Súhrn

Ošetrovateľstvo a sociálna práca sú multidisciplinárne pomáhajúce profesie, ktorých činnosť často nadväzuje na seba a vzájomne sa podmieňuje.

Našim príspevkom chceme poukázať na organickú spätosť oboch povolaní a na eventuálne budúce spo­jenie oboch profesií v osobe jedného pracovníka s obojstrannou kvalifikáciou pre určitú skupinu našich pacientov alebo klientov. Ak rozlišujeme pacientov a klientov, tak len preto, že pre sestry to budú pacienti a pre sociálnych pracovníkov klienti, i keď ide o tie isté osoby.

Kľúčové slová: ošetrovateľstvo – sociálna práca – pacient – rizikové skupiny.

Nataša Bujdová

Social aspects in nursing

Summary

Nursing and social work are multisisciplinary helping professions whose activities have reciprocal interconnection and mutual influence upon each other.

Our contribution aims to point at the organic linkage of both professions and at prospective connection of these professions in a person of one worker with bilateral qualification for a certain group of our patients or clients. Although patients and clients represent the same group we differentiate between them, because they are referred to as patients by nurses and as clients by social workers.

Key words: nursing – social work – patient – risk groups.

Úvod

Sociálni pracovníci a sestry v nemocniciach, ale i mimo nemocníc pracujú spolu v inerdisciplinárnom tíme v rámci zdravotníckej starostlivosti o svojich klientov či pacientov. Tak je tomu vo vyspelých de­mokraciách a tak si to uvedomujeme i my. Spolupráca medzi týmito dvoma profesiami sa môže prehlbovať vzájomným porozumením rolí, vzájomnými očaká­vaniami i skúsenosťami. Opakovane sa potvrdilo, že najviac k vzájomnému porozumeniu prispejú indi­viduálne výmeny názorov a skúseností, akceptovanie nielen vlastných profesionálnych možností, ale i limitov a niekedy i možných profesijných deformácií.

Sociálne aspekty

Spomeňme len niektorých starých ľudí s multi­morbilitou, chronicky chorých, problematiku kultúry chudoby i ďalšie problémy a skupiny, kde sociálny dopad choroby bude v popredí problémov a ich sociál­nej odkázanosti. Na modeli multikulturálneho ošetrovateľstva a osobitnej problematiky bezdomovstva chceme poukázať na spojitosť a nadväznosť oboch profesií.

Sestry a pôrodné asistentky sa stále častejšie stretávajú pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti s pacientmi rozdielnych civilizácií a kultúr. Hovoríme o multikulturálnom alebo transkulturálnom ošetro­vateľstve. Jeho cieľom je nielen teoreticky, ale najmä prakticky priblížiť rozdielnosti kultúrnych odlišností k ich pochopeniu, a tak prispieť profesionálnym prístupom k spokojnosti pacientov a k ich sociálnym očakávaniam. Tieto prístupy sa uplatňujú ako v pregraduálnej, tak aj postgraduálnej výchove a vzde­laní sestier.

V týchto súvislostiach je potrebné spomenúť problém chudoby v tzv. kultúre chudoby potom, čo ju takto definoval ešte v roku 1960 Oskar Lewis, keď upozornil na subkultúry západnej spoločnosti s osobit­ným vlastným správaním a vlastnými hodnotami, ktoré sa podstatne líšia od správania a hodnôt majetnejších občanov. Pritom je podstatné, že často prechádzajú z generácie na generáciu, takže hovoríme o generačnej chudobe.

V našich podmienkach ide o ľudí žijúcich v ma­teriálnom nedostatku, ako sú dlhodobo nezamestnaní, niektorí dôchodcovia, rómske etnikum, ale najmä bezdomovci. Pre nedostatok finančných prostriedkov a pre ich nesprávne, neefektívne využívanie, v rámci bezmocnosti vedome ale aj nevedome si nedoprajú zdravú výživu, chýbajú im základné hygienické návyky, trpia nedostatočnou zdravotníckou starostlivosťou a koniec koncom ide o akýsi deficit starostlivosti o seba.

Pokiaľ ide o bezdomovcov, ich starostlivosť v pre­važnej miere subsituujú skôr dobrovoľnícke organizácie a organizácie III. sektora formou prvej primárnej pomoci, ako sú útulky na prenocovanie, teplé jedlo, možnosť umytia a osprchovania, prezlečenia a pod. Všeobecne bezdomovci trpia v zime podchladením, dokonca im hrozí zamrznutie. Sú špinaví, zapáchajú, často nemajú doklady, ako je občiansky preukaz alebo zdravotný preukaz, a bývajú aj pod vplyvom alkoholu, čo ich niekedy vyraďuje z možnosti prenocovať v útulkoch, pričom práve títo sú v zime najviac ohro­zení zamrznutím. V súčasnosti nedokážeme u nás a ani inde vo svete riešiť problémy bezdomovectva okrem spomínanej akejsi prvej pomoci, lebo ide často o ži­votný štýl kultúry slobody v chudobe, ktorý sami bezdomovci nevedia alebo ani nechcú zmeniť. Bezdomovci pod vplyvom alkoholu sa dopúšťajú trestných činov, môžu byť chorí alebo aj poranení a je potrebné ich hospitalizovať napriek tomu, že nemajú žiadne doklady. Terénni sociálni pracovníci ich sprevádzajú do zdravotníckych zariadení a hľadajú pre nich útulky, ktoré sú ochotné ich prijať napriek tomu, že sú pod vplyvom alkoholu.

Záver

Či už budeme hovoriť o pacientoch v ošetrovateľ­stve, alebo o klientoch v sociálnej práci, veľmi dôle­žitou úlohou sestier a sociálnych pracovníkov je vnímať sluchom, zrakom a v neposlednej miere aj srdcom.

Náš príspevok si nenárokuje riešenie sociálnych problémov v ošetrovateľstve. Šlo nám skôr o potrebu upozorniť a hovoriť o vzájomnej motivácii k pro­fesionálnej spolupráci a k spoločným diskusiám s cie­ľom zmierňovať sociálne dopady našich pacientov, klientov.

Nataša Bujdová
(Z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety v Bratislave)