Ošetrovateľský obzor

...časopis Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Rok 2010 6/2010 Predbežné opatrenie ako preventívny prostriedok – procesný inštitút v civilnom konaní

Predbežné opatrenie ako preventívny prostriedok – procesný inštitút v civilnom konaní

E-mail Tlačiť PDF
  • Vlček, R., Somogyiová, E.
  • Predbežné opatrenie ako preventívny prostriedok – procesný inštitút v civilnom konaní
  • Ose Obz, 7, 2010, č. 6, s. 147 - 149

Pojem a účel predbežného opatrenia

V rámci občianskeho súdneho konania môže dôjsť medzi účastníkmi konania k situáciám, keď je nevyhnutné bezodkladne dočasne zabezpečiť ochranu porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania ešte pred definitívnym rozhodnutím vo veci. Občiansky súdny poriadok na takéto situácie pamätá a v ustanoveniach § 74 – 77 upravuje osobitný procesný inštitút, ktorý sa nazýva predbežné opatrenie.

Úprava predbežných opatrení nie je v našom ani českom právnom poriadku novou záležitosťou. Predbežné opatrenia sú známe už niekoľko desiatok rokov. Prvýkrát boli upravené v zákone č. 142/1950 Zb. v tzv. strednom OSP.

Táto procesná úprava bola v podstate prevzatá aj do zákona č. 99/1963 Zb. – do platného OSP. Od r. 1963 do r. 1989 sa predbežné opatrenie síce využí­valo, avšak prioritou bolo predovšetkým zabezpečenie nárokov na výživné a zriedkavo boli predbežné opatre­nia nariadené počas sporov o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne v iných vlastníckych sporoch.

Zvýšená pozornosť sa tomuto procesnému inštitútu venuje až po r. 1990. Jeho aplikácia sa dáva do súvislosti predovšetkým so zdĺhavosťou súdnych kona­ní, v ktorých sa uplatňujú takmer nesporné nároky, pričom ich uspokojenie by mohlo byť ohrozené alebo dokonca zmarené. Som toho názoru, že tento pohľad je pomerne jednostranný a aktuálna potreba ochrany predbežným opatrením v rôznych oblastiach vyvoláva potrebu skúmania tohto osobitného procesného inštitútu.

Predbežné opatrenie je možnosť zákonom ustanoveným postupom domáhať sa ochrany práv vtedy, ak je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov alebo ak je obava, že výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený. Je namieste použiť ho tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Pokiaľ ide o podstatné znaky predbežného opatrenia, niektoré sú výslovne stanovené platnou právnou úpravou, iné vyvodzované zo zákonnej úpravy právnou teóriou a súdnou praxou.

Predbežné opatrenia sa v súlade s účelom občianskeho súdneho konania podieľajú na realizácii ústavou zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky). Právo na súdnu ochranu by totiž nemohlo byť úplné, keby absen­tovala možnosť domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, keď je toto právo ohrozené v časovej a vecnej súvislosti, ktorá vylučuje jeho ochranu iným spôsobom než predbežným zásahom súdu, bez uskutočnenia regulárneho (klasického) procesu.

V súvislosti s úplnosťou práva na súdnu ochranu a predbežným opatrením je dôležité pripomenúť, že ak súd odmietne rozhodnúť o návrhu na predbežné opatrenie alebo o ňom rozhodne v čase, ktorý nemožno považovať za vybavenie veci bez prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), dochádza k od­mietnutiu spravodlivosti, t.j. denegatio iustitiae. Po poslednej novelizácii OSP súd musí o návrhu na predbežné opatrenie rozhodnúť najneskôr do 30 alebo 7 dní alebo do 24 hodín od doručenia návrhu v zá­vislosti od druhu predbežného opatrenia.

Na druhej strane ústavný rozmer práva na súdnu ochranu preniká do judikatúry všeobecných súdov aj v podobe neprekročenia ústavne dovoleného rozsahu predbežného opatrenia, inak by sa jeho nariadením mohla spôsobiť účastníkovi, proti ktorému predbežné opatrenie smeruje, ujma na jeho ústavou zaručenom práve na súdnu ochranu.

Ďalším podstatným znakom predbežného opatrenia je jeho dočasnosť. Časovým vymedzením je ustanovenie spôsobu zániku a zrušenia predbežného opatrenia (§ 77 OSP). Skúmanie dočasnosti je významné predovšetkým so zreteľom na ochranu právnej sféry účastníka konania, proti ktorému predbežné opatrenie smeruje.

Podstatu predbežného opatrenia vyjadruje aj neúplnosť procesnej ochrany, ktorá sa poskytuje jeho obsahom. Účastník nenadobúda na jeho základe práva, o ktorých sa má ešte len rozhodnúť. Má sa však zabrániť, aby sa postavenie účastníka ďalej zhoršovalo. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že predbežné opatrenie nemožno chápať ako riešenie prejudiciálnej otázky, ale ako opatrenie dočasné, ktoré nijako nepredurčuje rozhodnutie vo veci samej. Obsah predbežného opatrenia by mal byť zásadne odlišný od obsahu rozhodnutia vo veci samej.

Aj keď spravidla nie je prípustné, aby oprávnený už predbežným opatrením dosiahol to, čo možno dosiahnuť až právoplatným rozsudkom vo veci samej, nemožno vylúčiť vydanie predbežného opatrenia zakazujúceho určité konanie v prípade žaloby o zdrža­nie sa tohto konania, ktoré napĺňa znaky nekalosúťaž­ného konania. Rozhodujúce je hľadisko potreby zabrániť vzniku, prípadne rozširovaniu ujmy dotknutého účastníka.

Napokon podstatným znakom predbežného opatre­nie je aj to, že ujma, ktorá vznikla v dôsledku jeho nariadenia, sa nahrádza rovnako ako náhrada škody. Skúma sa však iba to, či predbežné nariadenie bolo nariadené, či zaniklo alebo bolo zrušené z iných dôvodov, ako sú vymedzené v ustanovení § 77 ods. 3 OSP, a v závere rozsah ujmy osoby, proti ktorej predbežné opatrenie smerovalo. Zodpovednosti za túto ujmu sa nemožno zbaviť.

V stručnosti môžeme povedať, že predbežné opatrenie je procesný inštitút, ktorého účelom je ochra­na osvedčeného práva v presne vymedzených prípa­doch. Chráni sa právo, ktoré je ohrozované v súvislosti s hmotnoprávnymi úkonmi alebo nekonaním jedného z účastníkov, tak, aby nedochádzalo k zhoršovaniu postavenia druhého účastníka.

Formálne náležitosti

V zásade je možné predbežné opatrenie nariadiť na návrh. Iba výnimočne môže súd nariadiť predbežné opatrenie bez návrhu, a to vo veciach, v ktorých môže začať konanie sám z úradnej povinnosti.

Návrhy na vydanie predbežného opatrenia podľa skúseností z praxe často vykazovali závažné chyby, ktoré bránili súdu, aby na situácie, ktoré treba riešiť bezodkladne, reagoval rýchlo a predbežné opatrenie vydal. Odstraňovanie chýb vzťahujúcich sa k návrhom na vydanie predbežných opatrení trvalo dlho a tým sa maril účel tohto inštitútu.

V súvislosti s týmto javom je nesporným prínosom pomerne precízna úprava osobitných náležitostí návrhu na vydanie predbežného opatrenia v ustanovení § 75 OSP po jeho novelizácii zákonom č. 353/2003 Z.z.

Obsah opačného názoru, a to, že ide o jednu z mála oblastí, keď sa nevystačí so všeobecnými ustanoveniami § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP, s ktorými sa inak vystačí aj pri najnáročnejších podaniach na začatie konania, vyvoláva otázniky, či nejde o duplicitnú úpravu. A navyše úprava osobitných náležitostí návrhu na predbežné opatrenie podľa ustanovenia § 75a OSP dáva za pravdu úvahám o osobitnej úprave nesporových konaní a vecí s nimi súvisiacich v OSP z hľadiska jeho systematického usporiadania.

Návrh na vydanie predbežného opatrenia musí okrem všeobecných náležitostí upravených ustanovením § 42 ods. 3 OSP a náležitostí, ktoré predpokladá ustanovenie § 79 ods. 1 OSP, obsahovať aj skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že navrhovateľ je vecne legitímny. Takisto navrhovateľ musí uviesť podmienky odôvod­nenosti svojho nároku na nariadenie predbežného opatrenia. Tento procesný nárok na nariadenie predbežného opatrenia sa musí opierať o pravde­podobnosť nároku vo veci samej, o jeho osvedčenie, ktoré v súlade s teóriou znamená to, že podľa tvrdenia navrhovateľa nárok vo veci samej obstojí. Toto tvrdenie má byť zásadne podložené listinnými dôkazmi.

Navrhovateľ musí aj uviesť skutočnosti, ktoré odôvodňujú, že bez okamžitej, hoci len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo bezprostredne ohrozené. Z návrhu na vydanie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, že predbežné opatrenie má vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe. V tejto súvislosti navrho­vateľ musí v návrhu uviesť, čoho sa bude domáhať alebo sa domáha vo veci samej.

Napokon návrh na vydanie predbežného opatrenia musí obsahovať petit, teda jednoznačnú formuláciu toho, aké predbežné opatrenie navrhovateľ žiada nariadiť.

V prípade návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa ustanovenia § 75a OSP navrhovateľ musí uviesť aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia sociálnych služieb, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Rovnako tak z návrhu na vydanie predbežného opatrenie musí byť zrejmé, že ide o predbežné opatrenie podľa ustanovenia § 75a OSP.

Ak návrh nemá všetky náležitosti ustanovené zákonom, súd postupuje podľa ustanovenia § 43 OSP, s výnimkou konaní, ktoré môže začať aj bez návrhu. Súd uznesením vyzve navrhovateľa, aby v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní, nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný návrh doplnil alebo opravil. Rovnako má súd v uznesení povinnosť uviesť, ako je potrebné opravu alebo doplnenie vykonať.

V prípade, ak navrhovateľ nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný návrh v stanovenej lehote neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nie je možné pokračovať v konaní, súd takýto návrh odmietne. Odmietnutie sa robí formou uznesenia, proti ktorému je možné podať odvolanie. Márne uplynutie sudcovskej lehoty na odstránenie nedostatkov návrhu však nebráni tomu, aby navrhovateľ doplnenie alebo opravu urobil aj neskôr, a to až do vydania uznesenia, ktorým súd podanie odmietne.

Dočasnosť predbežného opatrenia

Pri vymedzení pojmu a účelu predbežného opatrenia sme v úvodnej časti uviedli, že jedným zo základných znakov predbežného opatrenia je jeho dočasnosť, a zároveň sme poukázali na to, že z časového hľadiska je dočasnosť predbežného opatrenia vymedzená upravením spôsobu zániku a zrušenia predbežného opatrenia v ustanovení § 77 OSP.

Nemožno však opomenúť požiadavku právnej istoty právnych vzťahov, ktorá by nesporne bola ohrozená alebo aj narušená, ak by bolo vo veci nariadené iba predbežné opatrenie, čo je iba dočasné riešenie.

Požiadavka právnej istoty je zabezpečená usta­novením § 76 ods. 3 OSP, a to nasledujúcim spôsobom. Uvedené ustanovenie ukladá súdu, aby vždy s nariade­ním predbežného opatrenia uložil navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote návrh na začatie konania vo veci samej. Táto povinnosť je súdu uložená imperatívne a neplatí len v prípadoch, keď sa konanie môže začať aj bez návrhu alebo návrh na začatie konania už bol podaný. Vo veciach, v ktorých sa konanie môže začať aj bez návrhu, vzniká súdu zároveň s nariadením predbežného opatrenia aj povinnosť vydať uznesenie o začatí konania.

Lehota stanovená na podanie návrhu na začatie konania vo veci samej je lehotou sudcovskou. Zároveň súd navrhovateľa poučí, že v prípade nepodania návrhu v stanovenej lehote podľa ustanovenia § 77 ods.1 písm. a) OSP predbežné opatrenie zo zákona zanikne.

V súvislosti s uložením povinnosti navrhovateľovi podať návrh na začatie konania vo veci samej môže vzniknúť otázka, či to nie je obmedzenie alebo zásah do dispozičného práva navrhovateľa. Je len prirodzené predpokladať, že navrhovateľ sleduje konečné rozhodnutie vo veci samej, pričom považuje za potrebné dočasne upraviť svoj právny vzťah. V podobe predbežného opatrenia mu zákon takúto možnosť dáva, a to i pred začatím konania vo veci samej za zákonom ustanovených podmienok. Súd teda uložením povinnosti navrhovateľovi podať návrh na začatie konania vo veci samej len vyjadruje úmysel účastníka, vyhovuje koncepcii dočasnosti predbežných opatrení a vytvára tak predpoklady na konečné riešenie právneho vzťahu, ktorý je zatiaľ upravený predbežným opatrením.

LITERATÚRA

1.    KRAJČO, J. a kol.: Občiansky súdny poriadok. Komentár a súvisiace predpisy. Bratislava:  EUROUNION, 2004.
2.    SVOBODA, J., FICOVÁ S.: Zákon o rodine. Komentár. Bratislava: EUROUNION, 2005.
3.    Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4.    Zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí  a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5.    FARKAŠ, A.: Zdravotní, sociální a etický problém společ­nosti. In: Kolektiv autorů: Zdravotnictví a socialní práce. Praha: 2007.
6.    FARKAŠ. A.: Hodnoty společnosti a právo. In: ROBERT VLČEK a kol.: Právní a filozofický úvod do teorie práva. Ostrava: Knižní expres, s.r.o.
7.    PADYŠÁKOVÁ, H.: Výchova k rodičovstvu. Bratislava: SZU, 2008,108 s.
8.    BELOHORSKÁ, I.: Máte slovo. International expres, 29/2000.
9.    VLČEK. R., FARKAŠ, A.: Vybrané kapitoly z teórie práva. Bratislava: EPOS, 2007.

 

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok