Jednou z podmienok znaleckej spôsobilosti podľa zákona č. 382/2004 Z. z o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zloženie sľubu. A práve predovšetkým z obsahu textu tohto sľubu vychádzajú povinnosti znalca.

Znalec je povinný pri výkone svojej činnosti dodržiavať všetky všeobecne záväzné právne predpisy, morálne a etické zásady výkonu znaleckej činnosti. Zároveň je povinný, plne využívajúc svoje odborné znalosti, vykonávať znaleckú činnosť osobne, nestranne a nezaujato a v lehote určenej súdom. Výnimočne, ak to vyžaduje špecifická povaha posudzovaných otázok, môže znalec pribrať konzultanta, ktorý posúdi konkrétne čiastkové otázky, tento nemôže však spolupracovať na vyhotovení posudku ako celku. Zároveň zodpovednosť znalca za posudok ako celok nie je nijako obmedzená.

Podľa ustanovenia § 12, ods. 1 uvedeného zákona znalec zapísaný v zozname nesmie bezdôvodne odmietnuť vyhotovenie či podanie znaleckého posudku. Okolnosti, ktoré oprávňujú znalca odmietnuť vykonanie znaleckého úkonu, sú vzápätí taxatívne vymedzené v nasledujúcom odseku citovaného ustanovenia:

• zaujatosť znalca vo veci vykonania znaleckého úkonu;
• znalec nie je zapísaný v odbore alebo v odvetví, v ktorom je potrebné vykonať znalecký posudok;
• nepriznanie preddavku na vykonanie znaleckého posudku súdom alebo iným orgánom verejnej moci;
• nezloženie preddavku na vykonanie znaleckého posudku zadávateľom, súdom alebo iným orgánom verejnej moci;
• závažné zdravotné okolnosti, pracovné pomery, rodinné pomery alebo iné vážne dôvody neumožňujú znalcovi vykonať úkon riadne a včas;
• znalec nie je poistený pre prípad zodpovednosti za škodu, ktorá môže vzniknúť v súvislosti s výkonom jeho činnosti

Znalec má byť v konaní zásadne vyslyšaný, teda je povinný dostaviť sa na predvolanie na súd a predniesť svoj posudok. Jeho výsluch je dôsledkom realizácie zásady bezprostrednosti a ústnosti. Výsluch znalca prebieha obdobne ako výsluch svedka. Iba vo výnimočných, odôvodnených prípadoch súd môže upustiť od výsluchu znalca a uspokojiť sa s písomným vyhotovením a podaním znaleckého posudku, ktorý sa v konaní prečíta.

Pretože rešpektovanie zásady bezprostrednosti a ústnosti je dôležité najmä v štádiu dokazovania, uplatnenie písomného podania posudku závisí od úvahy súdu, ktorá musí byť mimoriadne zodpovedná. Súd pred použitím tejto výnimky musí zvažovať, či vzhľadom na stav konania, výsledky doterajšieho dokazovania a na povahu znaleckého dôkazu je dôvodný predpoklad, že podanie znaleckého posudku iba v písomnej forme postačuje na zistenie stavu veci a robí zbytočným vyslyšanie znalca. Zo súdnej praxe možno konštatovať, že o odôvodnené prípady ide vtedy, ak ide napr. o vykonanie znaleckého dôkazu krvnou skúškou či dedičnobiologickou skúškou alebo o znalecký posudok o rozsahu poškodenia hnuteľných či nehnuteľných vecí po ich prehliadnutí znalcom.

Avšak aj v prípadoch, kde sa súd uspokojil s písomným podaním posudku, je možné dodatočne nariadiť výsluch znalca, a to vtedy, ak je to potrebné v súvislosti s obsahom posudku alebo s inými okolnosťami, uvedenými účastníkmi či inými subjektmi konania.

V súvislosti so záujmom na včasnom a kvalitnom vypracovaní a podaní posudku má znalec právo nahliadať do spisu a v prípade, že to okolnosti prípadu vyžadujú, musí súd zabezpečiť, aby spis bol znalcovi zapožičaný.

Záujem na včasnom a kvalitnom podaní posudku je podporený aj právom znalca na znalečné, ktoré vznikne z odmeny za vypracovanie znaleckého posudku a z náhrady účelne vynaložených nákladov v súvislosti s prípravou znaleckého posudku. Spôsob určovania výšky znalečného je upravený vyhláškou MS SR č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Znalec znalečné vyúčtuje súčasne s podaním posudku a predseda senátu o ňom rozhodne uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie, z čoho vyplýva, že uznesenie sa doručuje.

Vyhotovenie znaleckého posudku prebieha spravidla v dvoch fázach. Hneď ako sa znalec v prvej fáze podrobne oboznámi so znaleckou úlohou, predmetom dokazovania a vykoná tzv. prípravne práce, teda zadováži materiál a dôkladne preskúma okolnosti, ktoré podporujú správne posúdenie skutočností tvoriacich predmet dokazovania, začína sa druhá fáza vypracovania znaleckého posudku.

V druhej fáze znalec vypracúva vlastný znalecký posudok. O formálnej štruktúre alebo osnove znaleckého posudku sme už podrobne písali, a preto sa teraz zameriame na tú časť znaleckého posudku, ktorú zákon č. 382/2004 Z.z o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení § 17, ods. 3, písm. c) taxatívne určuje ako tretiu časť znaleckého posudku, a to na posudok. Logická stavba tejto časti, tvoriacej jadro znaleckého posudku, zodpovedá požiadavke preskúmateľnosti obsahu znaleckého posudku ako celku overiteľnosti použitých postupov, pretože súd musí mať možnosť, aby preskúmal správnosť a úplnosť posudku.

Znalec tu uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri vypracúvaní znaleckého posudku prihliadal, a postup, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu zadávateľom uložených úloh.

Ak je to potrebné pre vyhotovenie a podanie posudku, súd môže uložiť účastníkovi konania alebo aj tretej osobe, aby niečo vykonal alebo znášal, a to najmä aby sa ustanovil k znalcovi, predložil mu potrebné predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, podrobil sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške.

V súvislosti s ustanovením § 124 OSP účastníci konania, ako aj tretie osoby, analogicky ako pri výsluchu svedka, odmietnu oznámiť určité skutočnosti, ak sú tu okolnosti vylučujúce výsluch svedka pred súdom. Rovnako majú tieto osoby právo odopretia výpovede za okolností dôvodných pre odopretie výpovede svedka pred súdom, pričom o dôvodnosti takýchto okolností, rovnako ako u svedka, rozhodne súd. Poskytnutie súčinnosti zo strany účastníkov konania alebo tretích osôb sám znalec nesmie vynucovať. Takéto skutočnosti je povinný oznámiť súdu a súd následne rozhodne o použití donucovacích opatrení.

Stanovená logická štruktúra i obsah znaleckého posudku sú formálnym predpokladom zabezpečenia možnosti preskúmania správnosti a úplnosti posudku súdom. Znalec musí posudok vypracovať tak, aby sa súd vedel v posudku orientovať a z posudku najmä zistiť, ktoré zo zistených okolností majú význam a ktoré sú bezvýznamné, prečo a z ktorých okolností znalec vychádzal, či sú vo vede všeobecne uznávané metódy, ktoré znalec použil, alebo či sú iné, odôvodnenejšie stanoviská. Ďalej musí byť z posudku nesporne jasné, prečo sa znalec domnieval, že je namieste použiť práve túto metódu, čím možno pri pozitívnom závere vysvetliť niektoré rozdiely. V prípade negatívneho záveru musí byť jasné, či rozdiely postačia k negatívnemu záveru a či k nemu nepatrí daný prípad, keď nemožno vyriešiť otázku, ktorá bola znalcovi položená, a napokon, s akými pochybnosťami bol znalec konfrontovaný počas vyhotovovania posudku a ako ich vyriešil…

(celý článok v časopise Ošetrovateľský obzor)