V ostatnom čase sa v laickej i odbornej verejnosti vo svete veľká pozornosť venuje medicínskym, etickým ako aj právnym aspektom manipulácií s ľudskými embryami vrátane klonovania. V súvislosti s klonovaním možno povedať, že ľudstvo prišlo na dôležitú križovatku. Na jednej strane rýchly rozvoj vedy prináša neuveriteľné možnosti a na opačnej strane neodbytne stojí otázka, či niektoré z týchto možností nie sú v rozpore s ochranou osobnostného práva ľudskej bytosti.

Uvedená problematika sa v zásade rozčleňuje do dvoch veľkých kategórií podľa toho, či po takýchto zásahoch dôjde k narodeniu dieťaťa (tzv. reprodukčné manipulácie, prípadne reprodukčné klonovanie) alebo dôjde iba k využitiu týchto zásahov na výskum (tzv. terapeutické manipulácie, prípadne terapeutické klonovanie).

Pokiaľ zhodnotíme právnu úpravu tejto problematiky, musíme konštatovať, že aj v tejto oblasti platí zásada, že zákon vždy zaostáva za vedou. V súvislosti so skutočnosťou, že ide o zásahy, ktoré majú z hľadiska života jednotlivca i vývoja celého ľudstva zásadný charakter, nie je možné nedostatky v právnej úprave podceňovať a je potrebné tejto problematike venovať primeranú pozornosť aj z právneho hľadiska.

Úprava tejto problematiky je v slovenskom právnom poriadku obsiahnutá jednak v ustanoveniach zákona o zdravotnej starostlivosti, kde sa zakotvuje zákaz klonovania ľudí s tým, že akýkoľvek zámerný výkon s cieľom vytvoriť ľudskú bytosť geneticky identickú s inou ľudskou bytosťou, či živou, alebo mŕtvou, je zakázaný. V § 26 ods. 10 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti je zároveň zakázané akékoľvek overovanie nových medicínskych poznatkov na ľudských plodoch a zárodkoch bez zdravotnej indikácie, teda zakázané sú zásahy s výskumným cieľom. Naopak, zákon nezakazuje zdravotne indikované zásahy do ľudských plodov a zárodkov ako aj zdravotne indikované overovanie nových medicínskych poznatkov na nich.

V Európe i vo svete možno hovoriť o rôznom legislatívnom pohľade na klonovanie a zásahy do embryonálnych buniek vôbec. V súčasnosti je však jasne rozpoznateľný trend, v ktorom jednotlivé krajiny ako aj svetové spoločenstvo postupne prehodnocujú svoj postoj k tejto problematike, pričom niektoré už pristúpili k liberalizácii postoja k týmto zásahom (napr. USA, Veľká Británia, SRN, Japonsko a iné).

Problematika embryonálnych manipulácií nie je teda výlučne predmetom záujmu jednotlivých krajín, ale aj medzinárodného spoločenstva. Všeobecná deklarácia UNESCO o ľudskom genóme a ľudských právach z roku 1997 zakotvuje súvislosť medzi rešpektovaním ľudskej dôstojnosti a výskumom a zásahmi do ľudského genómu, pričom stanovuje, že praktiky, ktoré sú v rozpore s ľudskou dôstojnosťou ako napríklad reprodukčné klonovanie by mali byť zakázané.

Rezolúcia Svetovej zdravotníckej organizácie o etických, vedeckých a sociálnych dôsledkoch klonovania pre ľudské zdravie z roku 1998 vychádza z princípu, že reprodukčné klonovanie je eticky neakceptovateľné a je v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a integritou.

Rada Európy vyjadrila svoj prístup k problematike manipulácií s embryami v odporúčaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1046/1986 o použití ľudských embryí a plodov pre diagnostické, liečebné, vedecké, priemyselné a obchodné účely. V tomto odporúčaní sú členské štáty vyzývané, aby zohľadnili nasledujúce princípy:

• Štáty by mali obmedziť použitie embryí, plodov, materiálov a tkanív z nich odňatých na účely striktne liečebné, ak neexistuje iný liečebný prostriedok a to podľa zásad uvedených v prílohe odporúčania a mali by uviesť právny poriadok do súladu s týmito zásadami alebo by mali prijať právne predpisy, ktoré určia podmienky, ktoré sa musia splniť pri odbere a použití embrya/plodu na diagnostické a liečebné ciele. Zásahy do živých embryí sa v zmysle uvedeného môžu vykonať len vtedy, ak je ich účelom pomoc dieťaťu, ktoré sa má narodiť. Použitie mŕtvych embryí pre diagnostické a liečebné ciele je prípustné.
• Štáty by mali zakázať každé stvorenie ľudských embryí fertilizáciou in vitro pre použitie na výskumné ciele, či už počas života embryí alebo po ich smrti.
• Štáty by mali zakázať všetky techniky pri umelom oplodnení, ktoré sú nežiadúce, ako napríklad:
• stvorenie bytostí geneticky identických klonovaním alebo inými metódami, či už za účelom rasovej selekcie alebo nie,
• implantácie ľudského embrya do maternice iného živočíšneho druhu alebo naopak spojenie ľudských gamét s gamétami iných živočíchov,
• spojenie embryí zo spermií viacerých jednotlivcov,
• spojenie embryí alebo každá iná operácia, ktorou sa môžu vyrobiť chiméry,
• ektogenézu alebo výrobu individuálnej a autonómnej ľudskej bytosti mimo ženskej maternice v laboratóriu,
• stvorenie detí z ľudí rovnakého pohlavia,
• voľba pohlavia génovou manipuláciou s neliečebným zámerom,
• stvorenie identických blížencov.
• Štáty by mali taktiež zakázať výskum na viabilných ľudských embryách, pokusy na živých ľudských embryách bez ohľadu na to, či sú životaschopné alebo nie, ako aj uschovávanie embryí in vitro po dovŕšení 14 dňa po fertilizácii.