Ošetrovateľský obzor

...časopis Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Rok 2010 6/2010 Životný štýl u pacientov s psoriázou

Životný štýl u pacientov s psoriázou

E-mail Tlačiť PDF

TEREKOVÁ, V.:
Životný štýl u pacientov s psoriázou
Ose Obz, 7, 2010, č. 6, s. 119-123

SÚHRN
Východisko: Psoriáza predstavuje v celosvetovom meradle vážny zdravotnícky a sociálny problém.
Súbor a metódy: Dotazníkovou metódou sme oslovili 400 respondentov, do vyhodnotenia bolo zaradených 388 pacientov s diagnózou psoriasis vulgaris, z toho 200 mužov a 188 žien.
Výsledky: Vyhodnotenie odpovedí preukázalo významné postihnutie fyzického aj psychického stavu pacientov u oboch pohlaví.  Zistili sme, že psoriáza významne ovplyvňuje aktivity voľného času a denné aktivity pacientov, najmä tie, ktoré sú spojené so spoločenským alebo osobným kontaktom. Jej vplyv na denné aktivity u žien bol vyšší  oproti  mužom v činnostiach,  pri ktorých je osobný styk. V denných aktivitách inej povahy bol vplyv rovnaký.
Záver: Hodnotenie závažnosti psoriázy musí obsahovať tak zložky fyzickej závažnosti, ako aj psychosociálnej závažnosti. Hodnotenie percent postihnutia povrchu tela psoriázou, PASI zohľadňujú len fyzické ťažkosti, a preto by každé vyšetrenie pacienta malo obsahovať ešte vyšetrenie na psychosociálne postihnutie chorého či už cieleným rozhovorom, alebo dotazníkom.
Preukázali to aj naše výsledky vyhodnotenia súboru chorých, sú prítomné poruchy osobnosti a obmedzenia denných aktivít. Zistili sme vysoké riziko vplyvu psoriázy tak na fyzické, ako i psychosociálne funkcie u chorých s psoriázou.
Kľúčové slová: psoriáza – životný štýl – ošetrovateľstvo – bio-psycho-sociálne potreby.


TEREKOVÁ, V.:
Life style of patients with psoriasis
Ose Obz, 7, 2010, 6, p. 119-123

Summary
Introduction: Psoriasis represents a serious health and social problem worldwide.
Patients and methods:
A questionnaire method addressed 400 respondents, the evaluation comprised 388 patients with the diagnosis psoriasis vulgaris, of them 200 men and 188 women.
Results: The evaluation of the responses showed significant physical and psychic affliction of patients of both genders.
We observed that psoriasis significantly affected leisure activities and day time activities of patients, mainly those related to social or personal contact. Its influence upon day time activities in women was significantly higher in those  requiring personal contact as compared to men. In other day time activities  the influence was the same .
Conclusion: The evaluation of significance of psoriasis must involve components of both physical  and psychosocial significance. The percentage evaluation of the body surface affected by psoriasis, PASI (Psoriasis Area Severity Index) considers only physical complaints, accordingly the patients should have additional examination of their psychosocial affliction, either in a form of targeted dialogue or questionnaire.
This particular fact was shown in the results of our patients who report disorders of personality and
restrictions of day time activities .We observed a high risk of the effect of psoriasis on physical and psychosocial function in patients with psoriasis.

Key words: psoriasis – life style – nursing – bio-psycho- social needs.


Úvod

Psoriáza patrí medzi najčastejšie kožné choroby. Neohrozuje život pacientov, výrazne ho však obme­dzuje, vplýva na psychiku, rodinný a spoločenský život. Zasahuje človeka nielen po telesnej a psychickej strán­ke, ale je hlavným problémom v existencii s ľuďmi v spoločnosti, ktorých sa táto choroba netýka.

Komplexná ošetrovateľská starostlivosť sa ako plánovaná a organizovaná činnosť realizuje metódou ošetrovateľského procesu, ktorý umožňuje stanoviť zameranie a štruktúru poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti tak, aby zodpovedala zdravotným potre­bám jedinca, rodiny i spoločnosti. Táto starostlivosť identifikuje aktuálne a potenciálne zdravotné problémy, stanovuje priority ošetrovateľstva a definuje špecifickú zodpovednosť a autonómiu sestier pri jej poskytovaní (1).

Viditeľnosť prejavov psoriázy a ich neestetický vzhľad zapríčiňujú veľa vnútorných a vonkajších konfliktov, ktoré spôsobujú chorým permanentný stres, ktorý spolu s genetickými vlohami pre psoriázu vedie k rozvoju a udržiavaniu viditeľných zmien choroby. To podporuje chronicitu choroby a vplýva na kvalitu života pacientov, na uspokojovanie jeho potrieb v oblasti biologickej, psychickej a sociálnej. Úlohou sestry je zastaviť alebo aspoň zmierniť pokles kvality života komplexným terapeutickým a ošetrovateľským manaž­mentom.

Psoriáza patrí medzi psychodermatózy. Spoluúčasť psycho - sociálnych faktorov a etické problémy sa pri tejto chorobe považujú za podstatné, zároveň sa zdô­razňuje význam psychosociálne orientovaných liečeb­ných postupov (2). Psoriáza svojimi patofyziologickými procesmi vplýva predovšetkým na emocionálny stav pacienta, ktorý sa odráža v jeho psychike. Psychika je zaťažená pocitmi menejcennosti, spoločenského

opovrho­vania, depresiou zo zvedavosti a z ne­oprávnených obáv osôb z okolitého prostredia z mož­ného prenosu psoriázy. To výrazne ovplyvňuje bežný život postihnutých.

Cieľavedomé skúmanie vplyvu psoriázy na životný štýl prispieva nielen k detailnému poznaniu vplyvu choroby na bežný život pacienta, ale aj k presadeniu vyváženého rozdeľovania zdravotníckych zdrojov pre väčší prospech pacientov so psoriázou. Tomu sú podriadené aj ciele tejto štúdie.

Súbor a metódy

Súbor respondentov tvorilo 388 náhodne vybraných pacientov so psoriázou, ktorí boli na kúpeľnej liečbe v prírodných liečebných kúpeľoch Smrdáky – súbor 1, alebo ambulantne liečení v Liečebnom centre pre psoriázu Tomesa v Bratislave – súbor 2.

Z celkového počtu 388 opýtaných respondentov bolo 200 mužov a 188 žien.

Vekové rozpätie bolo od 11 do 80 rokov. Pri rozdelení súboru podľa vekových dekád najviac respondentov bolo vo veku 41 – 50 rokov (30,41 %), vo veku 51 – 60 (28, 35 %), v dekádach 61 – 70 (11,86 %), 71 – 80 (2,58 %), vo veku 11 – 20 (4,64 %), 21 – 30 (10,82 %), 31 – 40 (11,34 %).

Najvyššie zastúpenie v súbore tvorili pacienti so stredoškolským vzdelaním (61,86 %), nasledovali chorí s vysokoškolským (24,74 %), s vyšším odborným (9,79 %) a so základným vzdelaním (3,61 %).

Najpočetnejšiu skupinu tvorili v súbore ženatí (57,73 %), potom slobodní (24,74 %), rozvedení (13,4 %) a osamotení (4,12 %).

Najčastejšie boli rozvedení v skupine 31 – 40 rokov (muži až 33,33 % z dekády, zatiaľ čo ženy iba 6,25 %), v rokoch 41 – 50 je vysoká rozvodovosť u oboch pohlaví (16,66 % / 20,69 %), nasleduje dekáda 51 – 60 rokov s dominanciou u žien (20,69 %), u mužov (7,41 %). V dekáde 21 – 30 rokov je rozvodovosť s 14,29 % zhodne u mužov aj žien.

Na získanie údajov sme použili anonymný dotaz­ník, ktorý pozostával z 22 otázok. Bol zostavený tak, aby respondent mal možnosť výberu z troch a viac možností, a zohľadňoval potrebu získať informácie o somatických vplyvoch psoriázy na pacienta, o vplyve na jeho duševné funkcie, o ovplyvnení jeho sociálneho života. Údaje boli vyhodnotené v absolútnych a po­merných číslach (%). Hodnotil sa výskyt znakov medzi pohla­viami v jednotlivých oblastiach pôsobenia choroby. Na porovnanie hodnôt kvantitatívnej premen­nej v dvoch výberoch sa použil 2-stranný výberový Studentov t- test. Všetky testy sa hodnotili na hladine významnosti alfa (p) = 0,05.

Interpretácia výsledkov a diskusia

Dotazník bol zostavený tak, aby poskytol údaje o troch základných oblastiach zodpovedajúcich bio-psycho-sociálnej podstate človeka. Rapp a spolupr. zistili, že psoriáza vplýva na kvalitu života porov­na­teľne s rakovinou, artritídou, srdcovocievnymi chorobami, diabetom a depresiou (3).

To potvrdili aj publikácie Choi, J. a Kooj, Y. (4). Súbor pacientov bol získaný na základe dodržania základných etických podmienok. Bol dobrovoľný, so súhlasom respondentov, pri vyplňovaní nebol ovplyv­ňovaný inou osobou.

Analýza súboru podľa pohlavia, veku, stavu, vzdelania, zamestnania, bydliska, miery postihnutia, vzniku choroby umožnila podrobnejšie poznať zloženie súboru a sledovať vzájomné vzťahy v ňom.

Východisková hypotéza

Predpokladáme, že psoriáza vo významnej miere negatívne ovplyvňuje život ňou postihnutých pacientov.

Pracovná hypotéza 1

Psoriáza významne ovplyvňuje fyzický a psy­chický stav pacientov.

Predpokladá sa výraznejšie ovplyvnenie fyzic­kého stavu chorých žien ako mužov.

Osobitosťou nášho súboru bolo, že všetci respon­denti mali somatické prejavy na koži, ale aj na nechtoch a kĺboch. Analýza respondentov podľa klinickej diag­nózy preukázala kombinácie u 38,66 %, z toho koža a kĺby boli uvedené u 25,26 %, koža a nechty u 26,3 %, kombinácia koža, nechty a kĺby 12,89 %. Postihnutie kĺbov označil každý štvrtý respondent, postihnutie nechtov tiež každý štvrtý respondent. Zistil sa štatis­ticky významný rozdiel v prospech častejšieho postihnutia žien kombináciami kože, nechtov a kĺbov (p = 0,001). Tieto zistenia poukazujú na multiorgánové postihnutie chorých, čo významne môže vplývať na ich fyzické, psychické a sociálne postavenie.

Na verejnosť pôsobí psoriáza odpudzujúcim vzhľa­dom prejavov, najmä ak sa vyskytujú na viditeľných miestach. Zistilo sa, že chorí v súbore mali najčastejšie postihnuté lakte (70,1 %), vlasatú časť hlavy (68,04 %), kolená (56,7 %), ruky (42,27 %), nechty (39,69 %), tvár (21,13 %). Závažné bolo zistenie, že každý piaty pacient mal postihnuté intímne časti tela – genitálie (20,1 %), konečník (18,04 %). Postihnutie viditeľných miest aj intímnych oblastí mimoriadne silne ovplyvňuje psychický stav a s tým sú spojené poruchy medzi­ľudských, spoločenských, pracovných aj rodinných vzťahov. Trvanie dĺžky choroby spôsobuje vnútorné napätie, osobnostné zmeny smerujúce k samote. Zmeny na koži pôsobia ako chronický stres.

Van de Kerkhof a Salonen v Europso štúdii v sú­bore 7 575 respondentov malo najčastejšie stredne ťažkú psoriázu a 32 % postihnutie kĺbov (5). V nami hodnotenom súbore postihnutie kĺbov sa zistilo u 25,26 % respondentov.

Niemeier a spolupr. (6) zdôrazňujú veľký vplyv prejavov psoriázy na viditeľných miestach. Ich viditeľnosť považujú za významný stresor pre postihnutého. Uvádzajú, že aj mierne postihnutie ruky chorobou má vplyv na medziľudské a sociálne vzťahy, vyzdvihujú sociálnu funkciu ruky (6).

Young (7) z Národného centra pre psoriázu v USA uviedla klasifikáciu psoriázy podľa závažnosti. Ako ľahkú formu definovala postihnutie menej ako 2 % povrchu tela, stredná forma postihuje 3 – 10 % povrchu tela a ťažká forma nad 10 %. V našom súbore bola podľa tejto klasifikácie najpočetnejšia stredne ťažká forma psoriázy.

Dĺžka choroby môže významne ovplyvniť postoje k chorobe, k sebahodnoteniu a k ďalším medziľudským vzťahom. Stern a spolupr., uvádzajú, že tí, ktorí sú chorí od detstva, a starší pacienti ako 45-roční lepšie znášajú problémy, ktoré spôsobuje psoriáza (8).

Výsledky ukazujú, že telesné zmeny znepokojovali veľkú časť pacientov. Zaujímavé bolo zistenie, že psoriáza vplýva štatisticky významne viac na mužov. Vyplýva to asi z osobnostných daností mužov.

Výsledky výskumu preukázali, že telesné zmeny negatívne ovplyvňujú psychický stav pacientov. Analýzou podľa pohlavia sa zistilo, že psoriáza zhoršuje pocit zdravia viac ženám ako mužom. Tieto rozdiely nemôžeme vysvetliť rozsahom ani trvaním choroby, pretože v zložení súboru neboli signifikantné rozdiely v týchto parametroch. Možno sú odrazom nižšieho prahu vnímania žien k týmto pocitom a komplexnejším postihnutím psoriázou. Postihnutie fyzického a psy­chického zdravia sledovali vo svojich publikáciách viacerí zahraniční autori. Udávajú pocit nečistoty viac ako u polovici pacientov s psoriázou a svrbenie u 30 %. Údaje od našich pacientov prevyšujú údaje citovaných autorov.

Výsledky od našich pacientov sú blízke údajom z e-mailového prieskumu od 40 350 chorých v USA publikované Kruegerom a spolupr. (9) z Národného referenčného centra pre psoriázu v USA. Na prvom mieste znepríjemňovali u nás život chorým lupiny u 94 %, potom svrbenie 79 % a začervenanie 71 %.

Analýza a vyhodnotenie vplyvu psoriázy na fyzické a psychické zdravie preukázali významný vplyv na obe pohlavia. Pre život pacientov s psoriázou veľmi významne pôsobí prítomnosť lupín (85,95 %), červená koža (69,73 %), viditeľnosť prejavov (70,62 %) a pocit zdravia zhoršuje svrbenie, pálenie a bolesť. Na naše prekvapenie muži uviedli signifikantne častejšie negatívne ovplyvnenie psychiky telesnými zmenami – lupiny, červená koža, zatiaľ čo ženy uviedli signifikant­ne častejšie vplyv psoriázy na fyzické zdravie – svrbe­nie (87,64 %), bolesť (47,19 %), únava (41,57 %) (graf 1). Nepohoda, poruchy spánku, pálenie, pichanie a krvácanie boli zaznamenané u oboch pohlaví bez štatisticky významných rozdielov.

Pracovná hypotéza 2

Psoriáza významne ovplyvňuje osobnosť pacientov, výraznejšie osobnosť žien ako mužov.

Človek ako spoločenský tvor strávi približne polovicu života v styku s ľuďmi doma, v práci aj pri rôznych denných aktivitách. Chronicita a viditeľnosť prejavov vystavujú pacienta permanentnému stresu, ktorý ovplyvňuje osobnosť chorého a spätne aktivuje psoriázu.

Stern a spolupr. (7) vo svojom súbore chorých zistili u 50 % respondentov pocit zahanbenia, u 30 % bola depresia a hnev, 25 % pociťovalo beznádej, zúfalstvo a strach. Chorí s ťažkou formou psoriázy (73 %) uvádzali poruchu sebadôvery. Autori zistili, že pacienti od detstva nepociťujú tak intenzívne vplyv na sebadôveru (58 %) ako chorí so začiatkom v dospelosti . Až 89 % pacientov zažilo pocit zahanbenia a rozpaky pre vzhľad svojho tela.

Fried a spolupr., publikovali, že polovica chorých s psoriázou trpí stredne silným pocitom strachu, depresiou, hnevom (9). Naše zistenia sú porovnateľné s týmito údajmi, ako aj skórovacím systémom použitým Augustínom a spolupr. (13) v Nemecku. Riziko poruchy sebahodnotenia a poruchy telového imidžu prerastajú do samoty a do sociálnej izolácie.

Zistené údaje vyrovnania sa s chorobou, ako aj pretrvávanie prejavov na koži spôsobujú pacientom permanentný stres práve tak ako aj nenaplnenie životných cieľov. Pacienti nášho súboru uviedli výskyt negatívnych pocitov v rozmedzí od 64,32 % nervozitu, podráždenia v 61,08 % a najmenej poruchy sústredenia u 34,05 % (graf 2).

Pracovná hypotéza 3

Psoriáza významne ovplyvňuje denné aktivity pacientov, výraznejšie žien ako mužov.

Denné aktivity a aktivity voľného času vo veľkej miere ovplyvňujú kvalitu života chorých s psoriázou. Sú častými otázkami v mnohých zahraničných dotazníkoch pre chorých so psoriázou.

Van de Kerkhof a Salonen (5) na súbore 7 575 respondentov zo 7 európskych štátov zistili, že psoriáza ovplyvnila výber oblečenia u 46 %, zmenu oblečenia u 38 % respondentov. Problémy pri športovaní uviedlo 26 %, skrývanie chorobných prejavov 25 %, problémy u holiča 21 %, vplyv na domáce práce a v záhradke zhodne 20 % respondentov. Údaje od našich respondentov sú vyššie pri výbere športov, oblečení aj v snahe skryť prejavy a blízke pri ovplyvnení prác v domácnosti a v záhradke. Chorobné prejavy neskrýva 25,26 % pacientov, niekedy skrýva 15,31 %, často skrýva 31,96 % a vždy 26,29 % pacientov (graf 3). Chorobné prejavy psoriázy si vyžadujú zmeny v oble­čení: áno uviedlo 15,47 %, skôr áno 27,84 %, príležitostne 27,84 % respondentov. Z ovplyvnenia aktivít voľného času uviedlo vplyv na plávanie 71,1 % pacientov, na výber športu 54,33 %, na dovolenku 30,06 %, na práce v záhradke 22,54 % pacientov (graf 4).

Weiss a spolupr. uvádzajú, že 75 % pacientov so psoriázou udáva obmedzenie v plávaní a športovaní (11). Údaje od našich pacientov sú skoro zhodné (71,1 %). Rozdiely môžu byť z rôznych príčin v oblasti športu, zamestnania, v sexuálnych problémoch.

Dlhodobý stres, fyzické, psychické ťažkosti, po­ruchy v medziľudských vzťahoch môžu viesť k zvýše­nej konzumácii alkoholu. V literatúre sa to všeobecne uvádza. Naši respondenti priznali mierne pitie v 6,36 % a dennú konzumáciu v 12,23 %.

Záver a odporúčania

Vyhodnotenie odpovedí respondentov preukázalo významné postihnutie fyzického aj psychického stavu pacientov u oboch pohlaví. Štatistické vyhodnotenie potvrdilo významne častejšie postihnutie fyzického stavu žien oproti mužom, ale nie v psychickom stave, kde sú častejšie postihnutí chorí muži.

Analýzou odpovedí sa zistilo aj významné ovplyvnenie čŕt osobnosti u pacientov so psoriázou. Pri zisťovaní, či psoriáza ovplyvňuje osobnostné črty viac u žien ako u mužov, sa konštatoval štatisticky význam­ný rozdiel iba pri podráždení, ktoré udali ženy častejšie, podobne ako pridružený príznak ženy uviedli častejšie depresiu. Ostatné sledované znaky nevykazovali štatisticky signifikantné zmeny.

Psoriáza významne ovplyvňuje aktivity voľného času a denné aktivity pacientov, najmä tie, ktoré sú spojené so spoločenským a osobným kontaktom. Vplyv na ne bol významne vyšší u žien ako u mužov. Muži významne častejšie konzumujú alkohol pre postihnutie psoriázou.

Zistené údaje by mali byť východiskom pre zmenu v prístupe liečby tohto chronického ochorenia. Okrem liečby fyzických symptómov bude nevyhnutne potrebné liečbu doplniť edukačnými aktivitami v starostlivosti o zdravie chorých so psoriázou. Vyhodnotenie výskumu môže poslúžiť k vytvoreniu si obrazu o komplexnom vplyve psoriázy na život pacientov. Stanovenie rizika týchto porúch umožní včasnú intervenciu, čo môže významne podporiť liečbu a návrat pacienta do plnohodnotného života. Bude potrebné získať priestor v tlači, rozhlase a televízii s cieľom oboznámiť verej­nosť o príčinách, neprenosnosti a neinfekčnosti pso­riázy, vytvoriť www stránku na internete, organizovať vhodné komunitné sedenia, pripraviť sestry, ktoré by v liečebných centrách mohli dopĺňať starostlivosť o psychosociálne problémy pacientov, a aktívne praco­vať v kluboch pre psoriázu. Zostáva ešte mnoho otázok nevyriešených vo vzťahoch chorý a choroba, vyrovnanie sa s ňou, sociálne postavenie a choroba.

Psychosociálne hodnotenie zdravotného stavu pacientov je rozhodujúce v sesterskom assesmente a i osobitné postavenie v za­radení psychosociálnych problémov do plánu starostli­vosti. Preto navrhujeme zaviesť do praxe zjednodušený dotazník na vytvorenie si obrazu o vplyve psoriázy na jednotlivé oblasti života a na zistenie negatívnych vplyvov psoriázy u každého chorého.

Sestra sa môže podieľať metódou cieleného roz­hovoru alebo dotazníkom na diagnostike porúch fyzického a psychického zdravia.

Kvalifikovanými otázkami môže zistiť poruchy v jednotlivých somatických oblastiach a nielen v oblas­tiach psychických zmien a porušených sociálnych vzťahov.

Vhodným assesmentom zdravotnej starostlivosti možno ovplyvňovať negatívne vplyvy psoriázy, zlepšiť proces hojenia a resocializácie pacienta.

Odbornou, špecificky zameranou edukáciou sa darí pôsobiť v procese uzdravenia chorobných prejavov a vo vytváraní správnych medziľudských vzťahov a vzťahov v rodine.

LITERATÚRA

1.    FARKAŠOVÁ, D. A KOL.: Ošetrovateľstvo - teória. 1. vyd. Martin: Osveta, 2001, 134 s.
2.    BAŠTECKÝ, J.: Psychosomatická medicína. Praha: Grada, 1993, 368 s.
3.    RAPP, S.R., FELDMAR, S.R., EXUM, L.M., FLEISCHNER, A.B., REBOUSSIN, D.M.: Psoriasis casaes as much disability as other majir medical diseases. JAm Acadof Dermato.,41, 1999, 3, s. 401 – 407.
4.    CHOI, J., KOO,J. Y.: Quality of life issues in psoriasis. J. Am. Acad. of Dermatol., 49, 2003, Suppl. 2, s. 57 – 61.
5.    VAN DE KERKHOF, P., SALONEN, S.H.: Large – scale European survey of Quality of life in patients with psoriasis: Second phase results on quality of live and treatment reported by 7 525 members of European psoriasis patients associations. http:/www.psori.fi/doc/patients survey 2nd phase (2003).pdf.
6.    NIEMEIER, V., NIPPSEN, M., KUPFER, J., SCHILL, W., GIELER, U.: Psychological factors associated with hand dermatose: which subgroup needs additional psychlogical score. Br J Dermatol, 2002, 146, s. 1031 – 1037.
7.    YOUNG, M.S.: The psychological and social burdens of psoriasis. Dermatol. Nurs., 17, 2005, 1, s. 15 – 19.
8.    STERN, R.S., NIJSTEN, T., FELDMAR, S.R., MARGOILIS, D.J., ROLSTAD, T.: Psoriasis is common, carriers a sub­stantial burden even when not extensive, and is associated with wides pread treatmentt dissatisfaction. J Invest Dermatol, 2004, 2, s. 136 – 139.
9.    KRUEGERN, R., KOO, J., LABWOHL, M., MENTER, A., STERN, R.S., ROLSTAD, T.: The inpact of psoriasis on quality of life Results of a 1998 National psoriasis Foudation patients – Membership Survey. Arch Dermato., 137, 2001, s. 280 – 284.
10.    FRIED, R.G., FRIEDMAN, S., PARADIS,C.: Trivial or terrible? The psychosocial impact of psoriasis. Int J Der­matol, 34, 1995, s. 101 – 105.
11.    AUGUSTIN, M., WENINGER, K., AMON, U., SCHROTTH, M. J., KUNSTER, W., CHREN, M., KUPFER, J., GIELER, U.: German adaptation of the Skindex 29 questionaire on quality of life in dermatology: Validation and clinical results. Dermatology, 2004, 209, s. 14 – 20.
12.    AUGUSTIN, M., WENINGER, K., AMON, U., SCHROTTH, M.J., KUNSTER, W., KUPFER, J., GIELER, U.: German adaptation of the Skindex 29 questionaire on quality of life in dermatology: Validation and clinical resuts. Dermatology, 2004, 209, s. 14 – 20.
13.    WEISS, S.C., KIMBALLA, B., LIEWEHR, D.J., BLAUVEL, A., TURNER, M.L., EMANUEL, E.J.: Kvantifying the harmful effct of psoriasis on health – related kvality of life. J Am Acad Derm, 47, 2002, 4, s. 512 – 518.

 

Partneri


Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok