Dňom 1. januára 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“). Na účely zákona o sociálnych službách rozlišujeme dve základné skupiny poskytovateľov sociálnych služieb – verejných poskytovateľov a neverejných poskytovateľov.
Za verejného poskytovateľa sociálnych služieb sa považuje obec, právnická osoba zriadená alebo založená obcou (napr. zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby...), právnická osoba zriadená alebo založená VÚC (napr. domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie, zariadenie podporovaného bývania...).
Neverejným poskytovateľom sa rozumie ďalšia právnická alebo fyzická osoba poskytujúca sociálne služby, ktorá je zapísaná do registra na príslušnom VÚC. V právnej úprave sa explicitne ustanovuje povinnosť obce a VÚC zabezpečiť dostupnosť sociálnej služby, t. j. právo občana na prístup k sociálnej službe, ak je na ňu odkázaný, a tiež právo vybrať si sociálnu službu, a to za podmienok definovaných zákonom o sociálnych službách (1). V § 8 zákona o sociálnych službách sa upravuje postup, akým sa poskytuje alebo zabezpečuje sociálna služba. Jednoznačne z neho vyplýva, že zodpovedným subjektom na poskytnutie alebo zabezpečenie sociálnej služby je vždy obec alebo VÚC, a to v závislosti od druhu sociálnej služby. Ak požadovaná sociálna služba patrí do pôsobnosti obce (napr. sociálna služba v zariadení pre seniorov), poskytuje alebo zabezpečuje ju obec, ak patrí do pôsobnosti VÚC (napr. poskytovanie sociálnej služby v domove sociálnych služieb), tak tento.
Postupy pri poskytnutí alebo zabezpečení (objednaní) sociálnej služby:
Občan požiada obec alebo VÚC o poskytnutie sociálnej služby – žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby (napr. v zariadení pre seniorov). V prípade, že obec sama poskytuje takýto druh sociálnej služby, poskytne ju občanovi. V prípade, že obec sama neposkytuje požadovanú sociálnu službu, zabezpečí ju občanovi u svojej právnickej osoby, ktorú na tento účel zriadila alebo založila (vo svojom zariadení). Ak by občan doručil svoju žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby priamo zariadeniu, ktoré nemá voľné miesto, takéto zariadenie bezodkladne odstúpi predmetnú žiadosť samosprávnemu kraju.
Ak obec alebo VÚC nemá svoje zariadenie sociálnych služieb, v ktorom má občan záujem o sociálnu službu, alebo v existujúcom zariadení nemá voľné miesto, zabezpečí (objedná) sociálnu službu u iného verejného poskytovateľa sociálnej služby. V takomto prípade však občan, ktorý žiada o poskytnutie sociálnej služby, musí s uvedeným riešením súhlasiť (napr. žiada v Bratislavskom samosprávnom kraji, môže mu však byť ponúknutá sociálna služba v inom).
Ak žiadnym z uvedených spôsobov nie je možné zabezpečiť občanovi sociálnu službu, obec alebo VÚC ju môže zabezpečiť (objednať) u neverejného poskytovateľa, ktorého si občan vybral, a to na základe dohody obce alebo VÚC s občanom. V takomto prípade si obec alebo VÚC sociálnu službu u neverejného poskytovateľa objedná a uhrádza tomuto neverejnému poskytovateľovi finančný príspevok na prevádzku a pri poskytnutí sociálnej služby vo vybraných zariadeniach (zariadenie pre seniorov, domov sociálnych služieb, zariadenie opatrovateľskej služby, zariadenie podporovaného bývania, rehabilitačné stredisko, špecializované zariadenie) aj finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy.
Ďalšou alternatívou poskytnutia sociálnej služby je, keď sa občan priamo obráti na neverejného poskytovateľa, t. j. nepožiada obec alebo VÚC o poskytnutie sociálnej služby. V takýchto prípadoch však znáša dôsledky s tým spojené tak občan, ako aj neverejný poskytovateľ. Ide o nemožnosť poskytnutia finančných príspevkov z verejných zdrojov, lebo obec ani VÚC si neobjednali sociálnu službu u neverejného poskytovateľa. V tomto prípade nie je možné zabezpečiť ochranu príjmu občana pri platení úhrady za poskytovanú sociálnu službu.
Neverejný poskytovateľ sociálnej služby môže poskytovať sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisku (nemá nárok na finančný príspevok z verejných zdrojov), alebo byť bez zisku (v prípade, že si u neho obec alebo VÚC sociálnu službu objedná, má nárok na finančný príspevok podľa druhu poskytovanej sociálnej služby).
