Ošetrovateľský obzor

...časopis Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Rok 2010 6/2010 Rakúsky model sociálnej starostlivosti o seniorov

Rakúsky model sociálnej starostlivosti o seniorov

E-mail Tlačiť PDF

Mačkinová, M.:
Rakúsky model sociálnej starostlivosti o seniorov
Ose Obz, 7, 2010, č. 6, s. 130 - 135

SÚHRN
Všeobecne by sa dalo povedať, že starí ľudia sú všade na svete rovnakí. Či u nás na Slovensku, alebo v Rakúsku, potrebujú veľa pozornosti, záujmu, starostlivosti a hlavne lásky. Koľko z tohto dostanú, záleží len od nás mladších, preto nech nás pri práci so seniormi vždy sprevádza myšlienka, že aj my budeme onedlho starí.
Kľúčové slová: sociálna starostlivosť – zdravotná starostlivosť.


 

Mačkinová, M.:
Austrian model of social care for seniors
Ose Obz, 7, 2010, 6, p. 130 - 135

Summary
It is a general observation that old people are alike worldwide. Whether in Slovakia or Austria they need a lot of attention, interest, care and love. The multitude of feelings and emotion given to old people depends on us - younger generation and therefore when working with old people we should always bear in mind that we do not stay young forever.

Key words: social care, health care.


 

Úvod

Na prelome 19. a 20. storočia sa rakúska spoločnosť a i rodina ako forma ľudského spolužitia kontinuálne zmenila. Vývojový trend od viacgeneračnej rodiny k malej alebo k rodine s jedným príslušníkom a rastúca profesionálna záťaž spôsobili, že rodina strácala schopnosť plniť svoju podpornú funkciu aj v oblasti starostlivosti o svojich najstarších členov. Rakúska sociálna politika sa ocitla v centre pozornosti, prudko stúpali štátne výdavky v sociálnom rezorte. Primárnym cieľom rakúskej sociálnej politiky je:

•    finančné zabezpečenie sociálnych rizík v starobe, chorobe, pri úrazoch a v nezamestnanosti,
•    finančné zabezpečenie životných nákladov pre tých ľudí, ktorí nie sú schopní vlastnými silami si obstarať prostriedky k existencii.

Systém sociálnej starostlivosti a pomoci seniorom v Rakúsku sa realizuje v dvoch základných zložkách:

  • Inštitucionálna starostlivosť:

•    nemocnice,
•    domovy pre dôchodcov – Altersheimen,
•    Seniorencentren,
•    Pensionistenheimen,
•    Betagtenheimen,
•    Altenheimen,
•    Pflegeheime,
•    sociálne ústavy,
•    ústavy pre hendikepovaných klientov,
•    ústavy orientované vo svojej činnosti podľa diagnóz, ako je Parkinsonova choroba, Alzheimerova demencia, bdelé kómy...

  • Neinštitucionálna starostlivosť:

•    domáca ošetrovateľská starostlivosť,
•    opatrovateľská služba,
•    pomoc seniorom,
•    pomoc v domácnosti,
•    mobilné ošetrovateľské služby,
•    mobilná fyzikálna terapia.

V Rakúsku nie sú jednotné štruktúry poskytovateľov sociálnych služieb a východiskové polohy v jednotli­vých spolkových krajinách sú rozdielne.

Každá spol­ková krajina má vlastnú sociálnu legislatívu, ktorá reguluje poskytovanie pomoci. Všeobecne sa dá pove­dať, že ťažisko starostlivosti o seniorov spočíva v pre­nesení z ústavnej starostlivosti na ambulantnú a domácu starostlivosť za podpory profesionálov.

Inštitucionálna starostlivosť o seniorov v Rakúsku

Rakúsko v 20. storočí zaznamenalo pozoruhodný rast a zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov.

Z tejto skutočnosti zákonite vyplynuli aj nutné reformy inštitú­cií a starostlivosti v nich. Pri hľadaní nového modelu fungovania domovov dôchodcov sa príkladom stal dánsky a švédsky model, kde obyvatelia domovov dôchodcov mali vlastné byty v rámci zariadení.

Vznikla široká sieť verejných, neverejných a súkrom­ných poskytovateľov starostlivosti, ktorá sa neustále rozširuje, a výrazná je snaha o zvyšovanie kvality poskytovaných služieb.

V súčasnosti majú seniori a ich rodiny možnosť vybrať si z rôznych druhov zariadení, medzi ktoré patria:

•    Seniorenheim,
•    Pflegeheim,
•    Altenheim,
•    Betagtenheim,
•    Seniorencentrum,
•    Pensionistenheim,
•    Betreuteswohnung,
•    Seniorenkliniken,
•    Memorycentren,
•    gerontopsychiatrické kliniky,
•    hospic.

Altenheim a Pflegeheim sú zariadenia prevádzko­vané verejnými aj súkromnými poskytovateľmi, ktorí neustále rozširujú ponuku služieb v snahe získať a udržať si čo najviac klientov.

Starostlivosť je orientovaná na individuálne potreby seniorov, na zachovanie ich súkromia, na zachovanie a zlepšovanie kvality života obyvateľov zariadenia v čo najvyššej možnej miere. Kvalifikovaný personál poskytuje zdravotnícke a ošetrovateľské služby. Je možné aj doplnenie služieb podľa požiadaviek klienta o mobilné služby. To v praxi znamená, ak zariadenie nezamestnáva napríklad fyzioterapeuta alebo logopéda a klient má o tieto služby záujem, budú zabezpečené prostredníctvom mobilných ambulantných služieb. Klienti majú tiež možnosť naďalej zostať v starostlivosti svojho praktického lekára, pričom majú zabezpečenú vizitu jedenkrát týždenne zmluvným lekárom zariadenia.

Seniorenrezidenz ponúka komplexné služby zdravotnícke, opatrovateľské, fyzioterapeutické, služby kaderníctva, pedikúry a manikúry podľa požiadaviek klientov a ich rodín. Tieto služby sa poskytujú s pri­hliadnutím na zachovanie samostatnosti a individuality klienta, na rešpektovanie jeho osobnosti, osobnej slobody a kvality života. Väčšina zariadení tohto druhu má vo svojej kompetencii aj denné pobytové centrá, ktoré vo veľkej miere využívajú i ľudia odkázaní na starostlivosť v preddôchodkovom veku, invalidní dôchodcovia a niekedy aj celkom mladí ľudia. Táto skutočnosť sa dá hodnotiť ako veľmi prospešná pre všetky vekové skupiny klientov, pomáha integrácii seniorov a obohacuje významne život všetkých. Ceny za pobyt a služby v týchto zariadeniach sa vypočítavajú podľa stupňa odkázanosti, podľa využívaných služieb a v závislosti od využívania dennej alebo pobytovej formy. Je možné si vybrať izbu jednoposteľovú alebo dvojposteľovú.

Betreuteswohnung. Zariadenia tohto druhu začali byť veľmi vyhľadávané v poslednom desaťročí, hlavne v súvislosti so zvyšujúcimi sa nákladmi na prevádzku rodinných domov, bývanie, ceny energií. Je to vlastne typ podporovaného bývania pre seniorov a invalidných dôchodcov, ktorí zväčša z finančných a zdravotných dôvodov nemôžu viac bývať vo vlastnom dome alebo byte. Je to komplex nájomných bytov, ktoré obyčajne prevádzkuje obec, mesto.

Klienti majú možnosť sami si obstarávať a pripravovať stravu, sami sa môžu starať o údržbu, pranie bielizne a hygienu bývania. Môžu sa aj rozhodnúť o využívaní plnej alebo polopenzie v stra­vovaní. Všetky požiadavky klient uvedie pri podávaní žiadosti a pri podpise zmluvy. Väčšina týchto zariadení má na prenájom garáže a parkovacie miesta pre svojich klientov.

Prevádzkovatelia spolupracujú aj s posky­tovateľmi mobilných ambulantných služieb podľa požia­daviek klientov. Štandardná bytová jednotka v takomto zariadení sa skladá z jednej izby, kuchynského kútika a kúpeľne s WC, rozloha je od 30 do 40 štvorcových metrov. Cena bývania sa pohybuje pre manželský pár od 300 do 400 € mesačne ako paušálny poplatok, ku ktorému sa pripočítavajú spotrebované energie a vy­užívané služby. Celý komplex starostlivosti a služieb v týchto zariadeniach je orientovaný na maximálnu osobnú slobodu a súkromie obyvateľov.

Seniorenkliniken sú organizované a orientované vo svojej činnosti na cieľovú skupinu klientov s diagnó­zami, ako je Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, osteoporózy, apalické stavy. Poskytujú vysoko špecializovanú starostlivosť podľa zdravotného stavu a individuálnych potrieb klientov. Pracuje v nich špeciálne vyškolený personál. Väčšina týchto zariadení má pobytovú časť aj denný stacionár.

Memorykliniken získavajú v ostatných rokoch veľmi vysokú popularitu a neustále rozširujú sieť svojho pôsobenia a poskytované služby. Podstata ich práce spočíva v zachovaní kognitívnych schopností klientov a je kombinovaná s komplexnou ošetrova_teľskou starostlivosťou podľa individuálnych potrieb klientov.

Gerontopsychiatrické kliniky vo svojej činnosti sa orientujú na demencie všetkých druhov. Majú pobytovú časť aj denné stacionáre. Poskytujú starostlivosť na­trvalo alebo na určitý čas dohodnutý zmluvne.

Zabez­pečujú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť podľa stupňa postihnutia a individuálnych potrieb klientov.

Menopauseninstituten predstavujú prepojenie mo­delu zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ktorá je poskytovaná dennou alebo pobytovou formou na určitý čas. Vo svojej činnosti sú orientované na edukáciu klientiek a ich rodín. Poskytujú starostlivosť a služby podľa individuálnych potrieb, rešpektujú pritom osob­nosť a priania pacientky.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že inštitúcií a zariadení pre seniorov je v Rakúsku veľmi veľa. Demografický trend a prognózy populačného vývoja pre budúce desaťročie ale hovoria, že je nutné neustále rozširovať a skvalitňovať sieť týchto zariadení a posky­tovaných služieb.

Michaela Spirk-Paulmilch píše o núdzových situáciách seniorov a ich rodín pre akútne ochorenia a úrazovosť a tiež sa venuje nedostatku odborného personálu ako naliehavej skutočnosti.

Ďalším dôležitým faktorom pri rozhodovaní sa pre niektoré zariadenie je jeho celková úroveň, cenová ponuka, finančná situácia rodiny a problém adaptácie starnúceho človeka na akúkoľvek zmenu.

Neinštitucionálna starostlivosť o seniorov

Túžbou každého človeka je, aby svoj život až do konca prežil medzi svojimi blízkymi a vo svojom pôvodnom prostredí, aby sa o neho starali ľudia jemu blízki.

Skúsenosti posledných desaťročí hovoria, že ošetro­vanie a starostlivosť v domácom prostredí nie je luxusom, ale štandardom zdravotnej a sociálnej sta­rostlivosti.

Neinštitucionálna starostlivosť o seniorov sa reali­zuje prostredníctvom ambulantnej geriatrickej starostli­vosti v domácom prostredí. Tieto služby sú financované finančnými príspevkami jednotlivých spolkových krajín, obcí a opatrovaného.

Ide o služby

•    ambulantné,
•    mobilné,
•    čiastočne stacionárne,
•    denné stacionárne.

Tieto služby prevádzkujú rôzni poskytovatelia prostredníctvom:

-    domácej ošetrovateľskej služby,
-    opatrovateľskej služby,
-    pomoci seniorom,
-    pomoci v domácnosti,
-    mobilnej fyzikálnej terapie, logoterapie,
-    požičiavania pomôcok a bezplatného servisu.

Priemerné náklady na tieto služby sú v každej spolkovej krajine iné a ponúkajú ich prevažne neštátne verejnoprospešné organizácie, medzi ktoré patrí:

•    Rote Kreutz,
•    Heimhilfe,
•    Hauskrankenpflege,
•    Essen und Rädern,
•    Hilfswerk,
•    Volkshilfe,
•    Socialendienste,
•    Caritas Ostereich,
•    Ostereicharbeitsgemeinschaft für RHB.

Štatistiky hovoria, že od r. 1991 do r. 2006 sa zvýšil počet prijímateľov týchto služieb o 21% (5). Oblasť sociálnych služieb v Rakúsku je v kompetenciách spolkových krajín podľa zákona BGBI Nr 866/1993.

Prehľad organizácií a poskytovaných služieb

Das Rote Kreutz und die Diakonie je sociálny spolok evanjelickej cirkvi s kompetenciami pre prácu:

•    s odkázanými a starými ľuďmi,
•    s ľuďmi s telesným postihnutím,
•    s ľuďmi na úteku,
•    s deťmi a mládežou.

Spolok tvorí rôzne programy, podľa ktorých pracuje. Jedným s najznámejších je program „Nachbar in Not“.

Organizácia poskytuje služby vo forme:

-    Altenheim, Pflegeheim,
-    Besuchdienste,
-    Betreubares Wohnen,
-    Heimhilfe,
-    Hauskrankenpflege,
-    Kurzzeitpflege-Urlaubsbett,
-    Mobile Altenbetreuung,
-    Rufhilfe,
-    Tagescentren,
-    24 Stunden Betreuung.

Heimhilfe, domáca pomoc, ponúka:

•    praktické informácie a sociálne poradenstvo,
•    pomoc pri vybavovaní na úradoch,
•    24-hodinovú domácu starostlivosť.

Garantuje vysokú odbornosť svojich členov, pracovníkov a dobrovoľníkov. Ceny sú stanovené podľa objednaných služieb a podľa počtu odpracovaných hodín podľa platného cenníka.

Hauskrankenpflege, domáca starostlivosť o chorých. Organizácia zaručuje vysokú odbornosť a kultúru pomoci. Má dlhoročnú tradíciu, bola založená v r. 1975. Zamestnáva kvalifikovaný personál, hlavne diplomované všeobecné sestry s praxou. Ponúka odbornú ošetro­vateľ­skú starostlivosť, návštevy aj viackrát denne podľa po­treby. Cena sa pohybuje podľa jednotlivých výkonov ošetrovateľskej starostlivosti, od 50 do 80 € za hodinu.

Essen und Rädern je sieť organizácií, ktoré ponú­kajú mobilné služby stravovania. Dopyt po týchto službách má v posledných rokoch stúpajúcu tendenciu. Zabezpečujú dovoz jedál do domu vrátane diétnej stravy, cena jednej porcie je 5 €.

24 Stunden Betreuung je organizácia s dlhoročnou tradíciou a je medzi obyvateľmi veľmi obľúbená. Poskytuje opatrovateľskú starostlivosť, sociálne poradenstvo, vybavovanie úradných vecí. Zamestnáva odborne vyškolený personál, ktorý môže byť s orga­nizáciou v pracovnoprávnom vzťahu alebo pracuje na základe zmluvy ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Služby sa poskytujú podľa rakúskeho zákona o domácej opatere HbeG § 3.

Mobiler Hospicdienst. Cieľom mobilných hospi­cových služieb je sprevádzanie a opatera nevyliečiteľne chorých ľudí v posledných štádiách ich života a zacho­vanie ich ľudskej dôstojnosti a úcty v snahe umožniť im kvalitný život až do konca. Poskytujú sociálne poradenstvo, opateru, komplexnú ošetrovateľskú starostli­vosť, sprevádzanie pozostalých a tiež vybavovanie úradných vecí ohľadne pohrebu. Zamestnávajú výlučne špeciálne vzdelaný personál.

Rufhilfe je služba pomoc na zavolanie prevádzko­vaná rakúskym Červeným krížom. Využíva sa hlavne v akútnych a núdzových situáciách, ako sú úrazy, pády starých ľudí, nezvládnuteľné situácie v domácnosti. Pracuje prostredníctvom telekomunikačných technológií, má svoje osobitné čísla aj pre nepočujúcich a pre ľudí s poruchami reči, títo majú možnosť odoslať SMS v núdzovej situácii. Žiadateľ si túto službu predplatí na určitý časový úsek.

Domáca starostlivosť vo všetkých svojich formách má v Rakúsku dlhoročnú tradíciu. Najväčší dopyt po tejto forme starostlivosti a službách bol zaznamenaný po roku 1993, čo úzko súvisí so zavedením príspevku na opatrovanie – Pflegegeld.

Na základe žiadosti osoby alebo jej príbuzných a posudku praktického lekára je vykonané posúdenie a odkázaná osoba je zaradená do niektorého zo sied­mich stupňov a získava finančný príspevok vo výške od 145 do 1531 € vyplácaný mesačne.

Po jeho zavedení sa veľmi rýchlo rozvinul trh pre poskytovateľov tohto druhu sociálnych služieb. Štatistiky hovoria, že v r. 2007 poberalo „pflegegeld“ 400 000 rakúskych občanov, čo tvorí 5 % všetkého oby­vateľstva.

Zavedenie príspevku malo za cieľ:

-    vytvoriť systém starostlivosti orientovaný podľa potrieb seniorov,
-    zlepšiť kvalitu života starších ľudí,
-    eliminovať závislosť od príčin odkázanosti,
-    odľahčiť rodinných príslušníkov,
-    zlepšiť kvalitu života rodín seniorov,
-    umožniť seniorom zostať čo najdlhšie vo svojom domácom prostredí,
-    napĺňať ciele o prioritách ambulantných a sta­cionárnych služieb,
-    umožniť, aby sa sociálne služby stali právne nárokovateľné.

Finančný príspevok sa týka všetkých vekových skupín osôb odkázaných na starostlivosť, ako sú seniori, deti a mládež, fyzicky a duševne choré osoby. Financovaný je z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa zákona LGBi Nr 58/1993.

Od 1. januára 2009 platí novela zákona o „pflegeld“, ktorá ustanovuje, že zo štátneho rozpočtu je na jeho účely vyčlenených:

-    na rok 2009 120,13 miliárd €,
-    na rok 2010 127,24 miliárd €,
-    na rok 2011 134,55 miliárd €,
-    na rok 2012 142,06 miliárd € na financovanie domácej starostlivosti.

Cieľom novely zákona je:

-    zlepšiť kvalitu domácej starostlivosti,
-    podporiť príbuzných a celkovú pozíciu starajúcich sa v oblastiach sociálneho poistenia,
-    odstupňovať odkázanosť najťažšie postihnutých detí, mládeže a ľudí s demenciami,
-    zvýšiť príspevok „pflegeld“ podľa stupňov:

  • stupeň 1 a 2 o 4 %,
  • stupeň 3 a 5 o 5 %,
  • stupeň 6 a 7 o 6 %.

Počas r. 2009 pracovala pod záštitou ministerstva sociálnych vecí a rodiny pracovná skupina Neugestaltung der Pflegevorsorge, ktorá má rozpracované viaceré projekty:

•    Unterstüzung für Pflegebedürftige Menschen mit demenziellen Erkranhungen und deren pflegende Angehörige (Podpora ľudí s demenciami a tým aj ich opatrujúcich príbuzných),
•    Pilotprojekt Erholungsurlaub für pflegende Ange­hörige (Dovolenka na zotavenie pre opatrujúcich príbuzných)
•    Pilotprojekt Beratungsschek-Fachliche Erstberatung für Pflegebedürftige und ihre pflegende Angehörige (Odborné poradenstvo pre opatrovaných a opatru­júcich príbuzných),
•    Demenzprojekt: Family comunity networking“ Multiprofesionelle Demenzteams.

Informácie o týchto projektoch a možnostiach ich využitia pre verejnosť sú neustále medializované a prístupné na rakúskom bezplatnom telefónnom čísle 0800-20-16-12 a na adrese www.pflegedaheim.at.

Postavenie sociálneho pracovníka v oblasti Altenpflege

História profesionálnej sociálnej práce v Rakúsku sa začala založením prvej inštitúcie pre vzdelávanie sociál­nych pracovníkov vo Viedni a v Salzburgu. Položila teoretické základy sociálnej práce a vzdelávania v odbore. Sociálna práca ako veda sa vyvíjala v úzkom prepojení s pedagogikou a psychológiou, keďže tieto vedné disciplíny majú v Rakúsku dlhoročnú tradíciu. Preto aj väčšina autorov, sociálnych pracovníkov má vzdelanie psychologické alebo sociálnopedagogické.

Významnou sociálnou pracovníčkou v dejinách rakúskej sociálnej práce bola Rosa Dworschak (1896 – 1990). Ako absolventka odborných kurzov ľudovej starostlivosti bola od r. 1916 činná v oblasti výchovného poradenstva pre rodinu. Zaoberala sa prevenciou zlyhávania výchovy a jej modernizáciou. Vo svojej práci používala case-work metódy.

Sociálna práca v Rakúsku zaznamenala nebývalý rozmach po skončení 1. svetovej vojny, a to hlavne v oblastiach bytovej politiky a starostlivosti o deti a mládež. Vznikali programy na ochranu detí a mla­dých, vzdelávacie programy a poradenstvo pre rodinu. Viedenský sociálnopolitický model a jeho rozvoj ukon­čil násilne v r. 1934 austrofašizmus. Rakúsko bolo násilne začlenené do nemeckej ríše a veľa odborníkov a vedcov bolo nútených emigrovať hlavne do USA alebo celkom ukončiť vedeckú činnosť. Jednou z mno­hých bola Ilse von Arlt (1876 – 1960), ktorá patrí k priekopníkom sociálnej práce nielen v Rakúsku, ale vo väčšine nemecky hovoriacich krajín. Vo svojich prá­cach sa zaoberala otázkami chudoby, nezamestnanosti a vývojom sociálnej práce ako vedeckej profesie. Je autorkou prvej rakúskej učebnice sociálnej práce. V r.1912 založila vo Viedni Fürsorgerinschule, organizovala ľudové kurzy pomoci. V r. 1938 musela svoju činnosť z politických dôvodov ukončiť.

Po skončení 2. svetovej vojny a po mnohých spoločenských zmenách je zaznamenaná rastúca požiadavka na kvalifikovaný personál v oblasti sociálnej práce.

Po r. 1985 vzniklo pri univerzitách trojročné štú­dium Akadémie pre sociálnu prácu a aj vzdelávacie centrá pre sociálnych pracovníkov.

Demografický vývoj rakúskeho obyvateľstva pod­mieňuje rastúcu požiadavku profesionálnych sociálnych pracovníkov hlavne v oblasti „altenpflege“.

Nachádzajú uplatnenie v domoch dôchodcov, vo všetkých organizáciách poskytujúcich sociálne služby, pomoc a poradenstvo.

V rakúskych médiách je sociálna práca v súčasnosti prezentovaná ako „job storočia“ alebo „job budúcnosti“, a to z viacerých dôvodov. Je to:

-    demografický trend,
-    utečenci z rôznych krajín sveta žiadajúci v Rakúsku o azyl,
-    silné komunity moslimov vytvorené v minulých rokoch, ktoré starnú, budú stále viac potrebovať pomoc.

Tieto skutočnosti tvoria ďalšie možnosti a potreby pôsobenia profesionálnych sociálnych pracovníkov vo všetkých oblastiach sociálnej práce aj s jej miestnymi špecifikami.

Model starostlivosti o seniorov podľa Erwina Böhma

Profesor Erwin Böhm (1940) ukončil štúdium na zdravotníckej škole. Od r. 1974 pracoval vo funkcii hlavnej sestry psychiatrického centra Otto Wagner Spital vo Viedni, kde v r. 1978 začal svoj pilotný projekt Prechodná starostlivosť.

V 60. rokoch minulého storočia sa v Rakúsku obja­vili výrazné snahy o humanizáciu a zlepšenie úrovne ošetrovateľstva, a to hlavne v oblasti psychiatrickej a gerontopsychiatrickej starostlivosti. Počas svojej praxe prof. Böhm jasne definoval nedostatky vtedajšieho systému ošetrovateľskej starostlivosti, ktorý podporoval regresiu pacientov.

Vo svojej práci zdôrazňuje význam schopnosti osoby o seba sa postarať, uspokojovať svoje potreby podľa naučených a opakovaných mechanizmov a zvládať záťažové situácie, ktoré musí personál poznať z biografie klienta. Vyzdvihoval aj význam kultúry a prostredia na správanie jedinca v zdraví aj chorobe. Svoje myšlienky spracoval a podložil empirickým výskumom v r. 1968 vo svojej práci pod názvom Je chronicky chorý problémovým pacientom?.

Od r. 1979 bol iniciátorom projektu nového typu psychiatrického oddelenia psychosociálnych služieb mesta Viedeň so zameraním na prechodnú starostlivosť. Tento projekt bol veľmi úspešný, počas dvoch rokov sa vrátilo do domácej starostlivosti okolo 1000 pacientov.

V r. 1983 na základe analýzy výsledkov tohto projektu vypracoval ošetrovateľský model re/aktivi­začnej starostlivosti. Pre jeho implementáciu sa stáva prelomovým rok 1990, keď bola založená Rakúska spoločnosť pre geriatrickú a gerontopsychiatrickú starostlivosť a ošetrovateľský výskum.

V r. 1998 vydal publikáciu Psychobiografický ošetrovateľský model podľa E. Böhma, kde sú opísané vývojové štádiá, základné princípy a štruktúry modelu. Zmysluplná starostlivosť o seniora je podložená prioritne oživením psychiky a potom zameraním na somatickú problema­tiku. Smer, ktorý vytýčil tento model, by sa dal nazvať aj dôstojná starostlivosť o seniora založená na práci s jeho životným príbehom.

„V celej Európe sa nachádza 35 certifikovaných ošetrovateľských domov, kde poskytujú starostlivosť podľa psychobiografického modelu prof. Böhma“ (4).

Budúcnosť starostlivosti o seniorov v rakúskom sociálnom systéme

V r. 2050 podľa prognóz demografov budú viac ako tretinu populácie Rakúska tvoriť ľudia nad 60 rokov. To znamená nové smerovanie ponuky sociálnych slu­žieb, tvorbu nových foriem sociálnej pomoci, posun veku odchodu do dôchodku, zmeny na trhu práce. Niektorí autori už začínajú hovoriť o prejavujúcom sa kulte staroby, ktorý má v budúcnosti nahradiť súčasný kult mladosti. Starnutie v Rakúsku a v ďalších krajinách Európy má viac podôb.

Sú starnúci ľudia, ktorí do vysokého veku pracujú. Štatistiky uvádzajú relatívne nízke percento neza­mestnaných vo veku od 55 do 64 rokov aj v čase zvyšovania sa počtu nezamestnaných. V Rakúsku nie je zvláštnosťou, keď 75- až 80-ročný senior pracuje, vedie svoju firmu alebo hospodárstvo. Ďalšia je skupina seniorov, ktorí sú pre zdravotné problémy odkázaní na sociálnu starostlivosť, čiže sú spotrebiteľmi na trhu sociálnych služieb.

Významná je skupina ľudí v dô­chodkovom veku, ktorí žijú aktívne, venujú sa svojim záujmom, nájdu si nového životného partnera, hľadajú aktívne formy odpočinku. Z týchto seniorov sa stávajú zaujímaví spotrebitelia.

Na druhej strane sú však starnúci ľudia ešte v preddôchodkovom veku, ktorí pre zdravotné problé­my, hlavne psychické, musia odísť predčasne do dôchodku. Tyroler Pensionversicherunganstalt PVA uvádza, že v r. 1995 muselo 18,7 % zamestnaných opustiť trh práce kvôli psychickej chorobe, ale v r. 2008 to už bolo 42,4 % zamestnaných. Najčastejšie príčiny sú depresie, syndróm vyhorenia v kombinácii s organickými chorobami. Psychické choroby v popu­lácii explodujú, súčinom sú aj obavy o pracovné miesta, nárast nezamestnanosti. Experti hovoria o uzavretom kruhu, viac bývajú postihnuté ženy.

Literatúra

1.    Bundesgesetzblatt der Republik Őstereich.
2.    BGBI Nr 866/1993 Vereinbarung zwischen dem Bund und den Ländern gemäss Art 15 B-VG über gemeinsame Massnahmen des Bundes und der Ländern für pflege­-bedürftige Personen.
3.    HBeG Hausbetreuungsgesetz und Änderung der Gewerbeordnung, 1994 (NR:GPXXIII RV 78 AB 117 s. 25 AB 746).
4.    LGBi Nr 58/1993 über die Dezentralisierung der Neueauf­nahme in den Landesdienst.
5.    PROCHÁZKOVÁ, E.: Důstojná péče o seniora. Sestra, 2008, č. 5-6, s. 16.

Posledná úprava Nedeľa, 06 Február 2011 19:23  

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok