Pokrok a rozšírenie transplantácií orgánov a tkanív umožňujú v súčasnosti záchranu života alebo prinavrátenie zdravia u mnohých chorých, ktorých zdravotný stav ešte v nedávnej minulosti medicínskymi prostriedkami nebolo možné zlepšiť. Transplantácie a iné odbery biologického materiálu vyžadujú právnu úpravu podmienok, ktoré sa týkajú darcu, príjemcu, darovaných a transplantovaných orgánov a tkanív, procesu prípravy a vykonania transplantácie, ako aj následnej starostlivosti o transplantovaných pacientov. Z hľadiska problematiky práva na telesnú integritu je nevyhnutné konštatovať, že každá transplantácia orgánu alebo ľudského tkaniva vyžaduje jeho odňatie, ktoré určitým spôsobom zasiahne telesnú integritu darcu, no zároveň sa dotýka aj telesnej integrity príjemcu.
Medicínska, etická i právna stránka problematiky transplantácií a iných odberov biologického materiálu sa výrazne líšia podľa toho, či ide na jednej strane o prenos od živého, alebo mŕtveho darcu, na strane druhej, či ide o odber regeneratívneho tkaniva, alebo nie. Darcom sa rozumie mŕtvy alebo živá osoba, z ktorej tela sa odoberajú orgány určené pre potreby transplantácie, na liečebné alebo vedeckovýskumné ciele. Odber orgánov za iným účelom nie je dovolený. Príjemcom sa rozumie osoba, do ktorej tela sa vkladá orgán. Z hľadiska toho, kto je darcom a príjemcom odobratého orgánu alebo iného biologického materiálu, sa rozlišujú tri druhy transplantácií:
- Xenotransplantácie, pri ktorých je darcom zviera. Xenotransplantácie nie sú v Slovenskej republike upravené žiadnym právnym predpisom. Pri tomto druhu transplantácií prevažujú medicínske a etické aspekty nad aspektmi právnymi.
- Autotransplantácie, pri ktorých je darca súčasne príjemcom, a preto právne problémy v podstate nevznikajú.
- Transplantácie do tela iného človeka, ktorých základná právna úprava je obsiahnutá v zákone o zdravotnej starostlivosti.
