Umelé prerušenie tehotenstva predstavuje inhibičný zásah do ľudskej reprodukcie, ktorý bezprostredne súvisí s problematikou ochrany "života" embrya alebo plodu. Ide o taký výkon, pri ktorom nejde výlučne o zásah do telesnej integrity tej osoby, na ktorej sa zákrok vykonáva, teda tehotnej ženy, ale o o zásah do telesnej integrity počatého a doposiaľ nenarodeného dieťaťa vedúci k jeho likvidácii, z čoho plynú nesmierne zložité otázky v rovine mravnej, etickej, spoločenskej a aj právnej. Právna úprava umelého prerušenia tehotenstva je obsiahnutá v zákone č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva a vykonávacej vyhláške č. 74/1986 Zb. Tieto predpisy vychádzajú z filozofie, že právo ženy rozhodnúť o svojom tehotenstve a materstve patrí k osobnostnému právu ženy. Toto právo patrí len tehotnej žene a nevyžaduje sa súhlas manžela ani biologického otca. Uznáva sa priorita predchádzania nežiadúceho tehotenstva pomocou výchovy k plánovanému a zodpovednému rodičovstvu, no zákon aprobuje aj využívanie prostriedkov antikoncepcie na zabránenie tehotenstva. Z trestnoprávneho hľadiska nie je tehotná žena, ktorá svoje tehotenstvo sama umele preruší alebo iného o to požiada alebo mu to dovolí, podľa § 153 Trestného zákona pre taký čin trestná, a to ani podľa ustanovení o návodcovi a pomocníkovi. Ak však niekto iný tehotnú ženu zvedie k tomu, aby tehotenstvo umele prerušila alebo iného o to požiadala alebo mu to inak ako podľa zákona dovolila, dopustí sa trestného činu nedovoleného prerušenia tehotenstva podľa ustanovenia § 152 Trestného zákona. Tohto trestného činu sa rovnako dopustí podľa ustanovenia § 151 Trestného zákona aj ten, kto so súhlasom tehotnej ženy umele preruší jej tehotenstvo ináč ako spôsobom prípustným podľa zákonných predpisov o umelom prerušení tehotenstva a samozrejme s prísnejšou trestnou sadzbou aj ten, kto umelo preruší tehotenstvo bez súhlasu tehotnej ženy.
V zákone o umelom prerušení tehotenstva a jeho vykonávacej vyhláške sa rozlišujú dve kategórie umelého prerušenia tehotenstva, a to interupcia zo zdravotných dôvodov a interupcia bez zdravotných dôvodov na žiadosť ženy.
Interrupciu zo zdravotných dôvodov možno vykonať so súhlasom tehotnej ženy alebo na jej podnet, ak je ohrozený jej život alebo zdravie alebo zdravý vývoj plodu alebo ak ide o geneticky chybný vývoj plodu, a to najneskoršie v čase do 12 týždňov trvania tehotenstva alebo najneskoršie do 24 týždňov od trvania tehotenstva pri prerušení tehotenstva z genetických dôvodov alebo bez ohľadu na trvanie tehotenstva, ak je ohrozený život ženy alebo sa zistilo, že plod nie je schopný života alebo že je ťažko poškodený.
Interrupciu bez zdravotných dôvodov na písomnú žiadosť ženy možno vykonať, ak tehotenstvo nepresahuje v dobe jej uskutočnenia 12 týždňov. Nemožno ju uskutočniť, ak zdravotný stav ženy podstatne zvyšuje zdravotné riziko interrupcie alebo žena v minulosti podstúpila interrupciu od ktorej neuplynulo šesť mesiacov. V tomto ostatne menovanom prípade môže byť interrupcia napriek tomu uskutočnená, ak žena už dvakrát rodila alebo dovŕšila 35 rokov veku alebo je tu dôvodné podozrenie na otehotnenie v dôsledku trestného činu spáchaného na nej. Slovenský právny poriadok vylučuje tzv. interrupčnú turistiku, keď sa zakotvuje zákaz vykonať interrupciu bez zdravotnej indikácie na žene, ktorá sa zdržiava na území Slovenskej republiky len prechodne.
Žiadosť o vykonanie interrupcie musí obsahovať prejav vôle ženy, že chce, aby jej bolo umelo prerušené tehotenstvo. Žiadosť sa podáva na tlačive, ktoré jej poskytne zdravotnícke zariadenie. Žena musí písomne potvrdiť, že bola oboznámená s lekárskym záverom, poučená o možných zdravotných dôsledkoch umelého prerušenia tehotenstva, ako aj o spôsobe použitia antikoncepčných metód a prostriedkov. Žena môže až do výkonu umelého prerušenia tehotenstva vziať svoju žiadosť späť.
Spôsob vyjadrenia súhlasu s umelým prerušením tehotenstva je osobitne upravený pri ženách, ktoré ešte nedosiahli plnoletosť.
