Súhrn
Autorky príspevku upozorňujú na škodlivé účinky užívania alkoholu matkou počas tehotnosti na nena­rodené dieťa. Následkom abúzu alkoholu je porucha rastu a vývinu plodu, charakteristické črty tváre a poškodenie mozgu. Postihnutie CNS sa prejavuje poruchami širokého spektra motorických a psychických funkcií, najmä kognitívnych, pamäti, pozornosti, vývinu reči, motorických a emocionálnych funkcií. Deti zaostávajú v psychomotorickom vývine, majú poruchy správania a učenia. V adolescencii je častý abúzus alkoholu, delikvencia, psychické a afektívne poruchy. 
Kľúčové slová: fetálny alkoholový syndróm – abúzus alkoholu – tehotnosť – vývoj plodu – poško denie CNS.

Summary
The authors highlight detrimental effects of alcohol consumption by pregnant woman upon the unborn child. Alcohol abuse results in the disorder of fetal growth and development, characteristic facial features and brain damage. The central nervous system (CNS) impairment is manifested by a broad spectrum of disorders of motoric and psychic functions, especially cognitive, memory, attention, speech development, motoric and emotional functions. Children show a retarded psychomotoric development, they have behavioral problems and cognitive disorders. The adolescence is often accompanied by alcohol abuse, delinquency, psychic and affective disorders.
Key words: fetal alcohol syndrome – alcohol abuse – pregnancy – fetal development – CNS impairment.

Úvod

Alkohol – legálna, spoločnosťou akceptovaná návyková látka – bola a naďalej je súčasťou každodenného života. Jeho názov pochádza z arabčiny. Archeológovia zistili, že výroba vína bola známa už pred sedem tisíc rokmi. Do 12. storočia ľudia poznali iba alkohol vyrábaný kvasením – víno, pivo a medovi­nu. Až v 12. storočí sa talianskym alchymistom  podarilo vypáliť alkohol.

Postoje ľudskej spoločnosti k požívaniu alkoholu sa menili podľa historického obdobia, kultúry a vte­dajších názorov. Ľudia už odpradávna vedeli o škod­livých účinkoch alkoholu.

Spoločnosť odsudzovala a často aj kruto trestala nadmerné pitie. Napríklad v Číne 1200 rokov pred naším letopočtom trestali smrťou každého, kto bol pristihnutý v stave opitosti. V starovekej Indii opilcov nútili piť rôzne druhy vria­cich nápojov, až kým nezomreli, a opitým ženám žeravým železom vypaľo­vali na čelo podobu nádoby, z ktorej pili alkohol. Konfucius, Budha a Mohamed vo svojom učení striktne zakázali pitie alkoholických nápojov (1).

Škodlivé účinky užívania alkoholu na nenarodené dieťa boli známe už pred viac ako 3000 rokmi. V Biblii nájdeme jednoznačnú výzvu k abstinencii: „počneš a porodíš syna..., odteraz nebudeš piť žiadne víno ani iný alkohol” (Kniha sudcov, 13,7). Bola adresovaná Manoahovej žene, ktorá potom porodila legendárneho Samsona. O stáročia neskôr Platón varoval pred poča­tím v alkoholovom opojení: „lebo takéto deti sú neposlušné, slabomyseľné a choré” (2).

Prvý vedecký dôkaz o škodlivom účinku alkoholu na nenarodené dieťa pochádza od Sulliwana z Liverpoolu. V historickej štúdii, publikovanej v r. 1899, v ktorej sledoval 600 detí matiek alkoholičiek, uviedol, že ich úmrtnosť a mentálne postihnutie bolo oveľa častejšie v porovnaní s ostatnou populáciou. K jeho zásluhám patrí zistenie na základe pozorovania, že nútená abstinencia počas väznenia umožnila alkoholickým ženám, ktoré mali predtým postihnuté deti, porodiť zdravé dieťa (3). O niekoľko desaťročí neskôr Lemoine definoval špecific­ké poruchy u novorodencov matiek závislých od alkoholu (4). Neskôr Jones a Smith definovali kritériá fetálneho alkoholového syndrómu, ktoré sú platné dodnes (5).

Konzumácia alkoholu v SR a v EÚ

Na Slovensku je alkohol drogou číslo jedna. Podľa štatistík na jedného obyvateľa ročne pripadá 8 až 10 litrov čistého alkoholu, čo nás radí medzi krajiny s vysokou konzumáciou alkoholu. Napríklad za rok 2004 na jednu osobu v SR (vrátane dojčiat) vyšlo v priemere vypitie 8,7 litrov 40% liehovín, 13,3 l vína a 82,4 l piva (6). Muži konzumujú alkohol častejšie a vo väčšej miere, avšak aj u žien je jeho konzumácia bežná.

Prudký nárast alkoholizmu žien nastal v rokoch prvej svetovej vojny, keď sa ženy stali ekonomicky aj právne nezávislé. Alkoholizmu žien sa začala venovať zvýšená pozornosť v 70. až 80. rokoch 20. storočia. V súčasnosti alkoholičky uvádzajú ako najčastejšiu príčinu svojho pitia partnerské a psychické problémy (úzkosť, depresie, pocit osamelosti, nízke sebavedomie, sociálne a existenčné problémy).

Konzumácia alkoholu počas tehotnosti je rozšírená najmä v populácii 20 – 35-ročných žien s nižšou sociálnou úrovňou, ktoré fajčia, sú osamelé a viac­rodičky (7).

Alarmujúce dôsledky užívania alkoholu v EÚ doku­mentuje zistenie, že škody následkom alkoholu v EÚ predstavujú 1,3 % HDP, 6 – 12 % detí žije v rodinách, ktoré majú problém s alkoholom, alkohol je zodpoved­ný za 4 z ôsmich vrážd. Následkami alko­holizmu trpí 60 000 novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou a 16 % zneužívaných a zaned­bávaných detí (6).

Konzumácia alkoholu počas tehotnosti

Alkohol sa vstrebáva v žalúdku a v tenkom čreve. V pečeni sa rozkladá pomocou enzýmu alkohol­dehydrogenáza, potom prestupuje do krvi matky a cez placentu prechádza do krvi plodu a do plodovej vody. Následkom pôsobenia alkoholu vzniká chronická hypoxia plodu, porucha delenia a rastu buniek, vrodené chyby a abnormálny vývin mozgu nenarodeného die­ťaťa. Kritická dávka alkoholu užitého tehotnou ženou, ktorá môže poškodiť nenarodené dieťa, je 60 – 80 g čistého alkoholu za deň (zodpovedá 0,5 l vína, 75 ml destilátu, alebo 700 ml piva) (7, 8).

Pravdepodobnosť poškodenia sa zvyšuje pri kombi­nácii abúzu alkoholu s fajčením a ďalšími návykovými látkami, pri nevhodnom stravovaní a neviazanom sexuálnom živote.

Účinky alkoholu na reprodukciu

Alkohol je zodpovedný za vznik neplodnosti a širo­kého spektra komplikácií tehotnosti. Samovoľné potraty, úmrtie plodu a predčasné pôrody sú dvakrát častejšie ako v ostatnej populácii. Výskyt spomaleného rastu plodu a vrodených chýb dieťaťa je až štvornásobne vyšší. Podľa údajov v literatúre vrodené chyby vyvolané alkoholom predstavujú až 50% zo všetkých vrodených chýb v populácii (8,9).

Účinky alkoholu na nenarodené dieťa

Alkohol pôsobí na plod ako veľmi silná toxická látka. Ľahko prestupuje placentou do krvi plodu, kde dosahuje rovnaké alebo vyššie koncentrácie ako v krvi matky. Postupne sa dostáva do všetkých orgánov. Vo fetálnom mozgu sa hromadí najmä v oblasti šedej hmo­ty. Najvyššia koncentrácia alkoholu je v zrakovej oblasti a v mozočku. Metabolizmus alkoholu u plodu je poma­lý, pretože fetálna pečeň má obmedzenú schopnosť detoxikácie. Teratogénny účinok alkoholu, zodpovedný za vznik vrodených chýb, sa pripisuje najmä jeho metabolitu- acetaldehydu. Špecifické účinky alkoholu na nenarodené dieťa závisia od dávky alko­holu, obdobia tehotnosti v čase konzumácie, od schopnosti tehotnej ženy metabolizovať alkohol a od ďalších faktorov (8).

V prvom trimestri gravidity môžu vzniknúť vrodené vývojové chyby orgánov, ktoré sa v čase expozície najintenzívnejšie vyvíjajú. Najväčšmi býva poškodený mozog (obr. 1). V tomto období vznikajú aj špecifické poruchy vývinu tváre (obr. 2).

V druhom trimestri je najväčším rizikom potrat.

V posledných troch mesiacoch tehotnosti je prí­značný rýchly rast plodu a veľmi dynamický rast a vývin mozgu. Účinkom alkoholu dochádza k retardácii telesného rastu, zaostáva rast a diferencovanie cen­trál­neho nervového systému. Najväčšmi býva poškodený hippocampus, čo sa neskôr prejavuje najmä poruchami pamäti, učenia a problémami s kontrolou emócií (10).

Účinkom alkoholu vzniká široké spektrum poško­dení, ktoré sa môže prejaviť retardáciou rastu plodu, poškodením mozgu a charakteristickými stigmatizáciami tváre – tzv. fetálny alkoholový syndróm (FAS). Rov­nako závažné, aj ťažšie poškodenie mozgu býva u detí bez prejavov FAS, ktoré sa zaraďujú do skupiny ARND (alcohol related neurologic disorders) (11).

Fetálny alkoholový syndróm (FAS)

Zahŕňa súbor fyzických, poznávacích a beha­viorál­nych abnormalít, ktoré vznikajú následkom konzumácie alkoholu tehotnou ženou (3). Hlavné kritériá:

-    retardácia telesného rastu,
-    dysfunkcia CNS,
-    faciálna dysmorfia – abnormálne črty tváre.

Retardácia telesného rastu

Približne 98 % novorodencov s FAS má podprie­mernú pôrodnú hmotnosť a dĺžku tela a 86 % detí má menšiu hlavičku. Zaostávanie rastu pokračuje do pred­školského veku, u 50 % detí až do adolescencie (3).

Dysfunkcia centrálneho nervového systému

Alkohol má toxický účinok na vyvíjajúci sa mozog plodu. Poškodzuje tvorbu, diferencovanie a migráciu nervových buniek, tvorbu dendritov a synapsií. Celková hmotnosť mozgu býva znížená. Dôsledkom je mentálna retardácia rôzneho stupňa a neurovývinové poruchy. Tieto poruchy sú trvalé a celoživotne znevýhodňujú postihnutého jedinca (10).

Dysfunkcia CNS sa prejavuje:

-    mentálnou retardáciou rôzneho stupňa,
-    neurologickými príznakmi: hypotonus, poruchy koordinácie,
-    zmenami správania: zvýšená dráždivosť, trasenie kon­ča­tín, neutíšiteľný krik, problémy s pitím a spánkom.

Vo všeobecnosti platí, že poškodenie nenarodeného dieťaťa alkoholom sa spája s retardáciou psycho­motorického vývinu (12). Približne 90 % detí s FAS je mentálne retardovaných. Poruchy neuropsychického vý­vinu zahŕňajú poruchy vývinu reči, zrakových funkcií, priestorovej orientácie a pohybovej koordinácie. Častá je hyperkinetická porucha – ADHD syndróm – s ty­pickou nepozornosťou, neposednosťou a poruchami reči; podieľa sa na problémoch učenia (poruchy čítania, písania, rátania) (10).

Dysfunkcia centrálnej nervovej sústavy sa zvýraz­ňuje s pribúdajúcim vekom dieťaťa.

Náhle prerušenie pitia alkoholu počas tehotnosti môže mať za následok abstinenčný syndróm u matky a súčasne aj u nenarodeného dieťaťa.

Abstinenčný syndróm sa u novorodenca zjavuje krátko po narodení a môže trvať aj niekoľko dní. Najčastejšie prejavy sú: nepokoj, piskľavý krik, trasenie, hyperkinézy končatín až kŕče, bradykardia, svalový hypotonus, poruchy spánku a sania (7).

-    U novorodencov k najčastejším prejavom patrí zvý­šená dráždivosť, neutíšiteľný krik, zvýšené reakcie na zvuk a dotyk, problém s prisatím a pitím.
-    V dojčenskom veku okrem zvýšenej dráždivosti bývajú poruchy spánku, problémy pitia, impulzív­nosť a striedanie záujmov. Obzvlášť závažné sú poruchy pozornosti, záchvaty zlosti, negativizmus, neposednosť, hyperkinézy končatín.
-    V predškolskom veku je v popredí: agresívnosť, nepozornosť, poruchy pamäti, neschopnosť kon­centrácie pozornosti, zhoršuje sa porucha spánku a hyperaktivita.
-    V školskom veku je najmarkantnejšia: porucha priestorovej orientácie, tvorenie úsudku, abstraktné­ho myslenia, poruchy čítania, písania a rátania. Stupňuje sa neposlušnosť, klamanie, záchvaty zúrivosti, neschopnosť rozlíšiť dobré a zlé, záško­láctvo, kradnutie (3, 14). Najzávažnejšie poruchy pretrvávajú do obdobia dospelosti (tab. 1).

Tabuľka 1 Prejavy dysfunkcie mozgu (11)

•    Znížená pozornosť
•    Znížené pamäťové schopnosti
•    Hyperaktivita
•    Problémy abstraktného myslenia
•    Neschopnosť zaobchádzať s peniazmi
•    Neschopnosť riešiť problémy
•    Prehnane priateľské správanie k cudzím
•    Nezrelé sociálne správanie
•    Porucha kontroly emócií
•    Impulzívnosť
•    Neschopnosť tvorenia úsudku

Faciálna dysmorfia – abnormálne črty tváre

Typické sú zúžené očné štrbiny, vpadnutý koreň nosa, krátky nos, dlhá a hladká horná pera, tenká červeň hornej pery, malá brada (obr. 2 – 4). U novorodencov môžu byť tieto znaky veľmi diskrétne a niekedy aj chýbajú, zvýrazňujú sa medzi druhým až desiatym rokom.

Vrodené chyby

Alkohol je zodpovedný za viac ako 50 % zo všetkých vrodených chýb v populácii. Najčastejšie sú vrodené chyby oka (u 25 – 54 % detí), genitálu (46 %) a srdca (30 %). Takmer 65 % detí má charakteristické dlaňové brázdy (8, 13).

Neurovývinové poruchy spojené s alkoholom (ARND)

Mnohé deti vystavené účinku alkoholu najmä v tre­ťom trimestri tehotnosti nemajú charakteristické črty tváre ani retardáciu rastu.

Podľa údajov v literatúre sa každoročne narodí jedno dieťa s FAS z 1000 živonarodených detí (v SR približne 15 detí ročne). Výskyt ARND je 3- až 5-ná­sobne vyšší ako fetálny alkoholový syndrom (15).

Diagnóza alkoholového poškodenia sa pri ARND stanovuje zriedka, pretože postihnutí jedinci vyzerajú normálne a majú takmer normálnu inteligenciu. Poškodenie CNS u detí s ARND sa prejavuje:

-    poruchou poznávacích funkcií a učenia (psycho­motorická retardácia, poruchy pozornosti, pamäti, matematických schopností, abstrakcie, chápania, retardácia a poruchy reči),
-    poruchami správania: impulzívnosť, záchvaty zúri­vosti, poruchy spánku, negativizmus, často klamú, nevedia odlíšiť dobré a zlé (16).

Tabuľka 2 Kritériá ARND

•    Potvrdená konzumácia alkoholu počas tehotnosti
•    Dôkaz štruktúrovej anomálie mozgu alebo obvod hlavy pod 10. percentilom normálnej hodnoty
•    Prítomnosť poruchy správania a poznávacích schopností: porucha riešenia problému, vyjadrovania, chápania
•    Poruchy správania, poruchy sociálne, emocionálne a učenia

Sekundárne poruchy

Ľudia s FAS či ARND nedokážu v dospelosti žiť samostatne. Majú problém vzdelávať sa, ukončiť školu, udržať si zamestnanie a nadväzovať funkčné medzi­ľudské vzťahy. Ak chýbajú primerané intervencie, eru­dovaná podpora rodičov a pomoc spoločnosti, vznikajú sekundárne poruchy mentálneho zdravia: drogová zá­vislosť, alkoholizmus, delikvencia, bez­domovectvo. Zvý­šené je riziko fyzického, sexuálneho a emocionálneho zneužívania. Efektívnou prevenciou sekundárnych po­rúch je výchova dieťaťa v stabilnom rodinnom prostredí (14, 17).

Tabuľka 3 Výskyt sekundárnych porúch u adolescentov (18)

•    60 % adolescentov delikventných
•    50 % z rôznych dôvodov väznených/liečených v psy­chiatrických liečebniach alebo pre drogovú závislosť
•    61 % neukončí školu
•    49 % deviantné sexuálne správanie
•    35 % má problémy s alkoholom či drogami

Možno fetálny alkoholový syndróm/neuro­vývinové poruchy spojené s alkoholom liečiť?

FAS a ARND sú trvalé a nevyliečiteľné poruchy vý­vinu dieťaťa. Existujú však možnosti, ako zabrániť sekun­dárnym poruchám mentálneho zdravia a umožniť dieťaťu lepšiu budúcnosť. Predpokladom včasnej intervencie je čo najvčasnejšie stanovenie diagnózy FAS, resp. ARND.

Stanovenie diagnózy FAS sa opiera o:

–    Dôkaz konzumácie alkoholu počas tehotnosti. Jeho získanie je najväčšou prekážkou diagnostiky. Väčšina matiek nepripúšťa pitie ani tých najmenších dávok alkoholu. Nie je výnimkou, že ani blízka rodina nevie, že matka v tajnosti pije. Indíciou pre konzumáciu alkoholu môže byť charakteristický zápach dychu, porucha koordinácie pohybov, trase­nie rúk, nezrozumiteľná reč, nadmerné potenie, zanedbaný vzhľad či typické účelové správanie alkoholikov. Pozitívny dôkaz závislosti získavame pri systematickom pátraní sestry pôsobiacej v ko­munite (výpovede susedov, príbuzných) a z infor­mácií od pediatrov primárneho kontaktu.
-    Nízku pôrodnú hmotnosť, dĺžku a obvod hlavy.
-    Typické črty tváre dieťaťa,
-    Neprospievanie.
-    Špecifické prejavy dysfunkcie CNS.

Špecifiká ošetrovateľského prístupu k dieťaťu zo strany sestry ako i opatrovateľov

Socializácia a výchova dieťaťa poškodeného alko­holom sú mimoriadne náročné. Vyžadujú si plné nasadenie a dôslednú edukáciu rodičov, pomoc zdravotníckych i so­ciálnych pracovníkov a podporných skupín.

Prvý rok života: pre postihnuté dieťa a jeho rodičov je mimoriadne ťažký. Zvýšený prah citlivosti na dotyk býva príčinou toho, že dieťa netoleruje pohladenie. Máva časté brušné koliky, veľmi zle pije, často vracia a slabo prospieva. V noci sa budí, máva záchvaty neutíšiteľného kriku, ktorý nemožno obvyklými spôsobmi utíšiť. Pri najmenších podnetoch má silné úľakové reakcie. Celkovo neprospieva, rastie a vyvíja sa pomalšie ako ostatné deti.

Najčastejšie problémy dieťaťa:

-    spracovanie senzorických podnetov: zvýšene reaguje na zvukové a dotykové podnety a slabo vníma chute, vizuálne podnety, zmeny polohy;
-    jedenie: znížená koordinácia pitia a prehĺtania, často vracia, slabo pije;
-    spánok: ťažké zaspávanie, skoré prebúdzanie, krátky spánok;
-    neutíšiteľné záchvaty kriku na minimálny podnet;
-    retardácia reči a pohybového vývinu;
-    zlá pamäť a porucha pozornosti.

Intervenčné stratégie:

-    zmena životného štýlu rodičov,
-    edukácia rodičov,
-    úprava domáceho prostredia,
-    pozitívna atmosféra,
-    vytvorenie citovej väzby k dieťaťu,
-    učenie dieťaťa systémom malých krokov,
-    pravidelnosť činností/stereotypy: bežné aktivity opakovať, vopred dieťa pripraviť na plánované zmeny, učiť dieťa problémy riešiť, nie ho trestať, rutinný denný program.

Pamätaj: Patologické správanie dieťaťa s FAS je dôsledok poškodenia CNS alkoholom!

Rodičia málokedy zvládnu opateru dieťaťa bez problémov. Preto treba dôsledne zvážiť možnosti rodiny, zabezpečiť podnetnú starostlivosť o dieťa či odporučiť profesionálnu starostlivosť opatrovateľov, prípadne pri pretrvávaní výchovných problémov umiestniť dieťa do diagnostického ústavu.

Taktika starostlivosti

–    Minimalizácia stresu: voľný odev, minimálna stimulácia, upokojenie, tlmené svetlo, ticho, stabilita rodiny, domáceho prostredia, tichá hudba.
–    Problémy jedenia: kŕmiť v postieľke, nie v náručí, nepozerať naňho, šero a ticho.
–    Porucha pamäti a pozornosti: opakovanie slov a činností, obrázky, gestá.
–    Rolové modely: nácvik vhodného správania a so­ciálnej interakcie (video, odmeňovanie).
–    Neschop­nosť dieťaťa posúdiť následky svojho správania a neverbálnych prejavov, nerozlišovanie vlastného a cudzieho: trpezlivý nácvik, opakovanie, video s názorným vhodným a nevhodným sprá­va­ním (podpora odmenou).

Dlhodobá liečba: cieľom intervencií je uľahčiť dieťaťu postupnú adaptáciu na dotyky, vizuálne podnety, zvuk, zmenu polohy tela, medikamentózne ovplyvniť spánok a poruchy správania. Zahŕňa i monitorovanie rastu a vývinu. Vývinový vek dieťaťa s FAS je polovičný ako chronologický vek, na čo musíme pamätať pri motivácii dieťaťa, pri kladení výchovných požiadaviek naň a pri zaraďovaní detí do sociálnych skupín.

Záver

Následkom prenatálneho poškodenia alkoholom vznikajú neurovývinové poruchy vyžadujúce si špeciál­nu celoživotnú starostlivosť o postihnuté dieťa, ktorá je veľmi náročná a nákladná. Pre zlepšenie kvality života dieťaťa a jeho rodiny je dôležitá včasná diagnostika FAS u dieťaťa a zabezpečenie erudovanej starostlivosti v rodinnom prostredí, vyškolenie kompetentných pracovníkov v danej problematike, priebežná edukácia rodičov podľa aktuálnych výchovných problémov a trvalá supervízia rodičovskej starostlivosti.

Problematika alkoholizmu v tehotnosti je stále aktuálna, prevencia ponúka unikátnu 100% možnosť ochrany dieťaťa pred poškodením alkoholom.

Metódy prevencie spočívajú v systematickej masmediálnej osvete – v upozorňovaní verejnosti na riziká konzumácie alkoholu počas tehotnosti, ale aj o tom, že neexistuje bezpečná dávka alkoholu! Naj­účinnej­šou ochranou dieťaťa je úplná abstinencia počas celej tehotnosti.

Zodpovednosť za prevenciu nesie celá spoločnosť – v prípade nezáujmu o riešenie problému bude alkohol naďalej vykonávať svoje tragické dielo na budúcich generáciách detí.

Literatúra

1.    Nešpor – www.alkoholik.cz
2.    Padicz, E.: Ansätze zur Prävention der Alkoholembryopathie bereits vor 3000 Jahren? Kinderärztl Praxis, 57, 1989, s. 565 – 570.
3.    Spohr, H.L, Steinhausen, H. Ch. (ed): Alcohol, pregnancy and the developing child. Cambridge Univ Press, 1996, 307 s.
4.    Lemoine, P. et al.: Les enfants des parents alcoholiques: anomalies observés a propos de 127 cas. Quest Médical, 21, 1968, s. 476 – 492.
5.    Jones, K.J., Smith, D.W. et al.: Pattern of malformations in offspring of chronic alcoholic mothers. Lancet, 1, 1973, s. 1267 – 1271.
6.    Nociar, A: Výber z údajov o alkohole v Slovenskej republike a v Európskej únii. Sociálna prevencia 1, 2006, č. 3, s. 7 – 9.
7.    Huttová, M., Drobná, H.: Účinky alkoholu na plod. Alkoholizmus a drogové závislosti, 32, 1997, č. 1, s. 13.
8.    Majewsky, F.: Clinical symptoms in patients with fetal alcohol syndrome. V: Spohr, H. L.: Alcohol, pregnancy and the developing child. Cambridge: University Press, 1996, s. 15 – 40.
9.    Hinšt, J., Štencl, J.: Vplyv psychoaktívnych látok na ženský organizmus. Slov Gynek Pôrod, 5, 1998, s. 87 – 92.
10.    Šuba, J.: Abúzus alkoholu a iných látok v gravidite. Gynekológia pre prax, 4, 2006, č. 3, s. 154 – 159.
11.    Kellerman, T.: Symptoms of fetal alcohol spectrum disorders. www.fasstar.com.
12.    Streissguth, A.: Prenatal alcohol and offspring development: the first 14 years. Drug Alcohol Depend, 36, 1994, s. 334 – 338.
13.    Sokol, R. J.: Influence of alcohol on development of the fetus. V: Maeda, K.: The fetus as a patient. New York: Elsevier Sci Publ, 1987, s. 199 – 208.
14.        Schonfeld, A. M.: Moral maturity and delinquency after prenatal alcohol abuse. J Stud Alcohol, 4, 2005, s. 545 – 554.
15.    Gedeon, Ch.: Adverse life outcomes associated with fetal alcohol syndrome – the benefits of early diagnosis. JFAS, 3, 2005, s. 11 – 13.
16.    Hoyme, E., May, P. A., Kalberg, W. O.: Alcohol Rela­ted Neurodevelopmental Disorder. Pediatrics, 115, 2005, s. 39-47.
17.    MALBIN, D.: Treatment of children with FAS. In: www.taconic.net/seminars/fas.
18.    streissguth, A., Bookstein, F., Barr, H.: Risk factors for adverse life outcomes in fetal alcohol syndrome and fetal alcohol effects. J Dev Behav Pediatr, 4, 2004, č. 8, s. 228 – 238.

Alcohol consumption in pregnant woman and its consequences on child´s development

Mária Huttová, Hana Padyšáková