na území štátu prípadne v zahraničí (za presne určených podmienok).

Výška finančného príspevku (tab. 1) závisí od cha­rakteru potrieb odkázanej osoby a nezávisí od príčiny alebo konkrétnej medicínskej diagnózy.

Činnosti potreb­né na uspokojenie potrieb sa týkajú oblasti telesnej, psychickej, sociálnej.

Finančný príspevok je odstupňovaný (20):

•    Stupeň 1 – odkázaná osoba potrebuje viac ako 50 hodín ošetrovania/opatrovania za jeden mesiac.
•    Stupeň 2 – odkázaná osoba potrebuje viac ako 75 hodín ošetrovania/opatrovania za jeden mesiac.
•    Stupeň 3 – odkázaná osoba potrebuje viac ako 120 hodín ošetrovania/opatrovania za jeden mesiac.
•    Stupeň 4 – odkázaná osoba potrebuje viac ako 160 hodín ošetrovania/opatrovania za jeden mesiac.
•    Stupeň 5 – odkázaná osoba potrebuje viac ako 180 hodín ošetrovania/opatrovania za jeden mesiac s podmienkou, že sú potrebné mimo­riadne náklady v súvislosti s odbornými činnosťami.
•    Stupeň 6 – odkázaná osoba potrebuje viac ako 180 hodín ošetrovania/opatrovania za mesiac. Činnosti s tým súvisiace sa vyskytujú v časovo presne neohraničených úsekoch cez deň
i v noci, je riziko vzniku pádu/nebezpečenstva, ohrozenia zdravia a bezpečnosti v súvislosti s nesamostatnosťou odká­zanej osoby. Je žiaduca prítomnosť ďalšej osoby starajúcej sa o odká­zaného cez deň aj v noci.
•    Stupeň 7 – odkázaná osoba potrebuje viac ako 180 hodín ošetrovania/opatrovania za mesiac v prípade, že nie je schopná sa samostatne koordinovane pohybovať a nie je schopná zabezpečiť si ani základné potreby každo­denného života.

Pri ťažkej demencii alebo inej závažnej psychickej /psychiatrickej poruchy (po 15. roku života) sa paušálne pripočítava 25 hodín mesačne. Od 1. 1. 2009 u závažne postihnutých detí a mladistvých po 7. roku života sa paušálne pripočítava 50 hodín/mesiac a od 15. roku veku 75 hodín/mesiac, je to však podmienené poruchou v dvoch funkčných oblastiach.

O možnosti financovania ošetrovateľských služieb klienta informuje diplomovaná sestra. Žiadosť má písomnú podobu a zasiela sa na príslušný sociálny úrad. K žiadosti sa pripája kópia prepúšťacej správy a/alebo lekársky nález od špecialistu (napr. v prípade úrazu) či rodinného lekára, ktorý obsahuje okrem medicínskych diagnóz aj informáciu o tom,v akej oblasti je žiadateľ nesebestačný.

Ak žiadosť vypĺňa sestra, deficit v oblasti uspokojovania potrieb vyjadrí aktuálnymi a po­tenciálnymi sesterskými diagnózami podľa taxonómie NANDA. V žiadosti sa uvádza, či je klient schopný prevozu na posudkové lekárske vyšetrenie (zväčša je to nemožné).

Ak žiadosť píše laik, príslušný sociálny úrad obratom postúpi formulár v podobe dotazníka s ciele­nými otázkami zameranými na zmapovanie potrieb a aktivít denného života klienta a rozhodne o stupni odkázanosti (20).

Po priznaní štátneho finančného príspevku ho odkázaná osoba dostáva na svoj účet minimálne 6 me­siacov. Príspevok slúži na pokrytie nákladov súvisiacich s ošetrovaním/opatrovaním, na lieky, špeciálny a pre­väzový materiál, na zdravotné pomôcky nehradené zdravotnou poisťovňou a pod.

Záver

Manažment domácej ošetrovateľskej starostlivosti v jednotlivých krajinách prešiel prirodzeným historic­kým vývojom, typickým pre ich kultúrne zázemie a finančné možnosti. V súčasnosti sa kreuje v intenciách požiadaviek spoločnosti a individuálnych možností hradiť poskytované služby či už zo strany príjemcu, alebo štátu. Demografický vývoj, meniaci sa systém poskytovania zdravotníckych služieb a orientácia ošetro­vateľstva na podporu zdravia, na prevenciu a prirodzené sociálne prostredie otvárajú širší priestor na uplatnenie sa agentúr domácej starostlivosti na trhu služieb v blíz­kej budúcnosti. Sekundárne uvedená reštrukturalizácia vytvára nové pracovné podmienky, neraz podmieňuje migráciu, primárne však poskytuje priestor na uplatne­nie celej šírky rolového správania sestry na jej profesionálnu sebarealizáciu.

Literatúra

1.    MUSILOVÁ, E.: Kvalita života a zdravia. Ošetrovateľský obzor, 2009, 6, č. 3, s. 88-89.
2.    FARKAŠOVÁ, D. a kol.: História ošetrovateľstva. Martin: Osveta, 2010, 169 s.
3.    MAČKINOVÁ, M. Význam kvality sociálnych služieb a ich nenahraditeľnosť. Ošetrovateľský obzor, 2010, 7, č. 1-2, s. 42.
4.    Zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
5.    Zákon č. 448/2008 Z .z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení neskorších predpisov.
6.    Mačkinová, M.: Postup pri poskytovaní alebo zabezpečovaní sociálnych služieb pre občana. Ošetrovateľský obzor, 2009, 6, č. 2, s. 68.
7.    Mačkinová, M.: Získavanie finan?ných prostriedkov pre zariadenia, ktoré sú poskytovateľmi sociálnej služby. Ošetrovateľský obzor, 2009, 6, č. 2, s. 69.
8.    Zákon 577/2004 Z. z. o rozsahu uhrádzanej zdravotnej sta­rostli­vosti na základe verejného zdravotného poistenia a o úhra­dách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
9.    Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 776/2004, ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov.
10.    http//www.caritas-wien.at/ueber-uns/unser-auftrag/gescichte/
11.    http://www.hilfswerk.at
12.    ERTL, R., KRATZER, U.: Hauskrankenpflege. Wien, Facultas Universitätsverlag Imprint des WUV, 2001, 167 s.
13.    Bundesgesetz ueber Gesundheits- und Krankenpflegeberufe GuKG BGBl. I 108/1997.
14.    MPhG – Masseur- und Pfysioterapeutengesetz vom 26. Mai 1994, zuletzt geändert durch Art.4 G v. 25. 9. 2009 I 3158.
15.    ErgThG – Ergotherapeutengesetz vom 25.Mai 1976, zuletzt geändert durch Art. 1 G v. 25. 9. 2009 I 3158.
16.    SozBG, Sozialbetreuungsberufegestz LBGl. I. 26/2007 § 11.
17.    HERMANN, A., PALTE, H.: Leitfaden Häusliche Pflege. München: Elsevier GmbH, 2008, 87 s.
18.    Hand im Hand, Zeitschrift für Gesundheit, Familie und Soziales. St. Pölten: NÖE  Hilfswerk, 2009, č. 1 32 s.
19.    Hand in Hand, Zeischrift für Gesundheit, Familie und Soziales. St. Pölten: NÖE Hilfswerk, 2010, č. 3, 32 s.
20.    Bundespflegegeldgesetz – BPGG, BGBl.Nr.110/1993.
21.    Hausbetreuungsgesetz, HBeG, BGBl. Nr. 33/2007.

 

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok