Ošetrovateľský obzor

...časopis Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Rok 2010 6/2010 Škola chrbta - kinestetika

Škola chrbta - kinestetika

E-mail Tlačiť PDF
  • Havlová, J.
  • Škola chrbta - kinestetika
  • Ose Obz, 7, 2010, č. 6, s. 141 - 143

Súhrn
Kinestetika predstavuje pohybový a komunikačný koncept, ktorý v ošetrovateľskej praxi umožňuje využiť pohybový potenciál pacienta pri zvládaní jeho pohybových obmedzení a predchádza následnej imobilizácii. Pri ošetrovaní imobilných pacientov pomáha sestrám správne a šetrne manipulovať s pa­cientom a pritom sa nepreťažovať a chrániť svoju chrbticu, svoje zdravie (1).

Kľúčové slová: školy chrbta – kinestetika – otáčanie pacienta – dvíhanie bremena.


  • Havlová, J.
  • Back school - kinesthetics
  • Ose Obz, 7, 2010, 6, p. 141 - 143

Summary
Kinesthetics is locomotor and communicative concept usable in nursing practice. It enables to exploit the locomotor potential of patients in managing locomor restrictions and preventing subsequent immobilization. Kinesthetics helps nurses to move, lift and transfer immobile patients in an appropriate and careful mode. Kinesthetics also helps nurses to lift patients effectively, minimizes nurses´s  physical overloading and prevents any damage to nurses´ health (1).
Key words: back school – kinesthetics – turning of patient –  lifting patients.


 

Kinestetika

 

Kinestetika umožňuje vnímať jednak svoje telo, ako aj správny priebeh pohybu a okolia. Prostredníctvom jednoduchých pohybov podporujeme zvládnuť každo­denné ťažkosti:

-    odstrániť rannú únavu,
-    stabilizovať zdravie ,
-    učiť sa pracovať bez stresu,
-    mať viac pochopenia pre seba samého,
-    byť odolný proti úrazom,
-    v prípade choroby zapnúť samoliečivé sily tela,
-    formovať svoj život.

Cieľom správnej mechaniky tela je bezpečné a efektívne používanie svalových skupín, prevencia namáhania a únavy pacientov a zdravotníckeho per­sonálu.

Mechanika tela zahrňuje:

•    držanie tela,
•    rovnováhu – stabilitu,
•    koordinovaný pohyb.

Správny sed

Správny sed by mal byť stabilný, s nohami pevne na zemi, s naširoko rozkročenými dolnými končatinami (uhol medzi stehnami až 90 st.). V členkovom kĺbe, kolene a bedrovom kĺbe by mal byť uhol 90 st. Tým sa panva dostáva do vysadenia a zabezpečuje správne držanie chrbtice bez zbytočnej kyfotizácie (zaguľatenia chrbta), s ramenami mierne zatiahnutými dozadu a hlavou bez predsunutia v správnom postavení (2).

Pre správny sed je dôležitá výška pracovného stola. Správna je vtedy, keď celé predlaktia ležia na stole a sestra na ne prenáša časť tiaže tela. Ak je stôl vyšší, nie je schopná prenášať časť tiaže tela na predlaktia, čím dochádza k preťažovaniu chrbtice. Naopak, ak je stôl nižší, väčšia časť tiaže sa prenáša práve na horné končatiny a predlaktia a tie sa presiľujú (3).

Keď sestra pracuje s počítačom, je podstatné, aby monitor bol priamo pred ňou, nie šikmo. V danom prípade by mohlo dôjsť k chronickej rotácii hlavy za monitorom, dôsledkom čoho by bolo skrátenie svalov krku a šije na strane monitora a oslabenie svalov krku a šije na opačnej strane. Výška monitora by mala byť nastavená tak, aby jeho stred bol vo výške očí. Ak by bol monitor posadený nižšie, dochádzalo by k flexii krku, ak by bol posadený vyššie, dochádzalo by k predsunu krku a k následnému preťaženiu. Myš počítača by mala byť uložená tak, aby dochádzalo k minimálnemu posunu predlaktia z opísanej základnej pozície (3).

Správny stoj

Dôležité pri stoji je, aby nebola „páčená“ chrbtica v driekovej oblasti, aby sestra nebola predklonená s vystretým chrbtom nad pracovným stolom. Vtedy dochádza k preťaženiu tejto oblasti.

Podstatná je výška pracovného stola, za ktorým stojíme, ktorej sa prispô­sobíme nakročením jednej dolnej končatiny dopredu, pričom druhá dolná končatina zostáva vystretá. Tým sa mení ťažisko tela. Pri tom sa zapojí brušné svalstvo, svalstvo panvového dna a svaly dolných končatín. Výsledkom tohto postoja je zníženie tlaku na medzi­stavcovú platničku a vlastná ochrana chrbtice (4).

Určitou alternatívou je aj stoj rozkročmo, dolné končatiny sú natoľko od seba, aby si sestra znížila svoju výšku primerane k výške pracovného stola. Svoje brucho oprie o pracovný stôl, prípadne hlavu oprie o skrinku nad pracovnou doskou, čím si zabezpečí chrbticu a predíde jej preťaženiu (3).

Ak je výška pracovného pôsobenia podstatne nižšie a opísané polohy sa nedajú využiť, aby sa zabezpečila ochrana chrbtice, je nutné využiť drep alebo kľak. Opäť sa dosiahne zníženie ťažiska tela a nehrozí preťaženie chrbtice (3).

Dvíhanie

Musíme si uvedomiť, že tlak na medzistavcovú platničku LS prechodu spôsobený vlastnou váhou je 100 %. Pri správnom dvíhaní 50-kilového bremena sa tento tlak strojnásobí, avšak pri nesprávnom zdvíhaní takého istého bremena je platnička vystavená až desaťnásobku pôvodného tlaku. Zásadou správnej manipulácie je držať bremeno čo najbližšie pri tele a medzistavcovú platničku počas dvíhania nevystaviť súčasnej rotácii a flexii. Preto sa snažíme zapájať svaly dolných končatín, panvového pletenca a brušnej steny (5, 6).

Dvíhanie ťažkého bremena

Pri dvíhaní ťažkého bremena nezáleží až tak na váhe bremena, ako na spôsobe manipulácie. K predmetu si treba obkročmo kľaknúť s vystretým chrbtom, ťažké bremeno si sestra presunie na koleno, pričom sa snaží ho držať čo najbližšie k telu. Potom pri vstávaní už len využíva silu dolných končatín, prípadne sa podopiera o koleno (5, 6).

Dvíhanie ľahkého bremena

Zdravotná sestra má k dispozícii dve pozície, z ktorých manipuluje s ľahkým bremenom. Prvá pozí­cia, tak ako pri dvíhaní ťažkého bremena, je kľak s napriamenou chrbticou, pričom predmet sestra pre­sunie na koleno a drží ho čo najtesnejšie k sebe. Dru­hou možnosťou, ako zdvihnúť ľahký predmet bez väčšej námahy, je predkloniť sa k nemu s napriameným chrbtom, pričom jednu dolnú končatinu zanoží na vyrovnanie rovnováhy (5, 6).

Dvíhanie obkročmo

K predmetu sa sestra postaví obkročmo, pričom drží chrbticu napriamenú, v drepe medzi dolnými konča­tinami uchopí predmet a pritisne si ho k telu čo najtesnejšie. Na vzpriamenie sa využije sila dolných končatín a rotačný pohyb v bedrových kĺboch (5, 6).

Nosenie bremena

Tak ako je dôležité vedieť správne dvíhať bremeno, či už ľahké alebo ťažké, je dôležité vedieť zdvihnuté bremeno aj správne nosiť. Je nutné správne vyváženie postoja pri chôdzi a vyváženie bremena do oboch rúk. To znamená, že je nutné zabezpečiť chrbticu vzpriameným postojom a bremeno je nutné rozložiť do oboch horných končatín. Súčasne treba zdôrazniť, že pri nosení hrá dôležitú úlohu aj časový faktor, ktorý môže mať vplyv na posun medzistavcovej platničky. Negatívne vplýva nielen dlhé nosenie, ale aj stres alebo chlad (6).

Postup pri presunoch pacienta

Pri presune pacienta je dôležité zdvihnúť posteľ tak, aby bol pacient čo najbližšie k ťažisku sestry. Sestra sa musí natočiť k smeru pohybu, aby nedošlo k rotácii chrbtice počas manipulácie s pacientom. Zaujme široký postoj alebo vysunie jednu dolnú končatinu dopredu na zvýšenie stability a zlepšenie rovnováhy. Predkloní trup nad pacienta, dolné končatiny ohne do miernej semi­flexie na zníženie ťažiska a zvýšenie stability. Zapojí veľké svalové skupiny dolných končatín, panvového pletenca a brušnej steny na bezpečné manipulovanie s pacientom. Presun pacienta sa deje presunom váhy tela sestry z prednej dolnej končatiny na zadnú pri zdvíhaní pacienta. Ak ide o kladenie pacienta na lôžko, pohyb sa deje presunom váhy tela sestry zo zadnej dolnej končatiny na prednú. Tým sa prekoná zotrvač­nosť, vyváži sa pacientova hmotnosť a dosiahne sa plynulý a vyvážený pohyb. Rotácii trupu sestry sa zabráni úkrokom dolnej končatiny do strany (5, 1).

Otáčanie pacienta

Otáčanie pacienta je výkon náročný jednak pre ošetrujúci personál, ako aj pre pacienta, pretože hrozí poškodenie. Pred samotným otáčaním umiestnime pacienta k opačnému okraju postele, na ktorý bude otočený. Bližšiu hornú končatinu preložíme cez hrudník, vzdialenejšiu hornú končatinu mierne abdukujeme (aby nezostala pod telom pri otáčaní). Sestra sa potom presunie na stranu, na ktorú budete presúvať pacienta, zohne sa dopredu, pokrčí dolné končatiny do miernej semiflexie, pričom zaujme široký postoj s jednou dol­nou končatinou vpredu. Váha tela je prenesená na prednú dolnú končatinu. Jedna horná končatina fixuje rameno pacienta, druhá fixuje panvu pacienta. Sestra napne svaly končatín, sedacie a brušné svaly, prenesie váhu z prednej dolnej končatiny na zadnú a dokončí otáčanie pacienta (1).

Záver

Výchovná rehabilitácia v zmysle školy chrbta, uľahčuje manipuláciu s pacientom, ako aj iné činnosti zdravotníkov v snahe, aby sme aspoň sčasti zabránili vzniku zdravotných problémov najčastejšie u sestier (7, 8).

Literatúra

1.    KOZIEROVÁ, B.: Ošetrovateľstvo. Martin: Osveta, 1995.
2.    GÚTH, A. a kol.: Výchovná rehabilitácia alebo ako učiť školu chrbtice. Bratislava: Liečreh Gúth, 1999.
3.    ŠAJTEROVÁ, Z., POLHORSKÁ, M.: Škola chrbta. Sestra a lekár v praxi, 7, 2008, č.7-8, s. 26 -27.
4.    GÚTH, A. a kol.: Výchovná rehabilitácia alebo ako učiť Pilatesa v škole chrbtice.  Bratislava: Liečreh Gúth, 2006.
5.    ŠAJTEROVÁ, Z., POLHORSKÁ, M.: Škola chrbta. Sestra a lekár v praxi, 8, 2009, č. 1 – 2.
6.    GÚTH, A.: Rehabilitácia pre ošetrovateľstvo. Bratislava: Liečreh Gúth, 2006,
7.    POLÁKOVÁ, M., HUSAROVIČOVÁ, E., PLUHÁROVÁ, Z.: Kinezioterapia v onkológii.  Ošetrovateľský obzor, 6, 2009.
8.    ŠAJTEROVÁ, Z., POLHORSKÁ, M.: Škola chrbta. Sestra a lekár v praxi, 7, 2008, č. 3 – 4.

Posledná úprava Nedeľa, 06 Február 2011 19:40  

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok