Ošetrovateľský obzor

...časopis Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Home Rok 2014 Ošetrovateľský obzor 1-2/2014 Špecifiká práce sestry v ambulancii všeobecného lekára

Špecifiká práce sestry v ambulancii všeobecného lekára

E-mail Tlačiť PDF

Súhrn

Práca sestry v ambulancii všeobecného lekára sa vyznačuje špecifikami, ktoré sú determinované charakterom činnosti praxe prvého kontaktu. V článku poukazujeme na osobitosti práce sestry v ambulancii všeobecného lekára.

Kľúčové slová: sestra – ambulancia všeobecného lekára – špecifiká práce.

Summary

The work of nurses in general practices is characterized by specificities, which are determined by the nature of the activities of the practice of first contact. In the article we highlight the particularities of nursing in general practices

Key words: nurse – general practice – specification of work.


Úvod

Všeobecné lekárstvo je špecializačným odborom so zameraním na všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť (1). Miestom výkonu činnosti je ambulancia, ale aj „terén“ mimo ordinácie ako sú byty a vonkajšie priestory. Kvalitná a efektívna všeobecná ambulantná zdravotná starostlivosť (ďalej len ambulantná) predstavuje základ zdravotnej starostlivosti a jej efektívnosť je zrkadlom zdravotného stavu obyvateľstva. Pozornosť problematike ambulantnej starostlivosti je venovaná z radov odborníkov, pacientov, ale aj spoločnosti a politikov, čo viedlo k iniciácii viacerých projektov zameraných na zmapovanie a rozvoj zdravotnej starostlivosti v jednotlivých krajinách.

V ambulanciách všeobecného lekára má sestra nezastupiteľné postavenie a významne ovplyvňuje manažment a image ambulancie. Dôležitý je profesionálne efektívny vzťah lekár a sestra.

Špecifiká práce v ambulancii všeobecného lekára

Ambulancia všeobecného lekára predstavuje medicínu prvej línie a zabezpečuje zdravotnú starostlivosť v dvoch rovinách. Jednak sa jedná o prvý kontakt s pacientom a následne o stály styk v rámci zabezpečovania kontinuálnej starostlivosti o zdravie pacientov.

Špecifiká práce v ambulancii všeobecného lekára (2-4) vyplývajú z náplne práce, ktorá sa odlišuje od špecializovaných ambulancií: každodenne veľkým množstvom vyšetrených pacientov, pre ktorých problémy funguje ako „filter“ – vydiferencuje stavy, ktoré sú zvládnuteľné všeobecným lekárom a ktoré je potrebné konzultovať so špecialistami. Veľkou výhodou pri diagnostike a liečbe je dobrá znalosť celkového stavu pacienta a jeho sociálneho zázemia.

Špecifiká fungovania ambulancie všeobecného lekára:

•    Ambulantný typ ošetrenia – nie je možnosť stáleho sledovania a vizít;
•    Včasné štádia ochorení, ešte pred vývojom typických príznakov;
•    Menej závažné stavy, s ktorými sa špecialisti a hlavne nemocniční lekári stretávajú v minimálnej miere;
•    Chronické stavy;
•    Polymorbidita;
•    Veľká frekvencia pacientov s krátkym časom na vyšetrenie pacienta – opakované návštevy však umožňujú sčítavanie poznatkov;
•    Veľké skoky v závažnosti stavov;
•    Rozdielne diagnózy;
•    Pacient prichádza opakovane s rôznymi chorobami, u špecialistov opačne – mnohí pacienti s jednou diagnózou;
•    Potreba rýchleho rozhodovania;
•    Návštevná služba – aktívna a pasívna;
•    Umenie orientovať sa v cudzom prostredí – byty, vonkajšie prostredie;
•    Sociálne problematické stavy;
•    Účelové reakcie – simulácia, agravácia, snaha o sociálne výhody, disimulácia;
•    Menšie prístrojové vybavenie, menšia dostupnosť komplementov;
•    Práca v malom tíme: lekár – sestra;
•    Preventívne prehliadky;
•    Očkovanie – povinné, nepovinné;
•    Vyšetrenia na žiadosť klienta na rôzne účely – vodičský preukaz, šport, štúdium, sociálne dávky, a pod.

Špecifické zameranie a manažment ambulancie všeobecného lekára má bezprostredný vplyv aj na výkon práce sestry. Sestry predstavujú vyhranenú profesijnú skupinu so špecifickou filozofiou práce, nakoľko musia často potláčať svoje nálady a postoje, adrenalín z vyhrotených situácií, reakcie na provokácie, pocity priazne a nepriazne, sympatie a antipatie, čím dokazujú svoju profesionalitu. Plynulý bezchybný chod ambulancie – praxe, podmienky pre vytváranie kvalitnej starostlivosti, úlohy v organizačnej, odbornej a administratívnej, kladú vysoké nároky na sestru pracujúcu v ambulancii všeobecného lekára.

Sestra a lekár

Profesijnou požiadavkou na sestru v ambulancii všeobecného lekára je sestra erudovaná profesionálka, empatická ale i asertívna, ktorá s prehľadom a spoľahlivo zvláda každodenné problémy praxe, nemá komunikačné problémy s pacientmi a je schopná efektívnej tímovej spolupráce s lekárom. Kolektív – tandem ambulancie všeobecného lekára v podmienkach Slovenskej republiky tvorí lekár a sestra. Predpokladom efektívneho fungovania ambulancie je vysoká miera kooperácie, vzájomná spolupráca by mala byť založená na vzájomnom profesijnom rešpektovaní sa a dopĺňaní sa v edukačnej a komunikačnej oblasti. Profesionálny vzťah lekár – sestra by mal spĺňať nasledujúce charakteristiky: priateľský, ohľaduplný, vzájomne sa rešpektujúci a profesionálny.

Sestra a pacient

Sestra vstupuje do kontaktu s pacientom ako prvá, jej správanie významne ovplyvňuje celkovú komunikáciu pacienta s „ambulanciou“ – lekárom a sestrou (2). Pacient si všíma jej gestá, slová, prejavy. Komunikácia s pacientom závisí od viacerých faktorov – veku a vzdelania pacienta, ťažkostí pacienta, naliehavosti jeho vyšetrenia a pod. Tieto skúsenosti si potom pacient môže poskladať do „obrazu“ fungovania a kvality poskytovania zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti.

Nezastupiteľné miesto sestry je aj pri získavaní a rozširovaní anamnézy – je známe, že niekedy pacient povie viac sestre ako lekárovi, čo je dané časovým limitom na prácu s pacientom, ale aj vlastným ľudským prístupom sestry.

Ďalšou kľúčovou úlohou sestry je „manažovanie chodu čakárne“, ktorá odzrkadľuje veľké umenie sestry. „Dobrá“ sestra manažérka by mala pacientov informovať a usmerňovať ich poradie, nakoľko používanie časeniek v ambulancii všeobecného lekára je problematické – čas potrebný na vyšetrenie jednotlivých pacientov je odlišný, pacienti majú akútne ale aj chronické zdravotné problémy.

Vlastnosti sestry

Povolanie sestry si vyžaduje regulované vzdelávanie, špecifické predpoklady a osobnostné charakterové vlastnosti, ktoré predstavujú základ pre plnohodnotné vykonávanie takej zodpovednej práce:
•    vlastnosti dôležité v medziľudských vzťahoch – trpezlivosť, obetavosť, záujem o pacienta, ohľaduplnosť, ochota, schopnosť robiť kompromisy
•    vlastnosti charakterizujúce spoločenské správanie človeka – takt, slušnosť, diskrétnosť, lojálnosť voči lekárovi,
•    vlastnosti a schopnosti ako podklad k odbornému a profesionálnemu výkonu – odbornosť, cieľavedomosť, pracovitosť, flexibilita, zmysel pre čistotu a poriadok, ochota neustále na sebe pracovať – prijímať nové poznatky a zmeny.

Komunikácia sestry

Poskytovanie kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti vyžaduje od sestry odborné vedomosti, praktické, ako aj sociálne a komunikačné zručnosti. Pri získavaní informácií sestra využíva verbálnu a neverbálnu komunikáciu v súlade, pričom je potrebné aby dodržiavala niekoľko praktických zásad:
•    počúvať pacienta, neprerušovať ho a nerušiť ho zbytočnými otázkami,
•    vylúčiť rušivé momenty – telefonovanie, rozprávanie iných ľudí,
•    pozerať sa pacientovi priamo do očí, čím prejaví záujem o to, čo pacient hovorí,
•    hľadať podstatu hovoreného,
•    komunikovať profesionálne, neprejavovať a nenechať sa ovplyvniť osobnými predsudkami, sympatiami a nesympatiami.

Úlohou sestry je vypočuť si pacienta, informovať ho, edukovať ho a poradiť mu. Ľudský prístup zvyšuje dôveru pacientov.

Okrem osobnej komunikácie je dôležitá aj telefonická komunikácia s pacientmi, kedy je potrebné rozoznať potrebu osobného vyšetrenia, resp. či postačuje telefonická rada.
V prípade komunikačných bariér sestry s pacientom, môže dochádzať k narušeniu diagnosticko-terapeutického a ošetrovateľského postupu. Komunikačné bariéry možno rozdeliť na interné a externé. Medzi interné patria (3):
•    obava z neúspechu prejavujúca sa chvením hlasu,
•    problémy osobného charakteru premietané do prežívania a emočného stavu pacienta a sestry,
•    používanie slangu, nárečia, príliš odborných termínov obojstranne,
•    neúcta, povýšenectvo, odpor, vzájomná antipatia,
•    intrúzia – skákanie si navzájom do reči,
•    čítanie myšlienok – sestra si domyslí odpoveď bez toho, aby počúvala pacienta, čo hovorí,
•    nepripravenosť na komunikáciu, nesústredenosť.
Externé bariéry vytvára prostredie, tretia osoba, ktorá vstúpi do ambulancie, komunikačný šum z čakárne a podobne.

Náplň práce sestry v ambulancii všeobecného lekára

Z celej šírky rolového správania sestry sa v ambulancii všeobecného lekára sestra prezentuje nielen ako poskytovateľka ošetrovateľskej starostlivosti, ale aj ako sestra nositeľka zmien, líderka, advokátka, edukátorka.
Činnosti sestry v ambulancii všeobecného lekára tvoria výkony (4):

  • samostatná práca v rozsahu odbornej spôsobilosti bez odborného dohľadu a bez indikácie lekára,
  • samostatná práca bez odborného dohľadu a bez indikácie lekára v súlade s diagnózou stanovenou lekárom,
  • ošetrovateľská starostlivosť o pacientov podľa diagnózy pacienta a indikácie lekára,
  • administratívna činnosť.

Samostatná práca sestry bez odborného dohľadu a bez indikácie lekára: sestra poskytuje zdravotnú starostlivosť v súlade s právnymi predpismi a štandardmi, dodržiava hygienicko-epidemiologický štandard. Vedie zdravotnú dokumentáciu, edukuje pacientov o ochrane a podpore zdravia, poskytuje im informácie v rozsahu svojich kompetencií napr. vysvetlenie pokynov lekára týkajúce sa stravovania, aktivít denného života, denného režimu, ošetrovateľských postupov. Zabezpečuje ochranné pomôcky, dopĺňa zásoby, vykonáva dezinfekciu a sterilizáciu pomôcok. Zabezpečuje potrebný zdravotnícky materiál na bežné ambulantné ošetrenie. Vedie dokumentáciu, evidenciu a pripravuje podklady pre povinné výkazy a hlásenia. Sleduje fungovanie prístrojov a zariadení potrebných na prevádzku ordinácie, zabezpečuje nevyhnutné opravy, pravidelné kalibrácie. V neposlednom rade vytvára estetické a pozitívne pôsobiace prostredie v čakárni (obrázky, osveta a pod.).

Samostatná práca bez odborného dohľadu a bez indikácie lekára v súlade s diagnózou stanovenou lekárom: sestra odoberá anamnestické údaje a dáta, vyhodnocuje potreby a sebestačnosť pacientov, odpovede (reakcie) pacienta na zmenu zdravia, vrátane posúdenia rizikových faktorov. Sestra meria fyziologické funkcie pacientov, vedie priebežné záznamy o pacientoch, posudzuje zmeny stavu pacientov. Vyšetruje biologický materiál z kapilárnej krvi semikvantitatívnymi metódami. Hodnotí a ošetruje kožu, chronické rany, stómie, permanentné katétre, centrálne a periférne venózne vstupy. Vykonáva rehabilitačné ošetrovateľstvo v rozsahu polohovania, vysadzovania, dychových cvičení, metódy bazálnej stimulácie a nacvičuje sebaobsluhu s cieľom zvyšovania sebestačnosti pacientov, edukuje pacientov, podporné osoby a pripravuje edukačné materiály. Ďalej sestra pripravuje pacientov k diagnostickým a terapeutickým procedúram. Orientačne hodnotí sociálnu situáciu pacienta, spoluprácu so sociálnymi pracovníkmi, poskytuje rady v oblasti sociálnych právnych predpisov. Preberá, kontroluje a uskladňuje liečivé prípravky, vrátane návykových látok a zabezpečuje ich dostatočné zásoby pre fungovanie praxe.  Významnou časťou práce sestry je aj presadzovanie princípov paliatívnej starostlivosti, sestra priamo poskytuje psychickú podporu umierajúcim a ich blízkym, vrátane poradenstva.

Ošetrovateľská starostlivosť o pacientov podľa

diagnózy pacienta a indikácie lekára: sestra vykonáva návštevnú službu v sociálnom prostredí pacienta, podáva liečivé prípravky, s výnimkou intravenóznych injekcií a infúzií u novorodencov a detí do 3 rokov života, podieľa sa na zavádzaní a udržiavaní kyslíkovej terapie. Sestra realizuje v rámci sekundárnej prevencie skríningové a depistážne vyšetrenia, odber biologického materiálu a jeho orientačné vyšetrenie. Sestra ďalej vykonáva ošetrenie pooperačných rán, vrátane ošetrenia drénov, katetrizáciu močového mechúra u žien, starostlivosť o močové katétre, výplach močového mechúra. Vymieňa a ošetruje tracheotomické kanyly a zavádza nazogastrickú a jejunálnu sondu.

Administratívna činnosť – administratívna časť práce ambulancie všeobecného lekára má narastajúcu tendenciu. Kladie sa dôraz na presnosť a jednoznačnosť dokumentácie pacienta. V súčasnosti je nevyhnutná práca s počítačom, nakoľko všetky administratívne činnosti sa realizujú prostredníctvom počítačov – tlač správy a receptov, tlač výmenných lístkov a žiadaniek na vyšetrenia. Rovnako ako vypracovanie posudkov a žiadostí na sociálne účely, kúpeľné návrhy, potvrdenia na vodičský preukaz. Zavedením programu eHealth Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré je už avizované, budú nároky na ovládanie informačných technológií ešte razantnejšie. Rovnako je nevyhnuté ovládanie internetu. Väčšina ambulancií komunikuje s pacientmi prostredníctvom internetu a mailu.

Významným benefitom je ovládanie cudzieho jazyka, najmä v zmiešaných oblastiach Slovenska ale aj pri komunikáciu s cudzincami.

V administratívnej činnosti práca sestry spočíva v príprave, preberaní, kompletizácii a archivácii zdravotnej dokumentácie, u nového pacienta v zakladaní novej zdravotnej dokumentácie a registrácii (kapitácii) pacienta. Ďalej zakladá správy a výsledky, sleduje termíny, vypisuje žiadanky na vyšetrenia. Práceneschopným pacientom pripravuje formulár pracovnej neschopnosti a vedie ich evidenciu, inkasuje platby v hotovosti za spoplatnené výkony v ambulancii, vystavuje faktúry za vyšetrenia, vedie štatistické údaje a zabezpečuje preberanie a odosielanie pošty. Formou dokumentácie je aj písomná komunikácia s pacientmi – odosielanie predvolaniek na preventívne prehliadky, povinné očkovania, predvolanie na dostavenie sa na kontrolu dočasnej práceneschopnosti.

Po ukončení kalendárneho roka spracúva sestra ročné výkazy podľa pokynov Národného centra zdravotníckych informácií. Manažment dokumentácie v ambulancii všeobecného lekára má svoje špecifická ako svojou formou tak aj rozsahom jej vedenia (5).

Druhy písomnej dokumentácie:

  • zdravotná dokumentácia,
  • vydávanie lekárskych posudkov o zdravotnej spôsobilosti a ich evidencia,
  • evidencia lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia,
  • evidencia prijatej a odoslanej papierovej korešpondencie,
  • prevádzkový poriadok ambulancie,
  • agenda BOZP,
  • ekonomická agenda a personalistika,
  • riadená dokumentácia v systéme manažérstva kvality.

Vedenie dokumentácie má svoje pravidlá (5):

  • viesť dokumentáciu v zmysle platných právnych noriem a štandardov,
  • zápisy viesť pravdivo, objektívne, prehľadne,
  • udalosti zaznamenávať v čase,
  • dokumenty viesť štrukturovane – identifikačné údaje, čas, podpis oprávnenej osoby,
  • zrozumiteľne opísať dej – nepoužívať porovnávanie s predmetmi,
  • očíslovať viacstránkové dokumenty, zabezpečiť a uchovávať dokumentáciu tak, aby sa nedostala do rúk neoprávnených osôb, zachovávať dôvernosť.

Edukácia pacienta – edukovanie pacienta musí zohľadňovať všetky zásady, predpoklady a podmienky efektívnej edukácie, aby pacient pochopil poskytnuté informácie, overiť si, či pochopil, opakovane pri každej návšteve s pacientom hovoriť, vždy empaticky a podľa emocionálneho stavu pacienta

Sestra na školiacich pracoviskách vykonáva výcvik študentov ošetrovateľstva – budúcich sestier.

Neodmysliteľné osobnostné predpoklady a charakterové vlastnosti sestry sú ľudskosť a odborná erudícia s empatiou. Úlohou sestry je vytvárať príjemné prostredie v ordinácii a v čakárni, pomáhať rozvoju medziľudských vzťahov, zisťovať možnosti rodiny, eventuálne blízkeho okolia zabezpečiť základné a vyššie potreby pacienta a aktívne s ním komunikovať, pomáhať mu odkrývať (rozpoznávať):

  • „skryté príčiny“ ťažkostí napr. hádky v domácnosti – príčina vysokého tlaku krvi a pod.,
  • ťažkosti, ktoré pacient podceňuje a pre ktoré by nevyhľadal lekára napriek tomu, že im je potrebné venovať pozornosť.

Sestra by mala podporovať pacientov a dodávať im odvahu zdôveriť sa lekárovi s ťažkosťami, o ktorých sa hanbí hovoriť, prípadne ich sama tlmočiť lekárovi, upokojovať, edukovať, inštruovať pacientov pred vyšetrením a dodávať im sebaistotu.

Sestra by mala vyšpecifikovať prečo pacient vyhľadal lekára – vyšetrenie, predpísanie receptu, pracovná neschopnosť, vypísanie tlačív – kúpeľný návrh, tlačivá pre sociálne potreby, predoperačné vyšetrenie, odporučenie na vyšetrenie, vyšetrenie na vlastnú žiadosť a následne manažovať poradie pacientov podľa akútnosti vyšetrenia alebo administratívneho úkonu. Ďalej by mala pacientovi vysvetliť miesto a prípravu na vyšetrenia, objednať vyšetrenie, a vysvetliť, čo si má k vyšetreniu priniesť. Sestra sa podieľa na všetkých aktivitách ambulancie, ako sú preventívne prehliadky, imunizácia, ošetrovateľská starostlivosť, manažment chronických chorôb, poradenstvo, výskum, audit, edukácia, administratívna činnosť. Musí ovládať viaceré prístroje – elektrokardiograf, prístroj na meranie glukózy, C-reaktívneho proteínu a pod. (6, 7). Významné miesto v práci sestry predstavuje návštevná služba, ktorá pomáha včas identifikovať rizikové faktory, súvisiace s nevhodnými hygienickými požiadavkami, nesprávnym skladovaním liekov či skladovaním preexpirovaných liekov a nevhodnými zvyklosťami a správaním sa (8).

Záver

V súčasnosti prebiehajú diskusie odborníkov, politikov a ekonómov o nastavení efektívneho systému ambulancií všeobecných lekárov, o kompetenciách všeobecných lekárov a o znižovaní kapacity niektorých oddelení v nemocniciach. Tento trend transformácie zdravotnej starostlivosti sekundárne vplýva aj na požiadavky, na počet a na erudovanosť sestier pracujúcich v ambulanciách všeobecného lekára.
Z výsledkov štúdie zameranej na prácu sestier v ambulancii všeobecného lekára vyplynulo, že priemerne v jednej ambulancii sestra pracuje 4 – 10 rokov, pričom menej ako polovica pracuje po celý čas s jedným lekárom. Sestrám chýbajú hlavne semináre a prednášky priamo pre sestry z ambulancií všeobecného lekára, rovnako im chýba kontakt s kolegyňami ako aj výmena skúseností navzájom. Mladšie sestry si snažia dopĺňať vzdelanie na vysokých školách (3, 4).

Literatúra

1.    Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore všeobecné lekárstvo Číslo: 15560/2006 - OZS.
2.    Košta, O.: Management úspěšné ordinace praktického lékaře. Praha: Grada, 2013, 112 s.
3.    Turichová, M., Kafková, J.: Studie „Sestra v ordinaci praktického lékaře“. Practicus, 2007, 4, s. 152-153.
4.    Vojtíšková, J.: Kompetence všeobecné sestry v ordinaci praktického lékaře. Medicina pro praxi. 2006, 2, s. 94-96.
5.    Fathi, A., Gavalierová, Z.: Systém manažmentu dokumentácie všeobecného lekára. Via practica, 7, 2010, s. 84-88.
6.    Halcomb, E.J.: Expansion of nursing role in general practice: studies suggest patients think that nurses can mahage simple conditions but have some concerns about knowledge and competence in some areas. Evid Based Nurs, 14, 2001, s. 28-29.
7.    McCarthy, G., Cornally, N., Moran, J., Courtney, M.: Practice nurses and general practitioners: perspective on the role and future development of practice nursing. Ireland. J Clin Nurs, 21, 2012, s. 2286-2295.
8.    Bracken, M., Fleming, L., Hall, P. et al.: The importance of nurse-led home visits in the assessment of children with problematic asthma. Archives of Disease in Childhood, 94, 2009, s. 7.

Do redakcie došlo dňa: 18. 2. 2014


 

Specifics of nurses in the surgery of general a doctor

Katarína Gazdíková, Judita Šúňová

(Z Ústavu výživy Fakulty ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií SZU a z Katedry všeobecného lekárstva Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity)

Adresa autorov:
doc. MUDr. Katarína Gazdíková, PhD.
Ústav výživy FOaZOŠ SZU
Katedra všeobecného lekárstva LF SZU
Limbová 12, 833 03 Bratislava
katarina.gazdikova@szu.sk

PhDr. Judita Šúňová
Katedra všeobecného lekárstva LF SZU
Limbová 12, 833 03 Bratislava

 

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok
Reklamný prúžok